„Bol by som radšej, keby toto celé bol len sen," vzdychol si Louis. Pozrel sa na Liama, ktorý sedel na druhom konci lavičky na chodbe v nemocnici.
„Ver mi, Lou, aj ja," vzdychol si Liam.
„M-m-môžem..." nedokončil Louis. Liam sa pousmial a potlapkal na miesto vedľa seba. Louis si prisadol bližšie k nemu. Oprel sa o Liama a zatvoril oči. Slzy si znova našli cestu von a Louis sa ich pokúšal ignorovať. Niekoľkokrát zasmrkal. Liam ho pohladkal po chrbáte.
Niall sa vrátil s kávou do zaujímavej scenérie. Predtým, ako odišiel, sa dvojica chcela povraždiť, a teraz Louis plakal v Liamovom náručí, akoby sa vôbec nič nestalo.
„Je všetko v poriadku?" spýtal sa Niall.
„Áno," prikývol Liam.
„Tak prečo Louis..." nedokončil Niall.
„Nechaj to tak, Niall. Je to v poriadku. Len to naňho trochu doľahlo," vysvetlil mu Liam.
„Doniesol som vám kávu," povedal Niall.
Louis sa odtiahol a vzal do rúk papierový pohár s horúcou čiernou kávou. Niall podal druhý Liamovi a sadol si vedľa nich.
„Ďakujem," zašepkal Louis.
„Nemáš za čo, Lou. Vyzeráš, že to potrebuješ," pousmial sa Niall.
„Som zničený. Asi máte pravdu. Mal... Mal by som zájsť k tomu... K tomu doktorovi," dostal zo seba Louis.
„Nebudem ťa do toho nútiť, Louis. Je to na tebe. Sám si to povedal. Nie som ty, aby som vedel, ako sa cítiš. Ale ak sa necítiš byť v poriadku, mal by si," povedal Liam.
„Hej!" ozvalo sa za nimi. Trojica sa obzrela a uvideli čiernovlasého chalana bežať ich smerom.
„Ahoj, Zayn," zašepkal Louis.
„Ako mu je?" spýtal sa Zayn.
„Spí. Potrebuje pokoj," odpovedal Liam.
„Vysvetlíš mi, čo sa stalo?" spýtal sa Zayn.
„To, čoho som sa obával, že sa stane. Harry to nezvládol a chcel to skončiť," odpovedal Liam.
„Ale čo spravil? Prečo?" nechápal Zayn.
„Zayn, na tieto otázky by ti najlepšie odpovedal on, ale..." Liam nedokončil, pretože uvidel chodbou kráčať lekára, s ktorým hovoril predtým. Vstal a šiel k nemu, kúsok ďalej od ostatných.
„Zistili ste niečo?" spýtal sa ho Liam.
„Obávam sa, že naše predpoklady sa potvrdili. V jeho krvi sa našlo veľké množstvo látok z tých liekov, mohli pokojne spôsobiť kolaps. Rovnako tak aj nízky obsah cukru v krvi, zdá sa, že asi nejedol. Stále spí, dali sme mu infúziu. Môžem vás zaviesť k jeho izbe, ale zatiaľ by asi bolo lepšie, keby ste nešli dnu. Navyše som dostal pokyny, že k nemu pána Tomlinsona nemám púšťať," povedal lekár.
„Kto vám dal také pokyny?" spýtal sa Liam.
„Jeho bodyguard, ktorý prišiel chvíľu po vás. Vraj sú to striktné pokyny nadriadeného, ktoré musíme za každých okolností dodržať," odpovedal lekár.
„Ste viazaný lekárskym tajomstvom, však?" spýtal sa Liam.
„Áno, prečo?" nechápal lekár.
„Ak vám poviem príčinu stavu Louisa a Harryho, musíte si to nechať pre seba. Preto," povedal Liam.
„Mojou jedinou povinnosťou je nahlásiť to, ak to bude trestný čin a pokúsiť sa pomôcť im," povedal lekár.
„Fajn, tak v tom prípade..." začal Liam, „všetci piati sme viazaní zmluvou, ktorá nám nedovoľuje slobodne tvoriť, cestovať a niekedy ani milovať a rozprávať, ako to je v ich prípade. Náš nadriadený je homofób, ktorý urobí všetko pre to, aby Louisa a Harryho, teraz už podľa amerických práv skutočný manželský pár, rozdelil. Nedovolí im rozprávať sa, písať spolu, ani len priblížiť sa k sebe na pódiu, pokiaľ to nie je nutné. Núti Harryho žiť samého v dome, kde donedávna žil s Louisom a Louis musí žiť s tehotnou ženou, ktorej dieťa ani nie je jeho. Takže Louis sa začal zatvárať do seba a snaží sa všetko ignorovať, a Harry začal piť a brať lieky."
