Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

25

Jimin

,Božeee, mne sa nikam nechce.' Ležal som na posteli a želal si, aby Kookie-ah išiel bezo mňa.

Postavil som sa a zišiel dole, kde už Jungkook podupkával nohou.

,,No, že ti to trvalo." zasmial sa.

,,No, nechcelo sa mi." mykol som ramenami a obul sa.

Zasmial sa. ,,Lenivec."

,,Už sa to na mňa od teba prilepilo." uchechtol som sa. Vyšli sme vonku a smerovali si to na autobus.

,,Odo mňa? Veď ja nie som lenivý..." zaprotestoval.

,,To by som ešte prehodnotil. Šíri sa to od teba ako mor." štuchol som doňho provokatívne.

,,Ha? No ďakujem." pretočil očami.

,,Vpohode." hlesol som a sadol si na lavičku, na zastávke.

Zvalil sa na lavičku. ,,Bože, som unavený." povzdychol si. ,,Ešte skočím do obchodu, pretože si chcem kúpiť kávu alebo energeťák."

,,Mohli sme ostať doma." povzdychol som si.

,,Mne to nevadí. Ja tak chodím vždy. A nechcel som ti skaziť radosť." zaškeril sa na mňa.

,,Pff... to by som nejakú musel mať." odfrkol som si a pozrel na čas. Zasmial sa.

,,Kde je ten autobus? Chcem, aby prišiel čím skôr." oprel som sa o plech za mnou a zatvoril oči.

,,Asi stojí v kolóne, keď tak pozerám." oznámil mi.

,,Panebože. Ja tu zomriem." fňukol som a pritiahol si k sebe nohy.

,,Keď tak rozmýšľam... Čo rád robíš? Čo máš rád?" ozval sa Jungkook.

,,Spánok, jedlo, hudbu." odvetil som a vytiahol si mobil, aby som prešiel nejaké tie levli na hre, kým tu musím sedieť.

,,Vraj vieš spievať..." úškrnol sa.

,,Vraj ľudia vedia lietať..." zamrmlal som.

,,Zaspievaj... prosím." prisadol si ku mne.

,,Až zaprší a jendorožce budú rozprávať." posunul som sa ďalej.

,,Noták." posunul sa bližšie.

,,Nie." odmietol som ho znovu a postavil sa.

,,Prečo?"

,,Lebo nechcem. Kto ti to vôbec povedal?" otočil som sa naňho.

,,Tvoj mama." usmial sa. ,,Ešte v prvý deň, čo som u vás bol." dodal.

Zamračil som sa. ,,Tá žena... vykecá všetko." zavrčal som.

,,Tak keď nechceš, tak nič..." posmutnel a znova sa rozvalil na lavičku.

Pretočil som nad ním očami a prezrel si správy o doprave. Povzdychol som si. ,,Môžeme ísť na pešo." oznámil som a zakýval s mobilom. ,,Autobus bude mať meškanie minimálne hodinu niečo. Stala sa autonehoda a kamión blokuje cestu." vysvetlil som mu. ,,Nevykašleme sa na to?" navrhol som s úsmevom na perách.

,,Vieš čo..." postavil sa. ,,Hej, aj tak som unavený."

,,Som teraz najšťastnejší človek na planéte." vyhlásil som a cupital smerom k domu.