Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

26

Jungkook

Nechápavo som pozeral na Jimina.

Nechápem, ako sa niekomu môžu takto rýchlo striedať nálady. Akoby bol žena a mal menzes.

Povzdychol som si, odvrátil od neho pohľad a zrak sústredil na stenu.

Dnes som si spomenul na sen, ktorý sa mi sníval. Pamätám si, že tam bola lúka s malým ihriskom uprostred. Skúšam to nakresliť...

Postavil som sa a s papierom podišiel k stolu, za ktorý som sa posadil.

Vzal som ceruzku do ruky a začal kresliť tam, kde som skončil. Jimin ma znovu ignoruje a s pokrčeným nosom pozerá do mobilu.

Mal som nakreslený náčrt na plochu a stromy. Do stredu lúky som nakreslil rýchlimi ťahmi ihrisko s pieskoviskom.

Keď bol náčrt hotový, pustil som sa do detailov. V tom ma v rušil mobil, ktorý
sa začal ozývať cez celú izbu.

Zobral som ho do rúk a trochu sa odsunul od stola. Volá mi mama.

,,Ahoj... mami." nervózne som sa nadýchol.

,,Jungkook! Si ty normálny?!" kričala tak nahlas, že to bolo určite počuť aj do druhej miestnosti.

,,Čo sa stalo?" opýtal som sa.

,,Čo sa stalo?! To mi vysvetli ty! Teraz mi volali zo školy! Kvôli tebe, Felix skončil v nemocnici!" neustále kričala. Videl som, ako Jimin nastražil uši a uprel na mňa pohľad.

,,..."

,,Ty nie si normálny! Nachvíľu odídem preč, dokonca sme ťa dali k Eun-sook, aby aspoň trochu sme mali nad tebou dohľad a ako náhle nie sme doma, ty sa začneš biť!"

,,On si začal, nie ja..." zamrmlal som.

,,Teraz mi povedz, chceš, aby ťa vyhodili zo školy?!"

,,Nie, nechcem. Ja som ho varoval, aby si nezačínal..." povedal som na svoju obranu.

,,Ale zbil si ho! Doslova zmlátil. Môžeš byť rád, že nemá otras mozgu!"

,,Aj keby mal, zaslúži si to!" zvýšil som hlas.

,,Neštvi ma!" zakričala.

,,Povedz ocovi, aby ťa upokojil lebo sa nedá s tebou rozprávať." zavrčal som.

Počul som, ako sa otec z druhej strany zasmial a zakričal: ,,Len tak ďalej, synak!" zasmial sa a mama ho okríkla. ,,Ty láskavo buď ticho! My sa ešte porozprávame!"

,,Jungkook..." nadýchla sa. ,,Prečo ste sa bili?!" povedala už trochu pokojnejším tónom.

,,Pohádali sme sa." povedal som a prisunul sa so stoličkou bližšie k stolu.

,,Povedal som mu svoje a chystal sa odísť, vieš predsa, že ja sa nebijem. Ale ten kokot sa chcel biť. Rozbehol sa oproti mne s cieľom ma udrieť, tak som sa bránil!"

,,Ale tak, že skončil s rozbitou hlavou?!"

,,On má rozbitú hlavu?!" vypleštil som oči a postavil sa.

,,Prečo by inak bol v nemocnici?!" Začal som pochodovať po izbe.

,,Kurva!" zakričal som. ,,Čo jeho rodičia?" spýtal som sa.

,,Neviem, ešte mi nevolali..."

,,Hovorím, prídem domov, takú odo mňa dostaneš, že budeš mať 4 hodiny kolotoč zadarmo!" vyhrážala sa mi. ,,A teraz mi povedz, urobil ti niečo?" starostlivá mamina je späť...