Čas, ktorý nám zadala moja manažérka Amelia sme sa snažili na minútu presne splniť, no akosi nám nič nevychádzalo podľa plánov. V mestách bolo väčšia premávka ako ktokoľvek čakal. Mohla za to po prvé blížiaca akcia udeľovania cien kde sa určite pomaly schádzali hviezdy účinkujúce v programe alebo nehoda spôsobená neopatrnými jazdami za volantom.
Naša cesta autom mala trvať 20 minút no akosi sa nám to predĺžilo na hodinu keďže cez kolónu by sme sa nedostali. Museli sme to zobrať obkľukou a tá nám zabrala zvyšných štyridsať minút
Našťastie sme to stihli aj keď o pol hodinu neskôr. My s Harrym sme išli ako posledný v aute s odstupom asi piatich minút. Čím bližšie sme boli, tým bolo obyvateľstvo hustejšie, tým sa aj moja nervozita stupňovala.
Bolo počuť plno šialeného kriku fanúšičiek, cvakanie fotoaparátov a všetko to na mňa doliehalo. Harry na rozdiel odo mňa bol kľudný a jednou rukou ma hladil po chrbte a druhou pevne držal naše prepletené prsty.
Upokojoval ma a ja som mu bola vďačná. Stál pri mne aj keď som nebola ukážkovou priateľkou, miloval ma aj keď som mu toľko krát povedala názvami, ktoré som tak nemyslela.
,,Pán Styles, sme na mieste." otočil sa ku nám postarší šofér auta a my sme prikývli. Dvere na pravej strane sa otvorili a ožiarili nás svetlá ktoré nám do tohto malého súkromného miesta presvecovali.
Harry vyšiel ako prvý a fotoaparáty cvakali ako splašené. Harry ako správny gentleman si toho moc nevšímal, len sa okamžite po vystúpení z vozidla otočil dnu a nastavil mi ruku, ktorej som sa ihneď chytila.
Vysoké topánky, na ktorých som zvyknutá chodiť mi dodávali výšku a aj keď som sa nevyrovnala 183 centimetrom, ktoré má Harry, pomohlo mi to náš výškový rozdiel trochu zmenšiť.
Harry ma ochranársky držal za pás tesne pritlačenú k jeho telo. Keď nám dali pokyn, že môžeme pristúpiť, jeho ruka skĺzla ku mojej a preplietol si so mnou prsty. Chalani už stáli obďaleč a keď si všimli našich pohľadov len sme im kývli aj keď sme boli pred pol hodinou spolu.
Postavili sme sa tesne ku sebe a Harryho ruka opäť spočinula na mojom páse. Čakala som kým budú mať dosť a potom sme sa mohli presunúť ku ostatným, s ktorými sme mohli vojsť dnu.
No paparazzi si žiadali viac. Žiadali si fotky aj s členmi One Direction, ktorý prišli svojho kamaráta podporiť.
Po malom bozku ktorý mi Harry vtiskol na líce som prešla ku Cheryl a Gigi s ktorými sme sa postavili a nechali nech si aj nás vyfotia.
Podľa môjho názoru to bolo príliš dlhé a nebavilo ma tam stáť a len pózovať. Po chvíle čakania, keďže sa naši milovaní nechali uniesť otázkami, sme sa zarozprávali aj my tri.
,,Som vyprahlá. Potrebujem v nútri ihneď so Zaynom vyhľadať nejaké občerstvenie." povedala Gigi a ja som sa zasmiala. Nedivila som sa jej. Mohli sme tu stáť už desať minút a chalani stále odpovedali na horlivé otázky od novinárov.
Ako jediná som stála chrbtom ku všetkému dianiu no keď sa blesky fotoaparátov rozblikali viac ako cvakali doteraz bolo jasné, že musela prísť ďalšia hviezda.
Neotáčala som sa ale Cheryl a Gigi mali výhľad presne na nich. Gigin spýtavý pohľad bolo hneď vidno. Ten prešiel do udiveného a po chvíli až do prekvapeného. Jej obočie sa náhle zamračilo a oči vyžarovali hnev a prekvapenie zároveň. Cheryl len s otvorenými ústami a vypúlenými očami pozerala a ja som sa smiala na ich výraze. Musel prísť niekto fakt nečakaný, keď majú obe takýto pohľad.
