„Hej, Kiley, prines mi noviny,“ kričal zo svojej izby čiernovlasý chalan. Bez jedného slovíčka som vzala noviny a zaniesla som mu ich. Od dverí som ich po ňom hodila a odišla naspäť, do obývačky. Posadila som sa do veľkého kresla a zavolala som Joshovi.
„Ahoj, Josh, ako sa máš?“
„Kiley, mám práve veľa práce, potrebuješ niečo?“
„Nič podstatné, len sa doma desne nudím, potrebovala by som trochu rozveseliť.“
„Aha, dnes končím o 17tej, tak sa ti potom možno ozvem, čau,“ hneď to vypol. Neviem o tom, žeby mával v tom bare niekedy veľa práce, keďže ľudia zvyčajne cez týždeň pracujú a chodia sa k nemu zabávať až cez víkend. Ale neriešim to. Obvolala som ešte pár mojich kamarátok, ale ako naschvál, nikto nemá na mňa čas. Nudím sa a musím niečo robiť! Postavila som sa zo sedačky a nechala som moje nohy ísť tam, kam chcú. Zašli až do Zaynovej izby. What? To akože fakt?
„Čo chceš?“ odtrhol zrak od mobilu a pozrel sa na mňa. Videl na mne, že určite už umieram nudou. Aj slepý by to videl!
„Nič ja len-,“ bolo by to trápne hodiť na nohy, že ma tam zaniesli, „hrozne sa nudím, nejdeme kukať film?“ nejako som to zahovorila. Teraz som dobre vedela, že ma pošle do riti, ale nestalo sa tak!
„Oh, bože, mám niečo iné na robote, dočkaj, zavolám ti štyroch opičiakov, ktorí ťa zabavia,“ niečo naťukal do mobilu a potom si ho priložil k uchu.
„Hej, Harry? Máte niečo na robote? Nič? Okej, láskavo sa všetci štyria v rýchlosti svetla dotrepte sem, Kiley sa nudí!“ dal povel a potom zložil. Tú poslednú vetu povedal síce trochu otrávene, ale nemôžem tomu uveriť.
„Prídu ťa zabaviť a teraz už choď,“ ukázal na dvere a ja som prekvapene na neho pozerala. Aby to nebolo blbé, po pár sekundách som odišla. Stále som sa nevedela spamätať z toho, že mi nevynadal a ešte mi aj sem niekoho zavolal. Sadla som si na schody a čakala som. Po nie ani 10tich minútach sa po dome rozozvučal zvonček a ja som ku dverám vystrelila ako raketa. Otvorila som ich a tam stáli štyria chalani.
„Kiley potrebuje zabaviť,“ poznamenal Harry a všetci vošli dnu. Zas bez môjho súhlasu! Zavrela som za nimi dvere a oni sa posadili na gauč.
„Ja idem za Zaynom, kde je?“ pozrel sa na mňa chalan s hnedými očami.
„Choď na koniec chodby a doprava, predposledné dvere,“ povedala som mu to isté, čo aj včera Harrymu.
„Louis, Niall a Liam, toto je Kiley,“ povedal Harry ešte skôr, ako sa vydal Liam hľadať Zayna.
„Teší nás,“ povedali všetci naraz a ja som sa na každého zvlášť usmiala.
„Takže ty sa nudíš. Chalani, ako ju zabavíte? Mne sa nejako nechce,“ ľahol si na zem a začal oddychovať.
„No ták, Zayn nás zavolal všetkých, tak zabávať budeš aj ty!“
„Ježíš, nehádajte sa, kašlite na to, ja som rada, keď mám aspoň dáku spoločnosť,“ mávla som rukou a Niall prikývol. „Idem pre niečo na jedenie.“
„Konečne!“ zasmial sa Niall a Louis ho jemne buchol po ramene.
„Ticho ty tupec, nemusíš všetkých vyžierať,“ zaškeril sa Louis a Harry krútil nad nimi hlavou. Mávla som rukou a prehľadala som pár skriniek a všetky možné dobrôtky som nasypala do veľkej misy.
„Čo budete piť? Alkohol alebo džús?“ zakričala som na nich z kuchyne.
„Alko-„ začal Louis.
„Džús!“ prekríkol ho Harry a následne mu ešte niečo povedal, ale to som nepočula. Keď som došla s táckou do obývačky, už tam sedel aj Liam.
„Ponúknite sa,“ položila som ju pred nich a Niall, ako nedočkavec, už sa hrnul do jedenia.
„Nechcel ísť Zayn sem?“ spýtala som sa Liama.
„Nie, chcel byť chvíľu sám,“ pokrútil hlavou a ja som prekrútila očami. Bavili sme sa dosť dlho, snáď až do večera, keď Louis začal byť unavený, tak išli preč. Upratala som po nich a rozhodla som sa, že sa pôjdem osprchovať. Vošla do vane a pustila som na seba prúd teplej vody.