„Myslím, že by obaja potrebovali termín u terapeuta a niekto by sa mal seriózne porozprávať s tým vaším nadriadeným. Toto nie je ľudské správanie a mladí, milí ľudia si nezaslúžia takto trpieť," vyhlásil lekár.
„Hovoril som s Louisom o tom termíne u lekára a myslím, že tam pôjde. On sám povedal, že to už nezvláda," povedal Liam.
„Dobre, tak ja vás teda zavediem hore a nechám vás vydiskutovať si to. Rád by som vám pomohol, ale čaká na mňa ďalší pacient," povedal lekár, „poďte."
Liam sa vrátil k skupine chalanov zhromaždených pri lavičke.
„Ako mu je?" spýtal sa ho Louis.
„Stále rovnako, Lou. Zistili nejaké nove informácie, takže mu môžu lepšie pomôcť dostať sa z toho. Lekár vravel, že nás vezme hore, k jeho izbe. Ale nemôžeme ísť dnu, lebo Harry spí a stráži ho ten idiotský bodyguard, ktorý ma dnes takmer nepustil k Harrymu do domu, " odpovedal Liam.
„Môžeme ísť?" spýtal sa Louis.
„Poďme," prikývol Liam a zamieril aj s trojicou za doktorom, ktorý ich viedol k schodisku a následne na prvé poschodie. Zastal pri dverách s číslom 47, ktoré strážil mohutný muž v čiernom.
„Tu je to, páni. Zatiaľ by ste mali Harryho nechať spať, aj keď by preňho mohol byť dobrý aspoň psychický kontakt s jeho priateľom," povedal lekár a odišiel.
Louis si sadol na lavičku oproti dverám do Harryho izby a dopil svoju kávu. Nepovedal ani slovo. Liam si sadol vedľa neho, čakal, či Louis aspoň niečo povie.
„Všetko okej, Louis?" spýtal sa ho po chvíli Liam.
„Aké nové informácie, Liam? Čo nové zistili?" spýtal sa ho Louis.
„Lou, sľúb mi, že nebudeš vyvádzať," začal Louis, „už som ti vravel, že bol asi dvakrát u toho lekára. Dal mu lieky, ale Harry ich neužíval tak, ako mal. Veľakrát sa stalo, že si ich nedal. Trápili ho nočné mory a nechutilo mu jesť, väčšinu času preplakal. Ubližoval si. A dnes sa mu podarilo skombinovať všetky tieto veci. Nejedol, rezal sa a... Vzal si priveľa liekov. Predávkoval sa, aby už necítil bolesť. Nemôžeš sa naňho hnevať. Potrebuje ťa cítiť pri sebe, aby si bol jeho pevným bodom v silnej búrke. Potrebuje, aby si stál pri ňom, lebo cítiť ťa pri sebe preňho bude lepšie ako akákoľvek terapia."
„Povedz mi, že toto nie je len hlúpy žart," Louis pokrútil hlavou.
„Je mi to ľúto, Lou, ale nie je to žart. Prial by som si, aby to bol žart. Ale oveľa viac by som si prial šťastie pre vás dvoch. Aby ste konečne mohli byť bez zábran spolu," povedal Liam.
„Hej, vy tam, nemáte na to čo povedať?" opýtal sa Zayn bodyguarda.
„Mám pokyny," povedal bodyguard.
„A máte srdce? Počuli ste, čo povedal? Dnes ste takmer mali na svedomí ľudský život. Boli by ste radšej, keby zomrel a vás by milióny ľudí z celého sveta obvinili zo zabitia, lebo ste nič neurobili? Vaše idiotské pokyny sú dôvod, pre ktorý oni dvaja trpia a pre ktorý si veselý mladý chalan siahol na život. Chcete, aby to urobil druhý raz a úspešne? Chcete, aby svet prišiel o človeka, akým je Harry, iba kvôli nejakým pokynom? Naozaj chcete toto?" spýtal sa ho Zayn.
„Mám pokyny," zopakoval bodyguard.
„Aké je vaše povolanie? Bodyguard. To znamená osobný strážca. Takže by ste mali mať jedinú úlohu, a to chrániť život svojho zverenca. Akurát že vy robíte pravý opak. Pomaly ale isto, úplne nevedomky, ničíte životy. Nechránite ich. Ak by ste ich chránili, necháte ich slobodne sa pohybovať a byť spolu, pretože sú jeden druhému dôvod na život," pokračoval Zayn.