S úsmevom som sa otočila no smiech mi rýchlo opadol. Moje oči zazreli niečo, čo nemali. V hlave sa mi miešali rôzne scenárie, čo sa mohlo udiať v minúte pred tým. Ako sa to mohlo stať?
Moje oči skenovali dianie pár metrov odo mňa. Nečakala takéto sklamanie. Plánoval to? Plánoval mi takto? Tento pohľad ma zabíjal. Zabíjal ma zvnútra. Miešali sa vo mne pocity, nevedela som ako sa cítiť.
Naštvane? Udivene? Sklamane? Hlúpo?
Čo som mala cítiť keď sa olizoval s ňou?
Ako mohol?
Ako sa mohol môj priateľ Harry Styles, ktorý mi toľko krát vyznal úprimné city?
Aspoň som myslela, že to bolo úprimné.
Nebolo.
Keby to myslel vážne, nebozkával by sa tu tak vášnivo s Madelaine Petsch.
Nedržal by ju okolo pásu, tak ako pred pár minútami držal mňa.
Bolelo to.
Veľmi.
Slzy sa mi začali kotúľať dole tvárou, ani som nevedela ako. Na svojich pleciach som ucítila ruky, ktoré patrili Gigi a z druhej strany Cheryl. Hladili ma no ja som to nedokázala. Bola to akoby ďalšia ťarcha na mojom tele, na mojom srdci a duši.
Posledný pohyb, ktorý som v tom dianí videla bolo ako Niall, Liam a Zayn bežia k Harrymu a odstrkujú ich pričom ho brali stranou tak ako brali aj Madelaine. Zatiaľ čo Louis bežal za mnou.
Toalety boli našťastie hneď pri vchode a tak som ich nemusela dlho hľadať. Luxusné toalety hladené do hnedej, bledohnedej a bielej farby tu vytvárali pekný pohľad no to mňa vôbec nezaujímalo.
Založila som sa na umývadlo a na plno sa rozplakala. Moje vzlyky sa ozývali celou miestnosťou a bála som sa že ich počuť aj za ne no moc som sa s tým netrápila.
,,Tara preboha poď sem!" pribehol ku mne hneď Louis a silno ma objal okolo pliec. Držal ma, zatiaľ čo ja som mu plakala na rameno.
,,Ako mi to mohol urobiť Louis? Čo tie jeho sľuby, že ma miluje a zostaneme navždy spolu, verní tomu druhému." plakala som a rozmýšľala nad tým, koľko krát som toto počula z jeho úst. Nespočetne krát.
,,To sa vyrieši Tara, neboj sa. Len neplač a ukáž že si silná a nebojíš sa jej." samozrejme. Myslím, že to nechám tak a budem ho ignorovať tak ako dnešný večer, tak zajtrajšiu cestu a štvrtok prevediem plán.
,,Daj mi desať minút. Upravím si make up a prídem." povedala som, keď som sa od neho odtiahla.
,,Samozrejme ale zostanem tu s tebou. Nechcem aby sa ti niečo stalo. " povedal a ja som s povzdychnutím prikývla.
,,Si ako môj strážna anjel Loui. SI vždy tam kde ťa potrebujem. Neviem ako ti za to všetko poďakovať."
,,Nemusíš ďakovať. Som tu pre teba vždy, keď budeš potrebovať pomoc." povedal a zadíval sa na mňa cez odraz na zrkadle. Pozoroval ma ako si nanášam bledoružový lesk ma pery, ktorý som si zobrala zo sebou.
Jeho pohľad bol vidieť. Žiadosť, chtíš, vášeň. Nevedela som ako sa správať keď sa otočím, po tom čo som videla tieto jeho pocity v očiach.
Nemusela som.
Jeho svalnaté telo sa ku mne dvoma malými krokmi priblížilo a rukou ma chytil za lakeť. Jeho tvrdosť stisku som poznala a nezaskočila ma. Zaskočilo ma až trhnuté otočenie mojim telom a natlačenie na to jeho.
Perami sa pritlačil na tie moje a žiadostivo ma bozkával. Chcel to. Toto gesto chcel spraviť už poriadne dlho. Vedela som to.
,,Vieš - že - by - sme - nemali." hovorila som pomedzi bozky no stále sme pokračovali v tomto hriešnom zvádzaní.
