„Tak, ako vyzerám?" spýtal sa Louis. Stál pred zrkadlom na chodbe, obzeral si svoje hnedé tričko, bledo modrú rifľovú bundu podobnej farby ako jeho oči a tmavé nohavice. Vlasy mal ako obvykle dosť strapaté, z bielych tenisiek mu vykúkali členky.
„Ako obvykle," Elizabeth pokrútila hlavou.
„A ako vyzerám obvykle?" spýtal sa Louis.
„Louis, musíš sa ma teraz pýtať takéto veci? Netvrdil si mi, že sa ponáhľame?" nechápala Elizabeth.
Louis sa na ňu pozrel. Celkom sa mu páčili jej voľné zelené šaty. Vlasy mala rozpustené, vlnili sa jej nad plecami.
„K liamovi sa neponáhľam, Elizabeth. Ten má čas. Ale musíme sa ešte predtým stretnúť s Harrym," vysvetlil jej Louis.
„Dúfam, že už konečne poviete svojim kolegom, čo chcete urobiť," vzdychla si Elizabeth.
„Áno, dnes im to povieme. Nemaj strach," ubezpečil ju Louis a šiel k dverám. Otvoril ich, aby mohla jeho falošná priateľka vyjsť von a zamkol za sebou.
Šli pešo do parku, kde sa stretávali s Harrym a kde ich Harry aj tentoraz čakal. Opieral sa o mohutný strom a obzeral sa okolo seba. Mal oblečené sivé tričko a na ňom svetlú košeľu, a čierne nohavice. Tmavohnedé čižmy na jeho nohách sa Opierali jedna o druhú, držal v ruke hnedý klobúk. Tvár si veľmi nenápadne zakryl dvoma pármi slnečných okuliarov. Hnedé vlasy mu po dobu čakania stihol rozstrapatiť vietor.
Keď ho Louis uvidel, rozbehol sa k nemu. Vrhol sa Harrymu okolo krku a pobozkal ho. Harry ho objal a akonáhle ho Louis pustil, sňal si jedny slnečné okuliare a dal ich na Louisovu tvár.
„Naposledy si si ich tu zabudol," pousmial sa Harry.
„Ty môj exot," usmial sa Louis a znova Harryho pobozkal.
„Och, bože, chalani, ukludnite sa!" okríkla ich Elizabeth, „vydržte pár týždňov a potom na to budete mať celý život!"
„Neviem sa dočkať," pousmial sa Harry.
„Fajn, ste spolu strašne zlatí, ale máme veci, ktoré treba vyriešiť," napomenula ich Elizabeth znovu.
„Prepáč, El, ale tohto sa naozaj neviem nabažiť," vydýchol Louis s rukami okolo Harryho krku. Usmieval sa a hľadel do Harryho zelených očí. Po posledných pár dňoch, keď ho veľmi prísne kontroloval nadriadený a keď musel riešiť plány na najbližšie týždne, to naozaj potreboval. Mať Harryho takto blízko bolo lepšie ako iba počuť jeho hlas cez mobil.
„Na dobré veci sa čaká, Lou," zašepkal Harry.
„Pokojne budem ten najnetrpezlivejší človek, akého poznáš, ak ide o toto," usmial sa Louis.
„Asi z vás jedného dňa dostanem cukrovku," Elizabeth pregúlila očami.
„O to sa rád postarám," uškrnul sa Louis.
„Prosím, nie!" zakňučala Elizabeth.
„Dúfam, že ti môj manžel ešte nezačína liezť na nervy. Je občas dosť otravný, uznávam, ale aj tak ho mám stále rád," pousmial sa harry.
„Ver mi, začal mi liezť na nervy ešte keď som ho prvý raz stretla, " ubezpečila ho Elizabeth.
„Aj mne," zasmial sa Harry a pobozkal Louisa na čelo, „je to moja čivava. Malý a zlatý, ale keď mu to povieš, šteká a hryzie."
„Ja nemôžem za to, že vás všetkých kŕmili nejakými rastovými hormónmi. Vieš, je rozdiel byť jedináčik alebo Mať jednu sestru, ako mať štyri," povedal mu Louis.
„Urážaš sa, krpec?" spýtal sa ho Harry.
„Pamätáš si, keď som bol vyšší ako ty? To boli časy," vyhlásil Louis.
„Okrem mojej výšky sa nič nezmenilo. Stále som zamilovaný do toho istého paviána," uškrnul sa Harry.
„Prosím vás, nechajte si flirtovanie na neskôr! Teraz máme na práci iné veci!" upozornila ich znova Elizabeth.
„Fajn, veď my už sme ticho," Louis pregúlil očami.