„Mám pokyny," zavrčal bodyguard.
„Ja vám seriem na vaše pokyny! Viete vy vôbec povedať niečo iné? Neviem, čo vám ten kretén naočkoval, ale očividne neviete vôbec nič o živote a pocite, akým je láska. Vám nikdy nikto nebude zakazovať žiť so ženou, ktorú milujete, alebo si ju vziať a mať s ňou deti. Tak prečo musíte vy zakazovať dvojici, ktorá sa navzájom miluje, byť spolu, vziať sa a adoptovať si deti? To ste až tak postihnutí?" Zayn takmer kričal. Nezniesol homofóbov a islamofóbov, a už vôbec nie, ak porušovali základné ľudské práva, „keď som prišiel do šoubiznisu, povedali mi, že budem slávny, mať pekné baby a že vraj budem môcť byť sám sebou. Ani by som nepovedal. Jediné, čo som v posledných rokoch robil, bola pretvárka. Tváril som sa, že som zlý chlapec, tajomný, ktorý nikdy nerozpráva viac ako musí, ktorý dokáže iba spievať a ktorý nesmierne miluje sugar pop, ktorý robíme. Strčte sa niekam, ak si myslíte, že to je pravda! Som otvorený človek, ktorý sa rád smeje a rád by robil slobodnú, rnb hudbu, rád by experimentoval a mal pod kontrolou viac vecí, ako je len to, koľko a kedy budem jesť. Nemôžem spať, som vyčerpaný a nerozprávam preto, lebo mi to prikazujú a preto, lebo po koncertoch moje hlasivky nedokážu vydať žiadny zvuk a moje telo nedokáže fungovať. Ale to vy aj tak nikdy nepochopíte."
„Zayn," oslovil ho Liam.
„Vy vidíte iba to, čo vám ukážu na kamere. Iba to, ako nás ukazujú médiá. Vidíte veci vytrhnuté z kontextu, nepoznáte skutočný príbeh ani jedného z nás. Spoznáte skutočné príbehy, až keď všetky zmluvy spolu z nadriadeným zhoria v plameňoch. Jedného dňa sa svet dozvie pravdu a je jedno, kedy to bude. Jedného dňa sa svet musí dozvedieť, že každý náš krok je plánovaný a my nemáme najmenšie právo rozhodovať o tom, čo sa s našimi životmi stane. Niekto mi minulý rok povedal, čo urobím v dvetisíc pätnástom a ja som sa mu iba zasmial do tváre. Dnes už viem, že nebudem mať na výber. Buď to urobím, alebo prídem o život," pokračoval Zayn už trochu pokojnejšie.
„Môžete ísť dnu, keď vám to dovolí lekár," vyhlásil bodyguard a odkráčal.
„Zayn, kto ti čo povedal?" spýtal sa Louis.
Zayn si sadol vedľa neho a oprel sa o stenu. Nebolo mu viac do reči. Jediný ukazateľ jeho pocitov bola slza stekajúca dolu jeho lícom.
„Aj tak to zistíš, Lou. Celý svet to zistí. Možno sa to stane vtedy, možno ešte skôr. Len chcem, aby si vedel, že to neurobím z vlastnej vôle," odpovedal Zayn.
„No tak čo ti povedali, Zayn?" nechápal Louis.
„Povedali mi, že v tom roku vás opustím," zašepkal Zayn.
„Čo je to za nezmysel?" nechápal Louis.
„Nie je to nezmysel. Veď sa na nás pozri. Čoskoro začneme odpadávať, pretože nebudeme vládať. Mal by si vedieť, že naozaj nemám veľmi rád vystupovanie pred masami ľudí a robiť to každý večer je na mňa priveľa. Niekedy mám aj počas koncertu pocit, že odpadnem," povedal zayn.
„Mohol is mi to povedať, Zayn. Nevedel som o tom," povedal Louis.
„Nepomohlo by to, Lou. Teraz sú tu dôležitejšie veci," povedal Zayn.
„Chceš tu zostať do rána, Louis?" spýtal sa Niall.
„Áno. Keby niečo," odpovedal Louis.
„Zostanem tu s ním. Vy dvaja choďte pokojne domov za priateľkami. My dvaja to tu zvládneme," pousmial sa Zayn.
„Fajn. Keby niečo, zavolajte nám," povedal Liam a spolu s Niallom odišli.
„Zaujímavé, že odišli tak rýchlo," vzdychol si Louis.
