Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

28

Jungkook

Ja som si ešte trochu poplakal a vypil svoje kakao. Nevedeli sme, koľko je hodín ale bol už asi obed a vchodové dvere buchli.

Vo dverách sa objavil Jimin, ktorý na nás nechápavo pozrel, chystal sa niečo povedať ale nakoniec iba pokrútil hlavou a odišiel.

Si Ho na mňa zdesene pozrela. ,,Sme mŕtvi obaja." šepla. Iba som zaskočene prikývol.

Jimin

Našiel som ich v obývačke. Radšej som to nijako nekomentoval, pretože by zo mňa vyšla uštípačná poznámka.

Odišiel som do svojej izby. Batoh som hodil doprostred izby, prezliekol sa do pohodlnejších vecí, pretože som na autobus behal.

Dole zazvonil zvonček.

Vzal som si tričko, rýchlo sa obliekol a utekal dole.

,,Si Ho!" vykríkol som a zastavil ju, pred otvorením dverí.

,,Čo sa deje?" prekvapene na mňa pozrela.

,,Nič. Idem vonku." oznámil som jej a vybehol vonku.

,,Ahoj Jimin." pozdravil ma Dong.

,,Jiminie!" hodila sa na mňa Cherry.

,,A-ahojte." pozdravil som ich. ,,Tak poďme." zatlačil som ich smerom preč od môjho domu. Bože môj. Ako sa vlastne Cherry dostala k mojej adrese?!

,,Kam by ste chceli ísť?" spýtal sa Dong.

,,Oppa, poďme si zakopať!" vykríkla Cherry.

,,Loptu som nechal doma." povzdychol si Dong.

,,J-ja by som mal nejakú doma." ozval som sa.

,,Vážne?!" Cherry sa rozžiarili oči. ,,Pôjdeš po ňu?"

,,Jasné." usmial som sa a otočil sa späť do domu.

,,Počkajte ma vonku, prosím." poprosil som ich a potichu vošiel do domu.

Vyšiel som hore po schodoch a vošiel do svojej izby. Spod postele som vytiahol loptu a šiel pomaly dole.

Zastavil som sa uprostred chodby.

,,Jimin my o vás nepovedal." Vrazil som do obývačky. Mama sedela v kresle a oproti nej Dong, Cherry, Si Ho a Jungkook.

Do riti!

,,Tak tu si." mama sa na mňa usmiala. Pomoc...

,,A-ahoj." pozdravil som mamu a sklopil pohľad.

,,Poď do kuchyne." vyzvala ma a odišla.

Hodil som loptu Dongovi a šiel za mamou so stiahnutým chvostom.

,,Vysvetlíš mi to?" zamračila sa na mňa.

,,Nechcel som, aby si sa o nich dozvedela..." zamrmlal som.

,,Prečo?!" vykríkla a mnou trhlo.

,,Nemôžme to nechať tak?" opýtal som sa s nádejou v hlase.

,,Jimin! Ja ťa už vážne dám k adopcii!" vyhrážala sa mi. ,,Tak dobre..." sadla si za stôl a trochu sa upokojila. ,,Keď prídeš, porozprávame sa o tom. Všimla som si, že ignoruješ Kooka." nadhodila.

,,Ja..." Čo jej mám na to povedať?

,,Porozprávame sa o tom potom. Choď už." poslala ma preč. Prikývol som a vrátil sa do obývačky.