„Dobré. Máme vypracovaný plán, máme zorganizované úniky, máme nachystané skoro všetky články a máme zvládnutých ľudí. Skoro všetkých. Ešte spracovať vašu skupinu. Do toho by som sa ja nemala miešať. Ide tu o vás," zrekapitulovala to Elizabeth.
„Aj tak tam ideš s nami. Si moja priateľka a nadriadený potrebuje mať päťku pod kontrolou. Takže to musíme vyriešiť rýchlo a potichu," skonštatoval Louis.
„Ako to chceš urobiť?" spýtal sa ho Harry.
„Dostať tých troch na dôležitý rozhovor dovnútra a zamknúť dvere. Veď to je prosté," odpovedal Louis.
„Dobre, veď som sa len opýtal," bránil sa Harry.
„Ja viem, Harry. Veď som ti tiež len odpovedal," ubezpečil ho Louis.
„Takže, viete, ako im to celé vysvetliť?" spýtala sa Elizabeth.
„Budeme improvizovať. Bude to bolieť, alebo musíme to urobiť," vzdychol si Louis.
„Nechceš to spraviť, však, Lou?" spýtal sa ho Harry, „vidím to na tebe. Nechceš im to povedať."
„Musím, Harry. Bude lepšie, keď im všetko vysvetlíme, ako keby sme im mali ublížiť takto. Ak by sme im to nepovedali, hľadali by vinníka. Hľadali by toho, kto podpálil oba domy a nenašli by nikoho. Ja viem, že to svetu ublíži a môžeš si byť istý, že mám strach. Ale keď sa potom vrátime, vrátime sa ako slobodní ľudia. Oslobodíme svet od tyrana a... Necháme pravdu vyplávať na povrch. Nech chalani pokojne povedia všetko, čo nadriadený urobil nám aj iným. Alebo nech si to ľudia zistia na nete. Zoznam mien už je takmer hotový. Už tam treba dopísať len nás. Chcem, aby naše mená boli na konci, ako posledné obete." povedal Louis.
„Fajn, Lou. Neboj sa. Zvládneme to," ubezpečil ho Harry.
„Myslím, že keď to necháme na našich fanúšikov, do pol roka nás nájdu," zasmial sa Louis.
„Naše hysterické dievčatá spolupracujúce s FBI," zasmial sa Harry.
„Asi by sme už mali ísť k Liamovi. Bude nás čakať," povedal Louis, aby prerušil trápne ticho, ktoré medzi nimi nastalo.
„Hrdo, Louis. Tentokrát budeme stáť hrdo," vyhlásil Harry a chytil Louisa za ruku. Držal jeho dlaň celou cestou k Liamovi. Ľudia sa po nich obzerali a fotili si ich. Vedeli, že zajtra budú na titulke. Ale teraz, keď sa všetko chýlilo ku koncu, bolo im to jedno. Vlastne tak trochu chceli skončiť na titulke.
„Vyrástol si, Harry," pousmial sa Louis, „nemyslím do výšky. To všetci veľmi dobre vieme. Ale ako človek. Už nie si ten vyplašený chlapec, ktorého som kedysi spoznal. Si muž, do ktorého som sa zamiloval ešte viac ako do toho chlapca. Z neznámych a nepochopiteľných dôvodov ťa milujem stále viac a viac."
„Aj ja teba, Lou. Aj ja teba. A dúfam, že to nikdy neskončí," zašepkal Harry a naklonil sa k Louisovi, aby ho pobozkal.
„Upokojte sa trochu, chlapci," napomenula ich Elizabeth.
„A načo? Aj tak sa to svet čoskoro dozvie, že sme teplí a že nám preto ubližuje jeden cvok a jeho podriadení," Louis sa nad tým iba vnútorne zasmial, nemienil nad tým uvažovať.
„Milujem ťa, môj malý statočný chlapec," Harry zašepkal a pobozkal Louisa znova.
„Vy dvaja ste doslova neoddeliteľní," zasmiala sa Elizabeth a pokrútila hlavou.
„Správny výraz by mal byť závislí jeden na druhom," opravil ju Niall, keď prišli do Liamovho domu.
„Asi máš pravdu, Niall. Ale milujem svoju posadnutosť, " usmial sa Louis.
„Fajn, takže... Vitajte, chlapci?" Liam prišiel a usmial sa na nich. okamžite Išiel každého z nich objať.
„Vďaka, Liam. Všetko najlepšie k narodeninám," Harry sa doširoka usmial.
„Ďakujem, Hazza," usmial sa Liam.
„Máme sa s vami o čom porozprávať a je to naozaj dôležité. Kde je Zayn?" opýtal sa Louis.
„Je tam. Pozri, už ide. Zayn, sme tu!" Niall na neho kričal a mával na prichádzajúceho Zayna.
„Hej, chlapci!" usmial sa Zayn.
„Ako to ide, brácho?" spýtal sa Louis.
