ErikaChichova je velmi sympatická autorka, jež je neustále zasněná a ponořená do četby a hudby, pokud čas a povinnosti dovolí. Pojďme se podívat, co nám o sobě prozradila.
1. O čem pojednává tvá tvorba na Wattpadu? Do jakého spadá žánru?
Skôr by som poveda že väčšina je fanfikcia, keďže to bol žáner, s ktorým som začínala. Ale nájdeš tam aj klasickú poviedku zo slovenského prostredia, ktorá rozpráva príbeh rómskeho dievčaťa, zvyky, tradície, ich kultúru a istým spôsobom aj spôsob rozmýšľania. Ďalej som sa pokúsila o paranormal. Táto poviedka je však nedokončená, pretože nie je inšpirácia a vôbec netuším, ako dalej. To jedena vec a druhá, že absolútne netuším, ako by to malo skončiť. A to je u mňa problém, pretože keď nemám vymyslený koniec, nie je šanca, že niečo dotiahnem dokonca. Ale nieje vylúčené, že sa k tomu vrátim, čo by som aj chcela, len neviem kedy, keďže teraz mám rozrobené iné veci.
2. Máš na psaní nějakou osnovu, které se držíš nebo necháváš žít postavy vlastním životem?
Aj aj. Kedy ako. Záleží od typu príbehu. Keď vymýšľam dej, dám si dokopy isté body, ktoré mi slúžia ako koncept, avšak už nie raz sa mi stalo, hlavne pri spoluautorke, že si postavy žili "svojím životom" dej sa vyvinul inak, než by som čakala. Avšak koncept zostal ten istý. Lenže keď píšem niečo podľa skutočných udalostí, ako teraz Slová sú pre bláznov, tam sa musím držať čo najviac faktov, pretože postavy a dej si to vyžadujú. Síce som už čítala naozaj kadečo, ja keď píšem, nech je to hocičo, (ff, paranormal, poviedka....) pracujem s čo najviac faktami. Alebo aspoň sa snažím. Samozrejme že si dej a postavy musím trocha prispôsobiť, ale niečo pravdivé nájdeš v každom mojom príbehu.
3. Tak to chválím, mě vždycky dokáže vytočit (zvláště u ff), když je někdo líný si dohledat kanonické věci a bezúčelně si je přetvoří. Jak ti vyhovovalo spoluautorství? Šla bys do toho znovu?
Spoluuatorstvom som práve začínala. Je to iné než keď píšem sama, pretože každý má svoj svet iný. A v iných farbách. U spoluautorky nikdy neviem, čo a akým spôsobom mi odpíše. Ale je to zaujímavé sledovať vývin situácie, rozmýšľanie z jeho uhla pohľadu. Spuautorstvo mi vyhovuje len pri jednoduchých príbehoch s nie zložitou zápletkou, pretože to sa nikdy nevieme dohodnúť. Je to tak, že každý chce riešiť veci inak, dať postave svoj chrakter. Pri kolektívnej práci som si všimla, že autorka dáva postavám svoj pohľad na svet, svoje názory, duševné rozpoloženie. To je všetko v poriadku, ja to občas tiež robím, ale pri náročnejších poviedkach sa potrebujem čo najviac odosobniť. Aj keď to nejde na sto percent, najmä vo fanfikciách. Takže aj toto záleží na typu príbehu.
Pri starších prácach práve táto "nerovnováha" je dosť viditeľná. Nie raz som sa zastavila nad spôsobom, ako tá postava "rozmýšľala" čo nebolo nič iné, ako rozmýsľanie autorky. Častokrát som si pomyslela, že ja by som to napísala možno o trošku inak. Ale som vďačná za tieto "prvé kroky" lebo práve ony vyformovali môj štýl písania do dnešnej podoby. Nevravím že sa stále nezlepšujem, snažím sa. Ale akurát teraz prerábam poviedku, ktorú som písala pred rokom a skoro celú ju musím štatisticky prepísať. Ale spoluautorstvu by som sa nebránila, je to už dlho čo som takouto formou napísala. Možno sa moja spuautorka dá znova nahovoriť, kto vie? Alebo sa ku mne pridá niekto ďalší.
