Prišla som do parku. Slnko mi svietilo do očí a dosť ma sralo. Dala som si na oči slnečné okuliare a prechádzala sa. I keď ale svietilo slnko tak bola poriadna zima. Pozorovala som Lennyho. Motala sa mi pri nohách. Usmiala som sa.
Sadla som si na najbližšiu lavičku. Začala som si obzerať park. Dosť sa to tu zmenilo ale bolo to tu pekné. Pozerala som sa aj na ľudí. Zamilované páry ktoré sa šťastne držia za ruky a vyznávajú si lásku. Skupinky kamarátov. Tak by som chcela teraz byť s tými mojimi. Viem, že som k ním dnes bola hnusná, ale už som v pohode.
"Jongdae pusť ma na zem!" začula som dievčenský hlas. Začala som sa obzerať. Zbadala som skupinku chalanov a spoločne s jedným dievčaťom. Usmievali sa a robili si jeden druhému navzájom zle. Jongdae nakoniec položil Zoe na zem a ona sa zavesila Jonginovi na krk.
Takže oni ma...vymenili? Čím dlhšie som sa na nich pozerala, tým viac som bola smutnejšia, ale aj tak som z nich nepustila oči. Začali si hádzať loptičku a Chanyeol ju prehodil nad Baekhyunom a pristala až pri mne. Zodvihla som ju zo zeme a začala si ju obzerať. Keď som zdvihla zrak, stál pri mne Baekhyun.
"To je moje" povedal a usmial sa. Bez slova som mu ju podala.
"Ďakujem" povedal Baekhyun. Keď bol na odchode, zrazu sa otočil a začal si ma obzerať.
"Dáš si prosím dole okuliare?" spýtal sa ma. Záporne som pokrútila hlavou. Postavila som sa a chcela odísť. Baekhyun ma chytil za ruku a pritiahol k sebe. Ako som na neho narazila zošuchli sa mi okuliare.
"Lea?..." povedal prekvapene Baekhyun.
Okuliare som si nasadila späť.
"Nie, kto je Lea?" Spýtala som prekvapene
"Kde sa tu berieš?" spýtal sa ma
"Som tu na návšteve u babky.." povedala som
"A je ti lepšie, ako dnes v škole?" spýtal sa a pozeral na mňa
"Tak keď ste ma takto rýchlo vymenili za moju kamarátku, tak asi nie" povedala som
"Vymenili?" spýtal sa prekvapene. Ja som prikývla.
"To je jedno, aj tak už musím ísť" povedala som
"Lea počkaj..." povedal
"Nie" povedala som. Otočila som sa a išla preč. On sa predo mňa postavil.
"My sme ťa nevymenil..." povedal a pozeral sa do mojich očí.
"Ver mi" povedal a chytil ma za rameno.
"To je jedno... " povedala som a otočila sa mu chrbtom. Zase som skúšala odísť, no zastavil ma.
"Viem, že ti to nie je jedno. Potrebujem sa s tebou rozprávať. Príď sem prosím o také tri hodiny" povedal.
".. tak dobre" povzdychla som si a on ma konečne nechal ísť. Vybrala som sa k babke. U nej som umyla Lennyho.
"Už si tu?" spýtala sa prekvapene
"Hej" usmiala som sa
"Čo máš v pláne robiť?" spýtala sa
"No tak rada by som si pospala"
"Dobre... Tak si choď ľahnúť do hosťovskej izby" povedala a ja som išla. Prezliekla som sa do domáceho a ľahla si. Dosť by ma zaujímalo čo také chce so mnou prebrať. Nastavila som si budík, zakryla sa dekou a zaspala. Vzbudila som sa až keď mi zvonil budík. Išla som sa zase prezrieť do toho v čom som prišla. Ustlala som posteľ a vyšla z izby.
"Ahmm...na chvíľu idem von, dobre?" povedala som
"Fajn ale o pol ôsmej nech si tu" povedala babka a ja som sa vybrala za Baekhyunom. Rútila som sa dole kopcom, tmavou ulicou osvietenou len na niektorých miestach. Prišla som do parku a sadla si na tú istú lavičku kde dnes.
"Baekhyun kde si" zašepkala som zúfalo.
Niečo zašušťalo v kríkoch za mnou. Otočila som sa, no nič som tam nevidela. Snažila som sa to nejako preskúmať na diaľku. Nikde nič. Asi to bolo len nejaké zviera. Dúfam...
Otočila som sa naspäť a skoro som dostala infarkt. Stál tam Baekhyun a usmieval sa na mňa. Bol hrozne strašidelný. Vystrašene som vykríkla. On mi priložil ruku na ústa.
"Nekrič, to som len ja" povedal a nahodil nevinný face.
"Chceš ma zabiť?" spýtala som sa a predychávala to ako ma vystrašil.
"To by mi ani nenapadlo" povedal a klesol mu úsmev.
"No o čo ide?" spýtala som sa
"Tak chcem ti to vysvetliť" povedal Baekhyun a ja som na neho pozrela.
"To si ma vytiahol z domu, len aby si mi povedal niečo, čo viem?" povedala som naštvane.
"Toto nevieš, tak počúvaj" povedal a ja som spozornela.