„Vlastne naozaj dobre. Ty?" spýtal sa ho Zayn.
„Musíme sa porozprávať. Liam, mohli by sme ísť dnu, len my šiesti, a porozprávať sa? Je to fakt dôležité a pravdepodobne ma za to zožeriete zaživa, ale musíme o tom hovoriť, " povedal Louis.
„Fajn, tak poďme, Louis," povzdychol si Liam a vzal chlapcov a Elizabeth do svojej obývačky.
„Tak, o čom chceš hovoriť?" pýtal sa Niall.
„My... Ja, Harry a Elizabeth, máme plán," začal Louis.
„Aký plán?" opýtal sa Liam.
„Plán, ktorý pravdepodobne zmení celý svet. Chceme ukončiť kariéru, utiecť a zároveň sa zbaviť nadriadeného. Máme to naplánované už naozaj dobre, nebojte sa. Musíme len vyriešiť nejaké veci, a to je one direction a vy, chlapci, " Louis vysvetlil.
„Musel si sa zblázniť, Louis! Čo chceš robiť? Toto je šialené!" vyhlásil Liam.
„Liam, Liam počúvaj ma. My sa vrátime. O pár rokov, keď pochopia, že to nemá zmysel riešiť a že vinníka nenájdu. Bude to iné, Liam. Ja viem. Rovnako mám strach z toho, ako to bude a dúfam, že v ten večer vyjde všetko podľa plánu. Liam, ja viem, že ani jeden z vás sa v skupine necíti dobre a že ste už obetovali veľmi veľa. Viac ako ja a Harry. Chcem, aby ste boli šťastní a aby ste robili to, čo milujete, keď odídeme. Chcem, aby ste boli slobodní," povedal Louis.
„Ale čo chcete spraviť, Louis?" nechápal Liam.
„Podpáliť históriu," odpovedal Louis.
„Čože?" nechápal Liam.
„Zahráme vlastnú smrť a popri tom sa zbavíme aj nadriadeného. Spálime náš dom a dom nadriadeného, ujdeme s Elizabeth súkromným lietadlom do USA. Zavolám vám trom hneď ako pristaneme, aby ste si pripravili smútočnú reč pre krabičku popola, v ktorej nie sme. Budete mať slobodu. Lebo on bude mŕtvy," vysvetlil mu Louis.
„Vy ste naozaj museli zošalieť," Liam pokrútil hlavou, „čo bude s one direction?"
„Sľubujem ti, že sa sem vrátime, Liam. Skôr alebo neskôr. Buď nás nájdu, alebo to bude jedno. Potom môžeme urobiť čokoľvek bude skupina a my všetci potrebovať. Pokojne môžeme potom založiť aj vlastnú nahrávaciu spoločnosť, nenecháme sa nikým ovládať. Ten kamoš, ktorý mi pomáhal naplánovať toto celé, má skúsenosti s PR a všemožnými vecami, pracoval už v mnohých spoločnostiach podobných tej nadriadeného. Pomôže nám, bude nás informovať, ako to ide. Dám vám naňho kontakt," povedal Louis a vytiahol z vačku malú bielu kartičku, jeho vizitku.
„Louis, je to celé naozaj nutné?" spýtal sa Niall.
„Áno, je," odpovedal Louis, „pozrite sa každý sám na seba, čo to s vami robí. Obetovali ste už príliš veľa, nechali ste nadriadeného riadiť vás. Každým rozkazom, ktorý poslúchneme ako cvičené psy, je mocnejší. Každým rozkazom získava väčšiu kontrolu. Už zničil veľa ľudí, obete boli priveľké. Je načase, aby to skončilo."
„Hej, nevidel niekto z vás uskrečaného chalana s hnedými vlasmi, ktorý meria ledva meter sedemdesiat? Toto tu nie je Louis," vyhlásil Zayn, na čo sa skupina okolo neho rozosmiala.
„Nechápem, čo vám je smiešne," Louis pregulil očami.
„Prepáč, Louis, len nie sme zvyknutí na tvoje nové revolucionárske reči," povedal mu Niall.
„Radšej revolucionár ako tyran," vyhlásil Louis.
„Hej, to je zase pravda," prikývol Liam.
„Takže... Zožeriete ma zaživa?" spýtal sa Louis.
„Nie, vonku máme normálne jedlo. Pokiaľ vás budeme môcť stále navštevovať a celý váš plán vyjde, sme v tom s vami," ubezpečil ho Liam.
„Len jedna otázočka. Prečo s vami ide aj Elizabeth?" spýtal sa Zayn.
„Pretože bude potrebovať pomoc s výchovou dieťatka. Alebo skôr budeme. Chce sa vzdať maličkej a nechať nás dvoch vychovávať ju a založiť si rodinu," pousmial sa Louis.