4. V čem jsi se za dobu psaní zlepšila a v čem cítíš, že ještě potřebuješ progres?
Určite vo vyjadrovaní myšlienok a ich formovaní. Ďalej odstavce, priama reč, opis miesta. Predtým som do bodky opisovala skoro všetko (pozostatok od spoluautorky učiteľky). Teraz okolo toho nerobím až také omáčky. Len načrtnem priložený opis vecí a ostatné nechám na fantázii čitateľov. Aj keď by som povedala, že v tomto ohľade sa mám stále ešte čo zlepšovať, lebo práve toto bola jedna z vecí, ktoré mi recenzantka vytkla. Tam, kde treba to "odfláknem" a kde netreba si dám záležať. Ale snažím sa.
Ďalší môj nedostatok, na ktorom pracujem, je nedostatok informácií pri písaní. Napríklad začnem písať, samozrejme s istou kapacitou vedomostí k danej téme, hľadám na nete čo by som ešte použila a zrazu, že: sakra, toto som mala dať na začiatok, toto nie je presné, toto sa inak odohralo a tak :)... na začiatku Slov to dosť cítiť. Pre tích ,nie ktorí nepoznajú hlavné postavy a dej je to jedno, ale takím čo sú v obraze, musia krvácať oči :) Preto, keď to dokončím, tak začiatok musím prerobiť.
Čiarky. Ďalšia pomoc od rezenzantky a v ktorom som popredu. Predtým som čiarky používala len málo a všetkom bolo neprehľadné. Ale teraz je to už lepšie, najmä keď čítam niečo iné. A vtedy si uvedomím že autor/ka mala tam a tam použiť čiarku. Ale vieš ako sa hovorí. Autorská slepota, takže ak mám možnosť, vždy sa obrátim na betu či korektora. Alebo keď je najhoršie, korekciu robím sama. Ale musím sa na to dať po dlhšom čase, inak chyby nevidím. Mám jeden zvyk, že keď niečo napíšem, uložím si to a hoci aj päť krát sa na to pozriem, kým nie som spokojná. A ak treba,nechám to tak aj mesiac kým to nepublikujem. To je jeden z dôvodov, prečo nevydávam pravidelne. Neviem, zdá sa mi, oproti iným autorom, ktorí sú na stene už nejaký ten piatok, že som strašne detská a vôbec nie dospelá. :) Ale toto si myslím, že chce čas.
5. Autorská slepota je zlo, souhlasím. No, já bych nevydržela tak dlouho čekat, máš můj obdiv, já opravuji zpětně. :D Píšeš raději ich nebo er formou? A za mužskou nebo ženskou postavu?
Každé má niečo do seba. V "er" forme viem popísať viacero vecí naraz. Situácie, osoby, kto si či myslí. Môžem do príbehu dať viac postáv bez toho, aby som sa v tom stratila. Mám jeden príbeh, (zatiaľ pozastavený) kde opisujem až päť- šesť postáv a situácií naraz. V "ich" forme si to dovoliť nemôžem. Teda, mohla by som, no neviem ako ty, ale ja fakt neznášam také tie delenia, vieš? Že, pohľad Harryho, pohľad Draca a tak... ani v reálnych knihách to tak nie je a dosť to človeka metie. No, metie, mňa dráždi a to je zvyčajne prvý impulz, aby som príbeh pustila k vode. Čo je zase plus na "ich" forme je, že viem oveľa lepší vyjadriť myšlienky a pocity. Slová píšem v "ich" forme a tým pádom je celá kniha viac epickejšia a osobnejšia. Myslím, že posledná kapitola sa mi najviac vydarila, pretože vyjadriť podoby lásky pre mňa zo začiatku nebolo vôbec jednoduché. Do hĺbky sa viem prplať s citmi a myšlienkami, čo v "er" forme síce viem vyjadrir, ale nemá to takú hĺbky, ako keď píšem v 1.osobe. Čo je pre mňa nedostatok v takomto štýle je, že bez toho, aby som nedelila postavy viem písať len z pohľadu jedného človeka.
