Wáááááááááááááááááááááááá 73. časť :O chápete to? To, ako rýchlo nám to zbehlo? Veď sa pomaly blížime ku koncu a to som len nedávno s príbehom začala :O :O
Selenin pohľad:
-Sklapni, sklapni, sklapni!!!!!- kričala som, pričom som pritlačila hrot noža o jej krčnú tepnu. Tá su*a ma tak naštvala, že som sa jednoducho neovládla. Jej oči sa pomaličky začali zatvárať, no neverím jej. Len to hrá. Následne sa červená tekutina začala liať dole krkom až teraz som si uvedomila, že je zle.
-Nie,nie, nie,nie,ie...-okamžite som hodila nôž vedľa seba a priložila svoje ruky k jej krku s úmyslom zastaviť krvácanie, no myslím že to bolo viac než zbytočné. Zhlboka som sa nadýchla a zvažovala svoje možnosti. Môžem ju tak nechať. Môžem porušiť dohodu s Kevinom a Davidom. (čítaj Dejvid-om) Mohla by som zdrhnúť aj s prachmi, no Ryana by som nezískala. Naopak mohla by som jej tiež zachrániť život, ale...
-Sakra.....David!!!!- skríkla som pevným hlasom, no hneď čo môj pohľad padol na Ariu, ktorá skoro nedýchala, podotýkam mojou vinou, kyslík sa do pľúc nahrnul o dosť pomalšie a ťažšie. Áno, neprajem si, aby bola s Ryanom, ale nechcela som ju zabiť!!! Chcela som ju len vystrašiť, jasné?!! Možno ju mučiť , hrať sa s ňou, ale nie zabiť!!!Nemôže byť mŕtva!! Nesmie byť mŕtva!! Ryan by mi to neodpustil nehovoriac o Davidovi či Kevinovi. To dievča im pobláznilo hlavy..
-Čo sa deje? Malá robí problémy?- vstúpil k nám do miestnosti a slizko sa zasmial, pretože ju nevidel... Počula som vŕzganie drevených schodov čo znamenalo, že sa približuje.
-Selena?? Sakra!!! Čo si jej urobila?- zvýskol a kľakol si k nám, zobliekajúc si svoju mikinu, ktorú jej okamžite pritlačil na otvorenú ranu, ktorá nie a nie prestať krvácať. Nevenoval mi ani len pohľad, ale čo sa čudujem?
-Si vôbec normálna?? Musíme s ňou do nemocnice, chápeš? Ak ju vystopujú, ak NÁS vystopujú ,bude to tvoja vina...- výhražne na mňa pozrel, pričom ak by jeho pohľad zabíjal už by som bola mŕtva. Vzal Ariu na ruky a rozbehol sa s ňou hore na prízemie. (berte to tak že boli v pivnici čiže o poschodie nižšie ako prízemie...chápeme sa?).Na zemi po nej ostal len červený fľak. Rýchlo som sa zodvihla a bežala za nimi.
-Počkať,čo??!! Myslíš to vážne?? Vezmeš ju do nemocnice?- kričala som za ním, pričom som neverila vlastným ušiam. Vážne riskuje, že ju nájdu, že NÁS nájdu, len kvôli nej? Dobehla som ho až v obývačke kde ju položil na gauč, tlačiac jej mikinu na hrdlo.
-Pozri Selena chápem, že ty ju chceš mŕtvu, ale to nedovolím!!! Takže, ak nemáš iný nápad ako jej zachrániť život, sklapni a vypadni!!- zvrieskol po mne, akoby som bola len špina čo tu zavadzia.Nikdy sa ku mne takto nesprával a to som s ním pomerne často. Toto prehnal...Zatnem päste najviac ako viem a zhlboka sa nadýchnem a následne vydýchnem.
-Zavolaj sem nejakého doktora- skríkla som späť, pričom sa okamžite otočil mojím smerom a chvíľu len nemo stál a pozoroval ma vážnym pohľadom. Akoby to práve zvažoval.
-Neprišiel by včas...-ozval sa po chvíli.
-David, zavolaj mu. Rýchlo!!! Strácame čas...- pribehla som k nemu a jemne mu stlačila plece uisťujúc ho, že to ONA zvládne. Prikývol a rozbehol sa niekam von.
-Neverila by som, že to práve JA niekedy poviem, ale nesmieš zomrieť, jasné?- šepla som pritláčajúc jej studený obklad. Skryla som si tvár do dlaní snažiac sa chytiť dych. Ak to neprežije, skončila som....