„Lebo vedia, že Harry bude potrebovať len teba a my dvaja si ešte máme čo povedať. O to ide. Boli by tu zbytočne," vysvetlil Zayn, „ak chceš, môžeme ísť do izby za Harrym. Veď ten lekár povedal, že akýkoľvek kontakt s tebou by mu mohol pomôcť."
„Bude spať, Zayn. Je to na nič," odbil ho Louis.
„Aj keď spíš, stále môžeš podvedome cítiť to, že je niekto s tebou, že sa ťa dotýka. Harry bol príliš dlho bez teba. Potrebuje ťa cítiť vedľa seba," povedal mu Zayn.
„Fajn," vzdychol si Louis a vstal. Zayn pred ním pootvoril dvere a nechal ho vojsť do tichej, tmavej nemocničnej izby, ktorej biele steny osvetlovala iba lampa v kúte.
Dokaličený Harry pomaly dýchal. Spal, infúzia potichu kvapkala. Harryho ruky boli obviazané, pod obväzmi mal čerstvé stehy.
Louisovi bolo z pohľadu na svojho partnera do plaču. Nikdy si nemyslel, že by sa mohol Harry dostať až do takéhoto stavu. Bolo to hrozné. A celé to malo len jediný zbytočný dôvod.
Louis si sadol na stoličku vedľa postele. Utrel si slzy z tváre a načiahol sa ku končekom Harryho prstov. Boli príjemne teplé, stále rovnako jemné ako pred pár týždňami. Louis sa nedokázal prestať dotýkať jeho prstov. Boli útechou pre jeho stratenú dušu, ich teplo mu dodávalo nádej, že všetko bude dobré.
„Poznáš Rómea a Júliu, Lou?" spýtal sa ho Zayn.
„Áno," prikývol Louis.
„Boli to dvaja mladí ľudia, ktorí milovali toho druhého nadovšetko. Aj keď nemohli. Ich rodiny nechceli, aby boli spolu, ale oni sa aj tak tajne vzali a keď Rómeo odišiel a Júlia sa mala vydať za niekoho, koho pre ňu vybrala rodina, vypila jed, vďaka ktorému mala spať a počkať na Rómea. Avšak on si myslel, že naozaj zomrela, tak spáchal samovraždu. Keď sa prebrala a našla vedľa seba ležiaceho Rómea, zabila sa, lebo nedokázala žiť bez neho," rozprával Zayn.
„Ja ten príbeh poznám, Zayn. Nemusíš mi to rozprávať," povedal Louis.
„Len som chcel vedieť, či ti to niekoho nepripomína," povedal Zayn.
„Myslíš nás?" spýtal sa Louis.
„Áno," prikývol Zayn, „ste mladí a ľúbite sa, aj keď to nadriadený nechce a chce vás zastaviť. Tajne ste sa vzali v New Yorku, ale oni vás aj tak rozdelili a nútia ťa žiť s Elizabeth. A teraz sa Harry pokúsil spáchať samovraždu. Tak mi netvrď, že to nie je rovnaké ako s vami."
„Ja nič také netvrdím, Zayn. Tiež mám občas chuť citovať Shakespeara, pretože mi môj vlastný život pripomína len obyčajný príbeh napísaný na papieri zastaranou angličtinou z pätnásteho storočia. Všetci, ktorí tvrdia, že sa pomery zmenili, sa mýlia. Stále za nás rozhoduje niekto iný. Stále musíme robiť to, čo sa od nás očakáva, makať ako fredky. Stále je tu rasizmus a podobné veci. Ľudia stále neznášajú homosexuálov a transsexuálov, alebo kohokoľvek iného z LGBT komunity. Človek stále nemôže byť hrdý na to, kým je, pretože sa bojí, že ho zlikvidujú. Vlastne sa za posledných tisíc rokov vôbec nič nezmenilo," vzdychol si Louis.
„Nehovor tak, Lou. Sú veci, ktoré sa určite zmenili," povedal Zayn.
„Áno. Možno technicky a vedecky. Ale spoločnosť je stále rovnaká. Ľudia sú stále rovnakí," povedal Louis.
„Ale nie všetci, Lou. Sú ľudia, ktorí s tebou zostanú v tom najhoršom. Ľudia, vďaka ktorým sa cítiš ako doma kdekoľvek vo svete. Ľudia, ktorí ťa berú takého, aký si a nemajú zbytočné otázky," povedal Zayn. Hľadel na Louisove ruky, medzi ktorými sa, krčili Harryho prsty. Prsty, ktoré v tej chvíli zdobil jediný prsteň - svadobná obrúčka.