A zase, z pohľadu mužského alebo ženského... V podstate je to jedno. Ale väčšinu mám mužského postavy. Neviem, mužské rozmýšľanie je niečo jednoduchšie než naše, preto nepotrebujú riešiť také veci ako my a nepotrebujú to rozvádzať. V Cigánke je ten príklad typycky mužského rozmýšľania že: práca, rodina, peniaze a tým to hasne, akým hlavná hrdinka je citovo viac založená. Ale keby si mám vybrať, tak určite mužská postava. Ale zase tu si budem na kus protirečiť, lebo mužskú postavu tiež citovo rozvádzam, lenže keď píšem boy/boy, a keby som mala opísať to fakt že mužského rozmýšľanie, tak príbeh má možno tak dve kapitoly :)Takže aj toto záleží podľa typu príbehu a postáv.
6. Střídání pohledů beru, pokud je to vyplývá z textu, ale jak je tam nadpis, tak to celkově musí být bomba, abych to vůbec četla. Já si ich formu vyzkoušela a mám pocit, že pocity, které popisuji, jsou v ich strašně patetické, víc mi sedí er. :D Kterou svou postavu máš nejraději? Seznam nás s jejím charakterem. :)
Každá moja postava má kúsok zomňa, aj keď sa snažím odosobniť sa, nedá sa to úplne. No keď si už vybrať, tak Skarlet, z poviedky Cigánka. Skarlet je dievča z rómskej rodiny, dodržiavajúce prísne pravidlá a tradície. Má sen, stať sa módnou návrharkou, čo ale stroskotá, keď jej rodičia z ničoho nič oznámia, že sa má vydať za muža, ktorého nikdy predtým nevidela a prakticky, o ňom nevie nič. Obdivujem Skarlet že sa snažila prispôsobiť sa, keby mne povedali z ničoho nič, že sa idem vydávať za cudzieho chlapa, asi by som sa zbláznila.
U Rómov je poslušnosť, najmä u žien prirodzená, ale Skarlet je z tohto nešťastná. Kto by nebol, že? Ona sa vydať nechce, chce ísť študovať. Snaží sa vzdorovať, dokonca vymýšľa plán ako sa z toho vymotať. Lenže, vieš ako to je: keď je niečo tradícia a povinnosť, odporovať je ťažké, najmä, ak nemáš žiadnu podporu. Byť sama proti rodičom, proti súrodencom, budúcim svokrovcom, najmä, keď otec tvojho nastávajuceho, je jeden z najvyšších vajdov... to je skoro nemožné. Páči sa mi, že chce spoznať svoju budúcu rodinu, že možno sa nebude mať až tak zle, však rodičia by jej nevybrali zlých ľudí, aj so snúbencom už vychádzajú, lenže nie je to typ, do ktorého by sa zamilovala. Chýba chémia. A keď si predstaví život so svokrou, ktorá ju stále deptá, tak radšej bude vzdorovať. Poznáš tie totálne odporné svokry, ktoré proste neznášajú svoje nevesty, lebo synacik si zaslúži lepšiu. A môžeš sa aj poskladať, aj tak nebudeš dobrá, navyše, Roba nemiluje. Len ako kamaráta a to nestačí. Je strašne bronzová a má ešte toľko sebaucty, že v deň svatby nájde v sebe toľko odvahy, aby povedala nie. Nevydá sa. Utecie od oltára a nechá tam Roba stáť. Fakt odvážne, ja by som na jej mieste spravila to isté a každý, kto má zdravý rozum, ale rómske spoločenstvo má vlastné zákony, proste tam, keď neposluchnes v takejto radikálnej veci, si vylúčená z komunity a jej vlastná rodina ju odvrhne, lebo na nich uvalila hanbu.