-Aspoň nie teraz- dodala som a zasmiala sa. Som šialená ak som možno zmenila názor? Veď úprimne, komu na nej záleží? Pff... Navyše dole v pivnice si tresla hlavu o betón, ktovie možno zastavia vonkajšie krvácanie no krvácanie do mozgu sa priehľadne, kto vie.
Začula som ťažké blížiace sa kroky. Zdvihla som pohľad k nemu. Jeho pohľad sa zdal byť pokojnejší ako pred malou chvíľou avšak stále bol tak...chladný? Nič nové pod slnkom, Taký je stále a to sa mi na ňom tak páči.
-Takže?- nedočkavo som sa ho opýtala utierajúc si ruky od jej krvi do nohavíc. Aghh, tak nehygienické. Posadila som sa na kúsok gauča blízko k jej nohám a oprela si hlavu o ľavý lakeť.
-Do piatich minút je tu- povedal jednoducho a priblížil sa k nám.
-Prečo ti vlastne na nej tak záleží??-spýtala som sa zrazu. Ignoroval moju otázku. Vlastne doslova ignoroval MŇA.
Opatrne nadvihol mikinu s úmyslom zistiť či sme spomalili krvácanie, no všimla som si ako sa celý napol a znervóznel.
-Nedýcha- zvolal, čo sa tu ozvalo na trikrát.
Ryanov pohľad:
-Pane bože, Faith si v poriadku?- skríkla Davina, mačkác malú v náručí.
-Ako aaa...-zakrútila neveriac hlavou a zodvihla svoj pohľad na mňa.
-...a ona?- zakoktala sa dúfajúc pozitívnu odpoveď. Zhlboka som sa nadýchol a uhol očnému kontaktu. Prečo sa ma to stále pýta? Baví ju to, takto ma trápiť? Baví ju to stále mi pripomínať? Už len fakt, že je niekde s tým magorom ma naháňa strach.
-Prepáč- povedala do ticha, no nepozrel som sa na ňu.
-Prepáč, okej? Mrzí ma že ti to stále pripomínam,ale nie si jediný kto sa o ňu bojí jasné?- skríkla po mne, čo ma prinútilo venovať jej pohľad. Zhlboka som sa nadýchol a vydýchol.
Pristúpil som k nej a vzal si ju do objatia, keďže som objatie nutne potreboval a zrejme som nebol sám.
-Ryan bojím sa o ňu. Mám strašne zlý pocit, akoby...musíš ju nájsť, počuješ? Musíš!- udrela ma motivačne päsťou do hrude.
-Tatii, kde je maminka?- spýtal sa zrazu detský hlások. Okamžite sme sa od seba odtiahli a vymenili si s Davinou pohľady.
-A prečo teta Davina plače?- dodala.
-Mamina...miláčik musela na chvíľku odísť- čupol som si k nej, pričom som sa musel hrozne ovládať, aby som sa pred ňou nerozplakal. Klamal som. Ako som jej mohol niečo také povedať? Ako som je mohol povedať niečo, čo tak vôbec nemusí byť?
-Ona ma už-už neľúbi?- vzlykla a potiahla noštekom. Okamžite som jej utrel slzy a zastrčil neposlušný prameň vláskov za uško.
-Miláčik tak nehovor- smutne som sa na ňu usmial a pomocou prsta a ukazováka jej nadvihol tváričku do výšky mojich očí, keďže uprene hľadela do zeme.
-Mamina ťa ľúbi najviac na svete- brnkol som jej po nošteku tak ako som jej to zvyčajne robil a ona ani teraz nesklamala a aj napriek slzičkám sa rozosmiala.
-Aj ja ju ľúbim...- povedala s jemným úsmevom.
---------------------------------------------------------------------------------------------------------------------
Lásky moje :O 1005 slov... oproti minulej časti slabota, ale aj tak ju sem pridávam :) Určite ma teraz chce polovička z vás zabiť za ten nedokončený dej s Ariou :D ale bolo nutné opísať tú chvíľu s iných uhlov pohľadov... :) Hádam sa Vám časť páčila :) Sama môžem povedať, že som s ňou spokojná, aj keď pravdaže bola byť lepšia :/ :( V každom prípade ďakujem za prečítanie :) Budem rada ak mi sem hodíte Vote či Koment :) ani neviete ako to poteší.... :* Ďakujem :3 *Adell-a
P.S: 15:20...aký epický čas :33