Two Of Us [KookMin] POZASTAVENÉ

71

Jungkook

Mám chuť vraždiť! Keby som tam prišiel skôr ako som šiel odprevadiť sesternice na autobus, tak asi by som na nich hodil atómovú bombu.

Teraz neviem, či chcem ísť vôbec na tú chatu. Nemám na nič náladu a už vôbec nie sa tváriť, že sa nič nestalo že, nebol žiadny bozk a žiadne rande s Felixom, ktorého keď ešte raz uvidím tak, skončí rozťahaný na kusi v tom igelitovom vreci, kde väčšinou v kriminálkach do toho balia mŕtvoli. Zahrabaný hlboko v lese s ručne urobeným náhrobkom, kde bude vyryté jeho meno.

Teraz neviem, či sa mi oplatí vôbec robiť ten náhrobok aj tak veľa času nad ním by som strávil tým balením do toho vreca. To roztrhanie jeho na kusy bude rýchlejšie, ako naberať jeho kusy už mŕtveho tela a dávať do modrého... nie, nie, do čierneho mechu a hľadanie toho najhnusnejšieho miesta v lese, kde ho zakopem.

Áno, síce s Jiminom nechodíme a mohol som len čakať, kedy si niekoho nájde ale že to je práve Felix, tak je mi na vracanie.

Aspoň keby si všimol, ako ho ľúbim a nerobil mi to ťažšie tak ako teraz, mohol mi povedať, že ľutuje toho, že som bol ten komu hovoril všetko, že so mnou strávil svoje dectvo. Kurva, keby aspoň vtedy si ma vyhľadal, tak by to bolo inak než je to teraz. Alebo keby moji rodičia neumreli aj keby som stále zažíval tie ich homofóbne pripomienky a nadávky na mňa, ocové výlevy hnevu na mne, tak aspoň by som sa nemusel tak cítiť ako teraz.

Som naštvaný a zároveň smutný, že je to práve Felix, chce sa mi plakať z toho, čo som mu povedal a on mne.

,,Hej Jungkook vnímaš?" postavil sa predo mňa Tae, ktorý držal v ruke dve krabičky mlieka. Utrel som si líce, po ktorom sa mi skotúľala slza a zaostril naňho.

,,Už neplač kvôli nemu." roztiahol ruky a objal ma. Áno, povedal som mu všetko, čo sa dnes stalo aj o našom dectve a to, ako už keď sme boli malí som k nemu začal niečo cítiť len som na to zabudol. Povedal som mu narovinu, že ho milujem, tak ako som to Jiminovi povedať nevedel.

,,Tak poď, nakúpime a potom ti pomôžem sa zbaliť a ty mne, keď budeš chcieť." povedal a pustil ma. Jemne som sa naňho usmial a ukázal na mlieko, ktoré držal v pravej ruke.

Dokončili sme nákup, ktorý sme naložili do môjho auta. Taemu začal zvoniť telefón, na ktorý sa začal usmievať a mne nejak naznačil kto mu volá. Ja som ho nechcel odpočúvať, tak som nastúpil do auta s tým, že ho počkám, kým dotelefonuje s Choiom.

Nastúpil a úsmev ho neopustil. ,,Tak?" naštartoval som a vyzvedal.

,,Zrušil som s ním to stretnutie." usmial sa a zapútal sa.

,,Nemusíš to rušiť kvôli mne, zavolaj mu späť, že to nerušíš."

,,On aj tak dnes nemohol a naviac som ti niečo sľúbil a nebudeš teraz sám." rozhodol a usadil sa pohodlne na sedačke.

Vyhovel som mu aj keď som za to rád. Došli sme k nám, kde sme vyložili nákup a šli baliť moje veci. Mal som jeden plný kufor a jednu menšiu cestovnú tašku... zbalil som si všetko možné od oblečenia a všetkých tých veci, čo mi treba, hygiena, šperky, nabíjačka slúchadla až po sexuálne hry, ktoré som sľúbil Hobimu.

Potom sme šli k Taemu, kde som mu pomohol sa tiež pobaliť ale ten si tam bral aj také svietiace meče, že sa môžeme ísť v noci s nimi biť. Zobral aj chladiaci box na jedlo a nápoje keď pôjdeme k jazeru.

Nakoniec sme sa zhodli na tým, že u mňa prespí, takže všetky jeho veci sme doniesli k nám a podotýkam, vôbec ich nebolo málo, tak ako u mňa.