Ale Skarlet vie, že keby sa vydala, už by si nevážila samú seba. Lebo človek bez sebaucty je len troska a vie to aj ona. Ale za svoju odvahu zaplatila, že ju rodičia odvrhli. Bolí to síce, ale bude žiť slobodne. Čiže tá jej rebelskosť má aj pozitívne aj negatívne dôsledky. Na túto poviedku mi prišlo hodne mailov, o porušovaní detských práv, pretože Skelet má len 16 rokov. Lenže rómske zákony sú mimo nášho chápania a priznám sa aj môjho :) Na tejto poviedke som spolupracovala s mnohými ľuďmi a napriek téme, je jedna z mojich najčítanějších. Možno preto, lebo Skarlet bola taká odvážna, že si presadila svoje ,aj za cenu samoty. A ja fakt neviem, či by som ja dokázala byť taká odvážna.
Ďalšia postava taká výrazná je myslím si Kamijo, z príbehu Truth. Boy/boy, ff. S Hizakim tvoria pár už dlho. Ľúbia sa a zdá sa, že im nič nestojí v ceste. Páči sa mi, že Kamijo si natoľko váži Hizakiho, že je mu verný. Troška klišé, ale keď dnes pozorujem väčšinu rodín, že chlap sa o nič nestará, zahyba manželke, tak môj Kamijo je úplným protikladom. Tu vidno, čo dokazuje nedôvera a žiarlivosť. Že vzťah stroskotá na malom nedorozumení, pokiaľ tam nie je dôvera. Čo v dnešných vzťahoch je fakt málo. Lebo, priznajme si. Chlap príde domov, o nič sa nestara. Jedna možnosť. Druhá, že má doma ženu len, aby bola pri sporáku a on si ide za druhými ženami. Veľa takých "rodín" poznám. Pre môjho Kamija je láska, dôvera a vernosť na prvom mieste. Lenže Hizaki mu neverí, nie po tom, čo si vypočuje rozhovor, že Kamijo mu zahýba. V dnešných vzťahoch je nedostatok dôvery a keby sa bol Hizaki spýtal či je to pravda, možno by si ušetrili hádky a žiarlivé scény.
Ďalší dôvod, prečo mu neveriť jej, že Kamijo bol suknickar. Lenže podľa neho, keď to myslím vo vzťahu vážne, nie je dôvod zahybať. Stačí mu len ten jeden človek, ktorého miluje. Samozrejme že sa dajú zase dokopy, ale už to predsa nie je také. Ľudia si už dnes navzájom ťažko dopúšťajú, ale oni dvaja to dokázali.
Vravím, klišé, ale vychádzala som takisto z reálnych poznatkov. A úprimne, možno aj ty poznáš také prípady. :)
7. Musím říct, že velmi dobře, bohužel. Máš na Wattpadu nějaká oblíbená díla a autory? Jaký žánr čteš nejraději?
Autorov ani tak nie, ale skôr diela. Doporučujem Ve stínu sakur, síce ff, b/b od -shirayuki-, ktorá zhodou okolností bola tá, ktorá ma naviedla na písanie a zároveň moja spuautorka. Je to z japonského prostredia, cca stredovek, dobu si netrúfam odhadnúť. Ale napriek tomu,že je to ff, tak Shira využíva neskutočné množstvo poznatkov z histórie. Takže u mňa jedno veľké plus. Keď si porovnas moje staršie poviedky a jej štýl písania, vsimnes si istú podobnosť (dosť dlho mi trvalo kým som sa dostala z jej vplyvu, ale pozostatky zostali, na ktorých sa snažím pracovať).
Dalej, ff Hp, je to severitus, Alternatívy nenávisti. Na wtp scéne topka, čo sa týka severitusu. Severus je Harryho strýko, ale štýl písania, vyjadrovanie a štylistika autorky je veľmi rozvinutá. Je to napínavé a vtipné. Len je škoda, že pokračovanie, Alternatívy bytí už vyše roka nevyšla.
