Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

88

Jungkook

Doviedol som ho na miesto a nechal ho sa trošku zorientovať. ,,Vieš, kde sme?"

Záporne pokrútil hlavou.

Zachichotal som sa (ugh... To slovo je tak nepríjemné pre mňa, prečo to v angličtine znie lepšie? (Giggle)). ,,Hlupáčik. Určite si tu už bol." potiahol som ho k sebe a viedol do budovy.

,,Tým si nie som istý..." obzeral sa dookola.

,,Ani raz? Ani s Yukwonom a Zicom?"

,,Nie, som tu prvýkrát a som si tým na sto percent istý." široko sa usmial.

,,Wau... Koľko rokov už žiješ v Busane? 17 rokov a ešte si nebol v Zoologickej záhrade." pokrútil som nad ním hlavou. ,,Nevieš, o čo prichádzaš."

,,Hush. Ak si tu bol, tak ma tu preveď. Kam pôjdeme najprv?"

Pousmial som sa. ,,Z ľava do prava." žmurkol som naňho a odbočil.

Previedol som ho po celej zoologickej záhrade. Pri niektorých zvieratách sme sa zdržali dlhšie, napríklad pri levoch, kde som od Chimmiho dostal aj po hlave, pretože som dráždil cicu. Alebo keď sme boli pri slonoch a ja som chcel preskočiť bránu k nim. Alebo keď som preňho chcel ukradnúť červenú pandu, pretože mu prišla roztomilá... Bol som tak blízko. Držal som ju na rukách ale potom mi ju jeden pracovník vzal...

Každopádne, teraz kráčame domov so zmrzlinou v ruke. ,,Páčilo sa ti tam?"

Usmial sa na mňa a prikývol. ,,Áno. Bola to zábava."

,,Chceš ísť do parku?" ukázal som smerom k nemu.

,,Áno, poďme." zamieril tam a mňa ťahal so sebou. Nakoniec sme sa usadili na lavičke a rozprávali sa.

,,Jeon Jungkook?" ozval sa niekto neďaleko nás a hneď k nám aj prišiel.

Pozrel som sa ich smerom a usmial sa. ,,Hoshi, Seungkwang, Jackson a Namjoon." vymenoval som ich a privítal sa s nimi.

,,Tak ako ide život? Nevideli sme ťa od od fuuu... Ani nepamätám." zaškeril sa Joon.

,,Skvelo. Pamätáte si na tú osobu, o ktorej som vám hovoril?"

,,Tá, na ktorú si nevieš spomenúť?"

Prikývol som. ,,Našiel som ju." víťazné som sa usmial a pozrel na Jiminieho. ,,Chlapci, toto je môj malý poklad Jiminie." žmurkol som naňho.
,,Chim toto je Hoshi, Seungkwang, Jackson a Namjoon. S Hoshim sme sa stretli v nemocnici, bol to môj spolubývajúci a títo traja ho chodili pravidelne navštevovať."

,,Ahojte. Rád vás spoznávam." milo sa na nich usmial.

,,Aj my teba." tiež sa naňho usmial a pustili sme sa do rozhovoru. Chalani mi hovorili, ako na tom teraz sú, kde pracujú a podobne. Zakecali sme sa tak veľmi, že som si ani nevšimol to malé šteniatko, ktoré sa mi znudene opieralo o ruku a hralo sa mi s prstami. Jackson nám hovoril ďalšiu vtipnú príhodu zo svojej práce, keď sa ku mne Chimi nahol. ,,Neviem sa dočkať, kedy sa pohráme."

Vykúlil som naňho oči a stiahol ho bližšie k sebe. ,,Týždeň si nesadneš." varoval som ho.

Mávol nad tým rukou. ,,Máme celý týždeň."

Zasmial som sa a pozrel na chalanov. ,,Už pôjdeme."

,,Tak skoro?"

,,Áno. Vzal som ho na rande a ešte som niečo svojmu kuriatku sľúbil." uškrnul som sa a rozlúčil sa s chalanmi. ,,Možno inokedy sa vidíme."