Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

18

Jungkook

Obaja sme sa šli prezliecť na wc-ka v obchode. Na zastávku sme prišli, keď odchádzal autobus, ale aj tak sme ho stihli.

Nastúpili sme doň a sadli si úplne dozadu. Tentokrát som sedel pri okne ja a on vedľa mňa.

,,Musím uznať, že ten chlapík kúpil celkom fajn, kúsky." Obaja sme mali čierne kraťasy po kolená, sivé tričká a čierne klobúky.

,,To hej ale číslo veľmi netrafil." povedal a nakrčil nos.

,,To nevadí, aspoň máš oversize tričko." uškrnul som sa.

,,Aj tak je to tvoja chyba." urazene sa otočil.

,,Prečo zas moja? Ja som chcel hrať iba naháňačku." zatváril som sa ublížene.

,,Panebože! A čo sme? Tom a Jerry?! Nie som žiadna myš, aby si ma doháňal!" zavrčal na mňa.

,,Nudil som sa." mykol som ramenom a zasmial sa.

Zavrčal na mňa ako pes. ,,Nie som hračka na zabávanie."

,,Dobre, dobre. Druhýkrát, keď budem chcieť hrať na schovku, tak ti dám vedieť dopredu."

,,Naháňal si ma! To nebola schovka! Cítil som sa ako kriminálnik." mračil sa na mňa.

Rozosmial som sa. ,,Ak by si bol naozaj kriminálnik a ja policajt, už by som ťa dávno chytil." povedal som mu pravdu. ,,Musíš zapracovať na kondičke. Neboj, ja ťa vytrénujem." pobuchal som si po hrudi.

,,To nie je treba. Kradnúť nebudem a naháňať sa s tebou už vôbec nie." postavil sa a prešiel k dverám.

,,Uvidíme." urobil som to isté, čo on.

Obaja sme vystúpili a kráčali si to smerom domov.

Vošli sme dovnútra, Jimin sa vyzul ako prvý. ,,Sme doma!'' zakričal a šiel do obývačky. Tiež som sa vyzul a šiel za ním.

,,Ahojte." pozdravil som sa a postavil sa vedľa neho.

Eun-sook spolu so Si Ho sa vyškerili a obom venovali široký úsmev.

,,Odkedy mám dvojičky?" zvedavo sa usmiala Eun-sook a objala Jimina a potom mňa.

,,Ako dvojičky?...Aha..." zasmial som sa a objal ju späť. Tá žena sa naozaj rada objíma.

,,A teraz obaja." roztiahla náruč a objala Jimina spoločne so mnou.

S Jiminom sme si vymenili nechápavé pohľady. Radšej som to nekomentoval, lebo by som povedal nejakú blbosť.

,,Mami, dusíš ma." povedal Jimin priškrteným a hlavne hraným hlasom.

,,Juj, prepáč!" vypískla Eun-sook a pustila ho. Mňa si k sebe viac pritiahla.

,,Eun-sook, nemôžem dýchať..." povedal som na konci svojich síl.

,,Klame! Mami, trochu viac ho stlač! Veď ti utečie!" povzbudzoval ju Jimin.

Len som ho spražil pohľadom a Eun-sook ma konečne pustila.

,,To máš za tú fontánu." šepol mi do ucha. ,,Idem hore, dať si sprchu." usmial sa a utiekol.

Fajn, ako odplata je to aj na mňa dosť. Eun-sook mi venovala úsmev. ,,Toto je Si Ho, asi sa už poznáte." predstavila nás.

,,Áno, taxikár, ktorý si neplní svoje povinnosti." zaškeril som sa naňu.

,,Fešák z obchodu." vrátila mi úsmev.

,,Niečo som zmeškala?" opýtala sa prekvapená Eun-sook.