A keď tak teraz idem, tak musím vyzdvihnúť autorku Sonku, alebo tu na wtp hannibal234. Určite poznám od nej harrylu S kratkostou dychu si vysvetlil nekonečno. Túto autorku zbožňujem, jej slovná zásoba, narodenie atmosféry, opis sú famozne a raz by som chcela byť na jej úrovni. Sonku už sledujem na jej blogu dlhšie, takže poznám aj jej predošlé písanie. Alebo jej najnovší, Hlas, vzťah medzi Tomom, Voldemortom a Harrym. Zaujímavý nápad a jedno z mojich obľúbených, ešte okrem Si moja minulosť, prítomnosť a budúcnosť.
Tu na wtp čítam väčšinou ff na HP, severitus, ale len máločo vo mne dokáže zanechať stopu. V knižnici nájdeš aj horor, mystery, možno nejaké klišé... ale väčšina z nich má nedokáže zaujať natoľko, aby som sa k nim vracala, fakt výnimočné prípady. Mnohí autori majú problém, že zaspia na vavrínoch, by som povedala. Prvé 2 - 3 kapitoly sú super, fakt vymakane, zostatok odfláknutý. Raz som čítala jeden dobrodružný, už si nespomínam na názov, štvorica priateľov sa vydala do púšte, tiež pútavo napísané. Teraz väčšinou čítam po maďarsky, majú dobré ff na spevákov visual kei, len aj tam si človek musí vyberať, Lebo aj v tych vodách sa nájdu poklady a trash. Ako aj tu, u nás.
Stopu si vo mne zanechala aj ty, tvoj harrylu, Chuť zapovezeneho a odrikaneho je emotyvne založený, najmä ten koniec 1ky ma dostal a ze wtf??? Ale to s tým proroctvo, kde Snape mal spojiť svoju magiu s Harryho ma až tak nebralo, hoci sa mi to páčilo, Ale neviem či by som to čítala znova. Väčšina príbehov takto končí, že viem len osnovu, o čo približne šlo a s tým je zhasnute. Fakt máločo ma dostane. Som náročná čitateľka :)
8. Hm, navnadila bych tě ještě na Uvidět bez očí... :) (podprahová vsuvka). S tou náročností to máme podobně. Máš nějaké větší plány, co se psaní týče? Chtěla bys něco třeba vydat?
Určite zlepšovať sa, lebo stále je čo a posúvať hranice, čo sa žánrov týka. Chcela by som vyskúšať fantasy a historický román, ale zatiaľ si netrúfam. A nejaký väčšie plány, nuž, už nejakú dobu sa pohravam s myšlienkou, že vydam Ciganku, ale musela by som to rozvinúť, lebo je to príliš krátke. A vo vydavateľstve by to neobstálo, možno štylisticky upraviť. Ale dobrého korektora/ku a betu je ťažké nájsť, väčšina mi hovorí, že je to super, a aká je Skarlet odvážna. To je síce fajn, Ale ja potrebujem kritiku čo zlepšiť. Možno snáď Sorča je jediná, ktorá ma svojimi recenziami posunula vpred. Pri každom jednom príbehu, ktorý mi hodnotila, ma aj chválila, ale aj upozornila na chyby, o ktorých viem a na ktorých makam. Ale plan zostáva, že zlepšovať sa a posúvať hranice. Ja si však myslím, že som sa našla skôr v ff.