„Kiley! Kde trčíš! Potrebujem ísť na záchod a barle sú odo mňa ďaleko!“ počula som jeho hlas. Tvár som vložila do dlaní a nariekala som.
„Kiley!“ okríkol ma znova.
„Chvíľu počkaj, osprchujem sa!“ rýchlo som sa osprchovala a prezliekla som sa do pyžama. Vlasy som si dala do copu a utekala som za ním.
„Takmer som ti zašpinil posteľ! Podaj by tie barle! Trvá ti to fakt dlho!“ jeho nahnevaný tón bol tak nechutný, ale zároveň aj sexy. Počkať, čo?!
„Tu máš,“ podala som mu ich a pomohla som mu vsať z postele, „kedy ideš k doktorovi na prehliadku?“ spýtala som sa.
„O pár dní a nepýtaj sa ma!“ jednou rukou sa pridržiaval postele a druhou mňa. Ukázala som mu kde je toaleta a potom som odišla do svojej izby. Naspäť to už určite zvládne!
„Kiley! A sprcha?! Aj ja sa potrebujem umyť!“ kričal po piatich minútach. Neviem prečo, ale toto ma naozaj nahnevalo a ešte s väčšími nervami, než som mala včera keď ho sem dotrepali, som kráčala ku nemu.
„Sprcha je vedľa! To si až tak neschopný sa pozrieť do vedľajšej miestnosti, dať dole zo seba oblečenie a osprchovať sa aspoň tak, ako sa dá?!“ kričala som mu do tváre.
„Neotváraj si na mňa ústa moja milá! So všetkým mi pomôžeš ty, keďže som u teba doma a niečo si podpísala!“ zas kričal on na mňa. Vzdychla som a obaja sme vošli do kúpeľne.
„A čo odo mňa teraz očakávaš? Že ťa tu namydlím a umyjem?“
„Nie, vyzlečieš ma a pomôžeš mi do vane!“ vyzlečiem? Ako to myslel? Aj boxerky? Čo? Preboha, nepotrebujem sa pozerať na jeho.. uhm, prirodzenie!
„Ja.. akože..“
„Nie! Potom zavrieš oči! A vyzliekaj ma už!“ prikázal mi a ja som ako poslušný pes, vyzliekla mu voľné tričko a položila ho na radiátor. Tak isto som mu vyzliekla jaj tepláky a potom prišla rada na boxerky.
„Netrapoš a normálne ich stiahni!“ stále bol opretý o barle a pozeral do stropu. Zahryzla som si do spodnej pery a privrela som oči a rýchlo som mu ich stiahla a prevliekla najprv cez jednu nohu a potom cez druhú nohu, ktorú mal v sadre.
„Fajn! To máš za sebou, teraz mi pomôž do vane,“ barle oprel o stenu a rukou sa opieral o moje rameno a druhou rukou o vaňu. Jednu nohu strčil do vane a s druhou nohou som mu nejako pomohla. Keďže som sa nepozerala, určite aj tá práca stále za veľké nič.
„Potom na mňa z-zakrič,“ vyšla som von z kúpeľne a oprela som sa o stenu. Tak namáhavá práca! Toto je určite len sen.
„Poď,“ po chvíľke ma ohlásil a ja som vošla dnu. Zabudla som zavrieť oči, ktoré sa už pozerali tak, kam nemali!
„Uhm, s-sorry,“ zakryla som si ich pravou rukou a nejako som išla k vane.
„Ser na to a otvor oči, inak ma z tej vane nedostaneš,“ zachytil sa o moje ramená a potom jednou nohou vyšiel von a znova som mu s druhou pomohla.
-Zaynov pohľad-
Pomohla mi z vane a popritom stále zatvárala buď jedno oko alebo to druhé, aby náhodou jej zrak nepadol trochu nižšie, kam by nemal. Ale musím povedať, že jej strach, že by sa pozrela, alebo jej nehorázne dávanie pozor ma trochu priťahovalo. Viem, nie je to normálne, ale mal som chuť jej tie oči otvoriť a povedať jej pár milých a teplých slov, ale som predsa Zayn Malik a ja nie som k nikomu milý! Okrem chalanov. To je jedna veľká výnimka. Ale fakt by nebolo na škodu oprieť ju o stenu a bozkávať ju. Jej malé pery, do ktorých sa pri každom zlom kroku zahryzla, ma priťahovali. Jej malé ruky, ktoré mi pomáhajú obliecť sa do bieleho trička, by boli omnoho lepšie v mojich vlasoch. Ale stačilo premýšľania, Zayn, späť do reality!
***
Hola hop! A od tohto dielu sa to bude vyvíjať! 3:) Hmm, tie Zaynovi myšlienky. 3:)
Noo, takže prosím KOMENT a VOTES! Prosíííííím! *le psie očká :)