„Och bože, to je sladké. Hazza, myslím, že konečne budeš mať svoju vysnívanú Darcy," usmial sa niall.
„Vyzerá to tak," pousmial sa Harry, „Teraz budem kompletný."
Harry objal Louisa a zaboril si tvár do jeho pleca. Mal slzy na krajíčku, ale aj tak sa usmieval. Neveril, že to celé čoskoro skončí a on nebude musieť skrývať svoju lásku k Louisovi.
„Lou, nemohli by sme to celé trochu urýchliť?" spýtal sa Harry.
„Ako to myslíš?" nechápal Louis.
„Byť verejne spolu. Aspoň dnes, tu. Je mi jedno, či to teraz bude mať nejaké následky. Teraz mi absolútne nezáleží na tom, čo nadriadený povie, pretože platnosť jeho slov čoskoro vyprší a všetci, úplne všetci, budú slobodní," povedal Harry.
„A že kto je tu revolucionár," zasmial sa Louis, „áno, dnes to urobíme. Nech to vidia všetci ľudia tu v záhrade, nech to vidí celý Londýn, keď s tebou budem kráčať domov. Nech sme pokojne na titulke a nech to zajtra vidí celý svet. Budem na to hrdý. Budem hrdý na to, že som s tebou a že som gej."
„Tie deti rastú tak rýchlo," vzdychol si Liam, keď hľadel na dvojicu pred sebou a utrel si z líca imaginárnu slzu.
„Niektoré," poznamenal Zayn, keď sa Louis a Harry znova pobozkali. Louis mu aj cez všetku vášeň v ich bozku ukázal prostredník.
„Správajú sa slušne, Louis, tu si u mňa," zahriakol ho Liam.
„Keď nebudem mať nadriadeného, budem mať teba?" spýtal sa znechutene Louis.
„Tak to sa ešte uvidí," uškrnul sa Liam.
„Vieš čo, daj sa vypchať," odbil ho Louis, chytil Harryho za ruku a vyšiel s ním von z domu, do záhrady, kde na nich hľadeli všetci Liamovi kamoši.
„Konečne s pravdou vonku, Tomlinsonovci?" spýtala sa ich Liamova sestra Ruth.
„Tak nejak," zaváhal Harry.
„Áno," vyhlásil sebaisto Louis.
„Držím palce, hlavne sa držte preč od cvoka," poradila im Ruth.
„Od koho?" nechápal Harry.
„Veď ty vieš, Harry. Od toho, koho netreba menovať," povedala Ruth.
„Od voldemorta?" nechápal Harry a Louis sa rozosmial.
„Tak v tom prípade som Harry Poter, drahá Ginny," smial sa Louis.
„Čo?" stále nechápal Harry.
„Stojíš si na kábli, Hazza? Myslí nadriadeného," povedal Louis.
„Presne," prikývla Ruth, „už musím bežať. Neviete, kam zmizol Liam?"
„Vo vnútri. Teraz sme odtiaľ prišli," odpovedal Louis.
„Fajn, ďakujem, musím ho ísť vyťahať za uši," vyhlásila Ruth.
„Čo urobil?" spýtal sa Harry, ale Ruth už bežala smerom dnu.
„Zdá sa, že náš zodpovedný Liam nie je až také neviniatko, ako sa zdá," uškrnul sa Louis.
„Čokoľvek urobil, tvoje plány to nikdy neprekoná," ubezpečil ho Harry.
„Naše plány, Hazza. Naše plány," pousmial sa Louis.
„Ako môžeš všetko vždy vidieť tak optimisticky?" nechápal Harry.
„Vieš, zvyknem si povedať, že keď som to zvládol doteraz, toto by mala byť hračka. Keď si predstavím najhoršie veci, ktoré sa mi... Ktoré sa nám v posledných pár rokoch stali, tak toto bude veľmi ľahké," pousmial sa Louis.
„Nebojíš sa, že sa to pokazí?" spýtal sa Harry.
„Samozrejme, že áno. Ale pokým som s tebou, cítim sa bezpečne aj na lane nad priepasťou," pousmial sa Louis.
„Nepreháňaj, Lou," napomenul ho Harry.
„A prečo nie?" nechápal Louis, urobil krok bližšie k Harrymu a pozrel sa mu hore do očí, „si môj domov, Harry. Kdekoľvek som. Vďaka tebe sa cítim bezpečne a šťastne aj na konci sveta. Vďaka tebe som stále nažive a vďaka tebe som v sebe našiel odvahu a odhodlanie vzoprieť sa zákonom. Skutočným zákonom, nie školskému poriadku alebo príkazom mojej mamy, ktoré som porušil miliónkrát. Dodávaš mi viac odvahy a sily ako čokoľvek iné na svete."