9. Jaké tištěné knihy máš nejraději? Co bychom našli v tvé knihovně?
Určite ságu HP. Pán prsteňov, náboženskú tematikou, ale skôr hinduizmus a budhizmus, Bhagavad gita, taká aká je. Avšak nie som vôbec nábožensky založená, na to som príliš materialistická, :) Starú májsku fylozofiu, od Miguela Ruiza, Štyri dohody, Históriu bojového štýlu Wing Tsun, encyklopédie, slovníky, od Júla Verne Malý hrdina. Hoci ja verneovky nemusím, túto nám rada, osudy malej siroty Drobčeka, nejaké tie ešte detské, kuchárky, keďže nedokážem poriadne navariť, skôr piecť :) Od Jeffryho Archera mám rada Pomstu. Jeden z bestsellerov. Ďalej nejaká tá klasika zo slovenskej poézie, A. Sládkovič, P.O. Hviezdoslav, Milan Rúfusa, D Hevier (dokonca s podpisom a venovaním) Krajina Agord, zahraničný H.Ch. Andersen, E. Hemingway.... Ale najradšej mám Archera, pretože jeho opis ťa vytiahne do deja a knihu už nedokázeš pustiť.
10. Jak ses vůbec dostala ke psaní a na Wattpad? Psala jsi už dřív, než sem?
Pamätám si, že som predtým skúšala nejaké básničky, možno nejaké slohovky do školy. Ale nevenovala som sa tomu tak, ako teraz. Skôr som veľa čítala, aby som si čo najviac rozšírila slovnú zásobu a vyjadrovanie. Čo mi doteraz zostalo, pretože na čítaní som závislá. Sem píšem cca 2 roky. No a ako som už aj predtým vravela, k aktívnemu písaniu ma naviedla kamoška a spoluautorka, Shira. Len tak spolu kecáme a že, skúšala si už písať? A bolo.
11. Co ráda děláš ve svém volném čase? Máš nějaké domácí zvíře?
Domáce zvieratko nie, hoci by som chcela buď labradora pre jeho pokojnú povahu, alebo dalmatina. Lenže bývam v činžiaku a tu by im nebolo dobre, len by sa trápili. Ale do buducnosti, fakt možno, keď sa usadím na starobu na vidieku, si určite zoberiem dalmatina alebo labradora. Len ze ja som mestské decko, momentálne sa sústreďuje moja aktivita sem. A samozrejme, som pracovne vyťažená, nemala by som čas venovať sa mu.
Vo voľnom čase, keď už sa teda nejaký naskytne, rada čítam. Keby môžem, strávila by som s knihou v ruke celý deň a na povinnosti sa vykašľala :) Ale to nejde. Rada kreslím. Mám celkom slušnú zásobu portrétov a takých neidentifikovateľných pokusov, keď chcem vyjadriť ako sa cítim. Rada píšem, to je jasné, ale len večer po povinnostiach. Snívam s otvorenými očami, som taký snílek.
A počúvam hudbu, to je už rituál. Nikdy ma nestretneš bez slúchadiel, alebo len zriedkavo, aj to som zasnivana, takže keď ma stretnes na ulici, je dosť možné, že ta bez pozdravu len tak prejdem. Buď mám slúchatká, alebo som zasnívaná vo svojom svete. Mnohí potom vravia našim, že som nevychovaná a že sa nezdravim, ale nie je to naschvál :) čo fakt nie je.
12. Jakou hudbu posloucháš? Pouštíš si ji i při psaní?
Pri písaní potrebujem ticho. Lebo keď počúvam hudbu, automaticky si pohmkávam alebo spievam (nechci počuť :)) a neviem sa sústrediť na dej. Keď píšem, musím sa takpovediac do postáv "vžiť".
Hudbu nemám nejako extra vyhradenú, ale zostávam verná japonskému j-rocku a visual kei (The Gazette, X Japan, Luna sea, Versailles... Je ich mnoho), to boli tí kvalitnejší, ktorý sa držia na scéne aj 20 rokov a fakt niečo dokázali. Ďalej metal, alternatívny rock, symfonický metal, ale aj s hudbou je to tak, ako s knihou. Musí ma zaujať buď melódiou, alebo slovami. Keď píšem príbeh ff, mám zvyk počúvať hudbu tej kapely, na ktorú píšem. Pomáha mi to lepšie tvoriť a inšpirovať sa. vlogy, zákulisie, koncerty... Všetko čo môžem využiť. Ale keď sa potrebujem zastaviť po celom dni, pustím si klavírnu hudbu, môže byť aj orchestrálne spravovanie. Od Franca Liszta sa mi páči Hungarian Rhapsody, možno to poznáš z Tom a Jerry, keď Tom hral v tej veľkej sále :) alebo Schubert, Beethoven, Mozart... Hoci tých dvoch nepočúva až tak často. Schubert a Liszt majú už prvky modernizácie, čo sa mi páči a vriacej ma to ťahá.
