Prechádzam sa po chodbách domu. No ak sa to vôbec dá nazvať domom...Toto je palác!!!
Všetky chodby sú rovnaké a mne už z toho začína šibať.
Zájdem za roh ale narazím do niečijej hrude. Prutko zdvihnem zrak na osobu, ktorá sa na mňa veľmi nepekne uškŕňa...
,,Prepáčte nedávala som pozor." Povedala som a zahanbene som sklonila hlavu k zemi a chcela odísť ale tam hore ma asi niekto nemá rád! Chytil ma za zápestie a pritiahol si ma k sebe.
,,Ale, alé....Mačička nám zablúdila?" Spýta sa a ešte viac predĺžil svoj úškrn.
,,Prosím?!" Vypískla som po ňom.
Svoj úškrn mu z tváre zmizol a rýchlosťou svetla ma pritlačil o stenu.
,,Dávaj si pozor na koho zvýšuješ hlas. Mačička." Pošepkal mi do ucha a tým sa mi obtrel perami o lalôčik. Naskočili mi z toho nepríjemné zimomriavky. Len sa uškrnul s odišiel.
Arogantný idiot..
Pokračovala som v svojej prehliadke.
Neviem ako, ale dostala som sa do tmavej chodby. Bola tu zima a pozdĺž chodby boli kamenné steny.
Už som sa otáčala, že sa vrátim ale chodbou sa ozval krik až mnou trhlo. Bol to krik plný bolesti a zhrozenia.
Došlo mi, že tam bude určite mučiareň a väznice. Podľa mňa sa jedná o toho väzňa, o ktorom hovoril ten chlap.
To robia často s väzňami? Do matky! Kde som sa to dostala?!
Hodnú chvíľu som sa spamätávala ale z toho ma vytrhol hlas. No skôr zrevanie.
,,Čo tu robíš?! Povedal som ti že máš ostať v izbe!" Zhúkol na mňa, pri čom som sa mykla.
,,Ja..no..ehm... Ja som len...." Nevedela som zo seba dostať súvislú vetu.
,,Radšej poď a nič nehovor." Povzdychol si, chytil ma za ruku a ťahal chodbami, mne nevedno kde.
,,Mal by som ťa predstaviť členom našej rodiny. Tak si obleč niečo pekné, v šatníku máš šaty. Za pól hodinu pre teba prídem." Povedal a viedol ma pravdepodobne späť do izby.
,,Čo vám ten väzeň urobil?" Nedalo mi to.
,,Prekročil hranice." Odpovedal prosto.
Čakala som, kým začne pokračovať, ale to bolo všetko čo povedal.
,,A?" Nabádala som ho nech dopovie ešte niečo, čo by ho usvedčovalo zo zločinu.
,,Čo "a"? Proste prekročil hranice a to sa u nás trestá pomalou smrťou." Skonštatoval.
Ja som sa na neho len pozerala s nechápavosťou a pohoršením na tvári.
Robí si srandu, že?
,,To za takú sprostosť?!" Akože to keby sme my zabíjali každého, kto prekročí naše hranice, tak to už pokape väčšina vlkodlačieho obecenstva!
,,Akú sprostosť? Nikdy nevieš! Určite je to nejaký špeh alebo niekto, kto prišiel len kradnúť a získavať informácie!" Rozhorčoval sa.
,,A vypočuli ste ho?" Naddvihla som obočie.
,,A načo? Ja na smrť jasné že je to nejaký špeh a prišiel sliediť." Zahlásil neoblomne.
Neveriacky som krútila hlavou.
,,Ale to nemôžeš vedieť! Veď ste toho chudáka ani nevypočuli! Čo keď sa...len stratil? Alebo si hľadal spriaznenú dušu?" Namietala som.
,,Sa do toho nejako rozumieš.." Zamrmlal sarkasticky.
,,A vôbec, teba nemjú čo zaujímať takéto veci." Dodal.
Tak toto ma teda naštvalo! Kretén! Čo si o sebe myslí?!
Zastavila som a vytrhla si ruku z jeho zovretia.
,,No tak to moment! Mňa to teda má čo zaujímať! Som predsa budúca Luna do svätej matky!" Oborila som sa naňho.
On si len povzdychol.
,,Hh..fajn! Pouvažujem o tom. Ale teraz už poď!" Opäť ma schytil za ruku a opäť sa pohol po chodbe.
Ja som ho len so spokojným výrazom nasledovala.
Prešli sme ešte nejakými chodbami, keď som spoznala tú s našou izbou. Mierili sme presne k nej.
