Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

35

Jungkook

Zazvonilo a ja som konečne mohol vybehnúť z toho pekla!  ,,Jungkook, čakaj na mňa!" zakričal Tae, ktorý sa ešte prepchaval cez mojich spolužiakov.

Otočil som sa a počkal, kým ku mne dôjde. ,,Počúvaj, napadlo mi, chodíš do fitka?" opýtal som sa, pretože Jimin teraz nemôže a Emily by somnou určite nešla. Možno ešte Si Ho...

,,Občas, prečo?" potlačil ma smerom k skrinkám.

,,Len tak, či by si nechcel ísť so mnou. Kamarát nemôže a nechce sa mi ísť samému."

,,No neverím, že samotný Jeon Jungkook ma volá s ním do fitka." Pretočil som nad ním očami a štuchol doňho.

On sa rozosmial. ,,Hej pôjdem, ale dnes nemôžem."

,,Vpohode, zajtra môžeš?" otvoril som skrinku a vybral si veci.

Prikývol. ,,Pôjdeme potom niekam?" opýtal sa a zavrel mi skrinku, o ktorú sa následne oprel.

,,Mne je jedno." vybral som sa smerom zo školy.

Tae ma dobehol. ,,OK. Počúvaj, o týždeň cez víkend, moji rodičia nie sú doma, chceš prísť?"

Nechápavo som naň o pozrel. Bavíme sa spolu len štyri dni a on ma už pozýva k nemu domov...

,,Čo je?" nechápavo na mňa pozrel. ,,Neboj nechcem ťa uniesť ani nič také." zasmial sa.

,,Neviem, čo bude o týždeň." pokrčil som ramená a rozišiel som sa smerom k autobusovej zastávke. A, samozrejme, on stále za mnou.

,,Hiih!"

Pozrel som nechápavo naňho. ,,Čo sa stalo?" opýtal som sa.

,,Zabudol som na to, že som nekŕmil môjho škrečka." pleskol sa po čele.

Zasmial som sa. ,,Žije?"

,,Teraz mi písala mama, že mi zomrel." povzdychol si. ,,Odpočivaj v pokoji číslo tri." pomodlil sa.

,,Číslo tri?!" rozosmial som sa. On prikývol.

,,Mama ho vraj našla u mňa v izbe pod posteľou." zamrmlal, niečo napísal do telefónu a odložil ho.

,,Tak teraz mi povedz, prečo bol u teba pod posteľou?" zasmial som sa.

,,Pred dvoma týždňami mi utiekol lebo som mu nechal otvorenú klietku... už viem, kde bol celú dobu."

Pokrútil som nad ním hlavou. V diaľke som videl autobus, ako stojí na zastávke. ,,Prepáč, musím bežať." ukázal som mu na autobus. ,,Čau!" rozlúčil som sa a šprintoval na zastávku. Dvere autobusu sa akurát zavreli, keď som dobehol.

Buchal som na dvere, aby autobusár otvoril. ,,Čo to má znamenať?! Keď chceš ísť na autobus aspoň príď na čas." zavrčal na mňa, keď som nastúpil. Pretočil som nad ním očami a vybral sa úplne dozadu.

~

Pred domom stálo čierne auto, to znamená, že Si Ho je doma. Preglgol som a vošiel do domu. ,,Haló!" zakričal som odo dverí.

Nikto sa neozýval, vyzul som sa a vošiel hlbšie do domu. ,,Haló!" zakričal som znova.

Domom sa ozval rachot, ktorý vychádzal z hora. Rozbehol som sa hore a šiel za zvukom. Vyšiel som na balkón, ktorý bol oproti našej izbe. Bola tam Si Ho, ktorá zdvihála sušiak zo zeme. ,,Ahoj" pozdravil som ju za chrbtom a ona až poskočila.

,,Ahoj, Kook." usmiala sa na mňa.

,,Treba pomôcť?" ukázal som na plný kôš prádla.

,,Nooo... možno trochu." zasmiala sa.