Mala som Harryho ale z nejakého dôvodu som naňho nechcela myslieť. Nerobím nič zlé. Robím iba to čo urobil on mne. Len tak aby sa o tom nedozvedel.
,,Ako sa cítiš Tara? Teraz po tom čo ti spravil on a čo si spravila ty?" spýtal sa po chvíli kedy sme sa na nedostatok kyslíku odtiahli. nemohli sme už pokračovať, mohlo by to vyzerať podozrivo.
,,Mala by som sa cítiť previnilo ale to sa necítim. Myslím, že som rada, že sa to stalo. Ďakujem Louis." povedala som a s úsmevom sa naňho pozerala.
Louisa som poriadne rozpálila, tak ako aj on mňa. Aj keď som to chcela ukončiť on sa nedala rukami ma vyložil na mramorom obkladané umývadlo. Rukami mi prechádzal po bokoch pričom ma vášnivo bozkàval.
,,Ďakujem Louis. Musíme ísť." Povedala pom pomedzi bozky na čo sa Louis odtiahol so sklamaným pohľadom.
Neskončilo by to dobre.
,,Za málo Tara. Kedykoľvek. Ale uprav sa znova nech tam môžeš prísť ako silná žena." povedal a ja som prikývla. Zoskoćila som umývadla a otočila som sa ku zrkadlu a znova si utierala a nanášala make up.
,,Neviem čo si teraz myslieť. Ale nechcem aby si sa trápil. Nechcem nejakú telenovelu, kde toto praskne a bude tu milostný trojuholník. Dúfam, že sa náš vzťah touto udalosťou na WC-kach nepokazí."
,,Samozrejme Tara. Stále ťa budem vnímať rovnako. Skvelá osoba, tkorú mám rád." povedal a znova ma vtiahol do objatia.
Ja som si tupo namýšľala, že budeme v pohode , no on to vnímal úplne inak.
Po odtiahnutí som si dorobila posledné úpravy a mohli sme spolu vyjsť do stredu diania dnešnej show a vyhľadať náš stôl.
,,Tara, rád ťa spoznávam. Jeffrey Azoff, manažér tvojho priateľa. Je mi ľúto čo predviedol pred pár minútami vonku. Môže odo mňa dostať?" povedal s náznakom humoru a kútiky pier sa mu o kúsok zdvihli.
,,Myslím, že príťažlivosti nezabrániš. Ani ja ani nikto iný. Asi to tak má byť." povedala som a bolo vidieť na tvárach všetkých priateľov trochu nechápavosti. nechala som to tak a len sa usadila na moje miesto vedľa Harryho a Louisa.
Počas celého večera som sa snažila konverzovať a byť zaneprázdnená inými rozhovormi ako viesť ten s Harrym. Jeho pohľadom som sa vyhýbala no vždy tu boli chvíle kedy sme sa na seba pozreli. Avšak jeho naliehavý pohľad ma akosi netrápil a preto som uhla a venovala sa iným.
Keď vyhral Best International Artist tlieskala som a bola naňho pyšná a svoj hned a poníženie nedávala najavo. Aby sa nepovedalo, keď vyhlásili jeho meno postavila som sa a s úsmevom ho objala ako zvyšok sediacich okolo neho.
Kiwi, jeden z jeho desiatich songov v albume, bol dneska predvedený výborne. Spievala som si spolu s ním a keď prišiel z pódia dala mu ľahkú pusu na líce.
Na After party to bolo trošku zložitejšie. Každý s kým sme po prvý krát prišli do kontaktu sa vypytoval na ten incident a keďže som rýchlejšie stihla odpovedať ako Harry odpoveď bola jednoduchá: ,,Už je to v poriadku. Viem čo medzi nimi bolo ale našim vzťahom som si istá." boli to lži. Čisté lži. Nevedela som ako sa cítiť ale teraz nebol čas to rozoberať.
Madelaine som na After Party videla raz a potom mi baby oznámili, že ju akosi donútili odísť a viac sa nám nepliesť pod nohy. Prikývla som a nechala to tak. Po zvyšok večera skoro do rannej druhej hodiny som predstierala, že je všetko v poriadku a my sme znova šťastný ako predtým.
Aj keď sme neboli, ale to oni vedieť nemuseli.
V Sydney sa toho môže stať veľa, no nie?