Otvoril dvere, dal mi pusu na čelo a so slovami že za dohodnutý čas príde, odišiel.
Vážne mi dal pusu na čelo? Bože. On je náladový ako tehotná ženská..
Raz po mne vrčí, potom je zhovievavý a nakoniec dostanem pusu?
Fú..no dobre. Radšej to nechám tak.
V šatníku som našla hádam nekonečno šiat. Ale jedny mi padli do oka hneď. Boli to belaso modré šaty s dierou na chrbte, ktorú zacelila čierna čipka. Boli až po zem a k tomu som si zobrala čierne podpätky. Teda, musím uznať, chalan má vkus. Pri spomienke na zoznámenie s jeho rodinou som si povzdychla a išla sa prezliecť do kúpeľne.
Na poličkách som našla všelijaké krémy na pleť, make - up a podobné ženské veci. On na mňa bol vážne pripravený! Že ma to vlastne prekvapuje..
Obliekla som si šaty a spravila si svoj zvyčajný make - up. Keď som otvorila dvere od kúpeľne, tak sa tam už o zárubňu dverí opieral menovaný Luck. Skoro zo chytila infarkt!
,,Chceš aby som dostala infarkt?!" Zhúkla som pri čom si ruku položila na hrudník.
,,To by som bol nerád." Zaškeril sa.
,,No poď prenses." Sladko sa na mňa usmial.
Ten úsmev je úplne, že achh! Bože Ema kľud! Zachovajú si chladnú hlavu. Nech si nemyslí, že ma tým jeho postojom a úškrnom dostane.
Nastavil mi ruku, ktorú som prijala a mohli sme vyraziť.
Išli sme chodbami pravdepodobne do jedálne keďže bol obed. Mala som pravdu. Zastali sme pred veľkými dverami a vstúpili do jedálne. Bolo tam asi šesť členov za veľkým stolom. Boli tam tiež dve voľné miesta. Asi pre nás.
Luck smeroval na svoje miesto a ja som ho poslušne nasledovala.
Sadli sme si a všetci sa pustili do jedla.
Zatiaľ čo sme jedli tak som sa obzerala po ľuďoch čo sedeli za stolom. My sme sedeli za vrchom stolu. Oproti nám sedel postarší pár asi to bude Lucasov otec a mama. Vedľa postaršieho pána sedel Mike?! Asi Beta. Ja som vedela, prečo sa mi nepozdáva! Vedľa postaršej paní sedelo dievča s nejakým chlapcom.
To bude asi jeho dcéra so svojou spriaznenou dušou. Skonštatovala Mia.
Hej asi to tak bude. A oproti nim čiže vedľa Bety sedel už mne známa osoba. Bol to prosím pekne ten idiot čo ma zastavil na chodbe. Stále na mňa upieral tie svoje orieškové oči až teraz mi doplo, že to bol aj ten chalan z izby. Najradšej by som mu tie oči vyškriabala. Argggg!! Nepoznáme sa ani 24 hodín a už som z neho na nervy!!
Dobre, dobre kľud. Hlavne kľud. Opakovala som si v hlave.
Vtom sa zdvihol postarší pán (jeho otec). Všetci sa postavili s ním, tak aj ja som tak urobila.
,,Som rád že sme sa tu takto stretli ako rodina. Rád by som prijal novú Lunu ako členku našej svorky. Nech spoločne s mojim synom vládne tejto svorke a taktiež za ňu bojuje." Keď dokončil svoj predslov ozval sa Lucas.
,,Ďakujeme, otec. Sľubujem že sa o túto svorku spolu s Emou postaráme." Dopovedal a pozrel na mňa. Pochopila som.
,,Sľubujem že budem spolu s Lucasom chrániť svorku ako sa len dá. " Lucasov otec sa na mňa usmial a kývol na Lucasa a ten začal hovoriť.
,,Dobre rád by som ti predstavil moju rodinu a člena svorky.
Toto je moja Beta Mike. Toto je moja sestra Liliana s jej spriaznenou dušou Adamom a toto je môj brat Dorian." Predstavil mi ich Lucas.
Zaujímalo by ma, kde má spriaznenú dušu Dorian..
,,Tak deti moje teraz už je naša svorka kompletná nech sú Bohovia pri vás. " s týmito slovami sme všetci opustili jedáleň. Lucas ma ťahal ešte stále neviem kde keďže sa tu nevyznám. Ale bolo mi trochu divné ze bývaý Alfa tej najnebezpečnejšej svorky je tak milý... Ale radsej som to nechala tak.
Možno je taký len pri svojej rodine. Navrhla Mia
Máš pravdu. Možno..