13. Mělas někdy spisovatelský blok? Pokud ano, jak jsi ho překonala?
Oh, áno. Nočná mora každého autora. Najdlhšie blok som mala asi 2 - 3mesiace? Neviem už presne. Vtedy to chce čas. Proste, keď nie je inšpirácia a dôvod písať, nedostanem zo seba ani čiarku. A keď už, tak len nezmysly. Iste mi pomáha hudba. Veľa hudby počúvam, najrôznejších žánrov. Mám zvyk, že sa rozprávam so svojimi postavami (možno som divná, viem :)). Väčšina rozhovorov končí v príbehoch, medzi hlavnými hrdinami, ale aspoň viem si predstavit situácie. Pretože kým si neviem predstaviť scény, nenapíšem nič. Všetko si musím predstaviť - keď čítam, keď prídem, nech robím čokoľvek. Robím to už automaticky, ale bez tohto by som bola stratená.
Ďalej, napíšem si akýsi koncept kapitoly, čo sú vlastne myšlienky a opis nejakých situácií. A dovtedy to opravujem, škrtám, kým s tým nie som spokojná. Zvyčajne mi jedna kapitola trvá cca týždeň? Aj dačo...?
Tak nejak... poviem príklad:
1.) Yoshiki si pritiahol Hideho do objatia a zahľadel sa naňho láskyplným pohľadom
2.) Yoshiki si pritiahol Hideho do hrejivého objatia. Cítil, že mu vyskočí srdce z hrude a čochvíľa ho nohy zradia. Hľadel naňho láskyplným pohľadom, v ktorom bola celá plejáda citov. Cítil ho. Vnímal. Dotýkal sa a bol, len jednoducho šťastný. Asi nejako takto vyzerajú moje škrtance :)
A samozrejme prečítam po sebe, opravím čiarky, opakované slová nahradím synonymami, homonymami a tak ďalej.
Lenže treba vedieť o mne, že som perfekcionistka a jeden odstavec preškrtám aj 10x, kým si nepoviem, je to prijateľné :)
14. Tak to já mám většinou vše na první dobrou, pak už jen opravuji překlepy a nebo vyměním slovo, když se opakuje. Beta sem tam něco vytkne, ale poslední dobou už málokdy. :D Kdybys mohla být na jeden den zvíře, které by sis vybrala a proč?
Vták. Vždy ma fascinovalo lietanie a aké by to bolo lietať. Mala som to šťastie, že som sa dostala do sveta, ale chcela by som sa dostať ešte ďalej... do Japonska, Číny, do Ameriky, svet je strašne krásny ale málokto si môže dovoliť vypadnúť. Vtáci nie sú ničím obmedzení, môžu si lietať kam chcú a kedy chcú. Ja mám bariéry - práca, rodina, povinnosti...
15. Co bys vzkázala svým čtenářům?
Pre mojich čitateľov len toľko, že vám ďakujem za každú vašu podporu a narastajuci záujem o moje príbehy. Pretože to znamená, že sa vyvíjam a napredujem. Za každú jednu odozvu, vote, koment, pridanie do reading listu. Pretože práve vy ma posúvate vpred, aby som hranice prekračovala.
16. Co bys vzkázala začínajícím autorům?
Hlavne to nevzdávajte. Vytrvajte a neprestávajte na sebe makať. Keď budete mať pevnú vôľu, podarí sa vám všetko.
"Dokázať nemožné je veriť, že je to možné". (Alica v krajine zázrakov)
Já ti moc děkuji za vyčerpávající odpovědi.