"Nikdy by sme ťa nevymenili, rozumieš? Nikdy!" povedal a chytil ma za ramená.
"A čo potom tá Zoe?" spýtala som sa
"No to je tak, že Zoe a Jongin spolu chodia" povedal a ja som na neho prekvapene pozrela.
"A AKOŽE TO NEVIEM?" vykríkla som na neho
"Dnes ti to chcela povedať, len ty si sa nám vyhýbala. My sme si mysleli, že si sa nejako na nás nahnevala. " povedal a ja som si začala masírovať spánky.
"Bože Baekhyun, však nemám za čo byť na vás naštvaná. To som sa len... doma to nemám s otcom ľahké, a tak nejak sa to odvíja aj na mojom chovaní" zahovorila som. On sa po mne zrazu vrhol a silno ma objal. Až tak že mi pomaly dochádzal kyslík.
"B-a-e-k" povedala som a snažila sa nadýchnuť.
"Áno?" spýtal sa a stále ma nepúšťal.
"Nemôžem dýchať" vypustila som z úst normálnu, súvislú vetu a on sa odo mňa oddialil.
"Prepáč" povedal Baekhyun
"Ja som ale nepovedala, že máš prestať" povedala som sa oň ma s úsmevom objal. Samozrejme, že tentokrát jemnejšie. Chvíľu sme tam ešte tak sedeli, no potom keď som povedala, že už musím ísť domov, tak ma šiel odprevadiť. Rozprávali sme sa. Keď sme prišli k baráku rozlúčila som sa a začala hľadať správny kľúč. Baekhyun sa zastavil a prišiel ku mne. Oprel ma o stenu a nadvihol hlavu nech sa mu pozerám do očí. Začala som sa obávať, čo sa bude diať.
"Nešla by si zajtra ku mne?" spýtal sa a ja som na neho prekvapene pozrela.
"Akože...len ty a ja?" spýtala som sa.
"Budú tam aj ostatný, neboj " povedal a zasmial sa. Ja som si vydýchla
"Rada by som, ale som tu u babky" povedala som a pozrela sa ako zosmutnel. "No skúsim ju presvedčiť" povedal a on ma ešte raz objal. Rozlúčili sme sa a ja som konečne išla dnu. Prišla som do bytu a rovno zamkla.
"Kde si bola " spýtala sa babka a ja som sa posadila k nej na gauč.
"V parku, zavolal ma tam kamarát" povedala som. Ona a ešte Junmyeon boli osoby, ktorým nedokážem klamať a verím im.
"To bol ten Junmyeon?" spýtala sa
"Nie, toto bol Baekhyun. Dnes som na neho bola hnusná a teraz som sa mu za to ospravedlňovala" povedala som a ona to nejako neriešila. Začala som s ňou pozerať nejaký seriál. Sama od seba by som si to v živote nepustila, ale keď som to tak pozerala s ňou, nebolo to až tak zlé.
(Určite ste aj vy niekedy boli pri svojej babke a pozerali turecké seriály... Priznajte sa, že vás to bavilo :D)
Keď sme dopozerali, snažili sme sa vymyslieť nejaký spôsob, ako sa zabaviť. Pozerali sme si rodinné fotografie. na jednej sme boli celá rodina. Moja mama, otec, ja, rodina z maminej strany a aj z otcovej. Jednu som mala s mamou. Len ja a ona. Zapozerala som a na mamu. Moju maminku. Prečo si vtedy zomrela ona a nie ja? Všetko by bolo ľahšie. Začali mi pomaly z očí tiecť slzy.
"Prečo to spravila?" povedala som pomedzi slzy.
"Nenechala by ťa na tej ceste, aby ťa prešlo auto" povedala babka
"Mohla" zafňukala som
"Ale noták Lea, takéto niečo od teba nechcem už nikdy počuť. Také už proste mami sú... Za svoje deti položia, aj život" povedala a zotrela mi slzy. Ešte raz som sa pozrela na tú fotku. Musela som si ju odfotiť do telefónu. Ona odložila fotoalbum späť do poličky.
"Babi?" spýtala som sa a ona sa na mňa pozrela "Hmm?" ozvalo sa.
"Naučíš ma štrikovať?" spýtala som sa a ona sa na mňa radostne usmiala. Vždy chcela, aby som to vedela.
"Samozrejme" povedala a išla pre ihlice na štrikovanie a všetky potrebné veci. Sadla si ku mne a začala vysvetľovať. Zistila som, že sa učím dosť rýchlo.
***
Sedeli sme na gauči v obývačke. I keď bolo pol jedenástej večer, my sme tam stále sedeli a štrikovali. Ja som práve dokončila... Neviem ako to nazvať. Malo to vyzerať ako šál, ale teraz vážne netuším čo to je za vec. Išla som si to odniesť do izby. Začala som byť dosť unavená. Išla som sa umyť. Z vane som rýchlo prebehla do izby. Obliekla som si nohavičky a hľadala som v ruksaku voľné tričko, ktoré mávam ako pyžamo.
Babka mi vtrhla do izby bez zaklopania. Všimla si moje brucho ktoré bolo zaplnené modrinami. Začala sa na neho uprene pozerať.
"Lea čo to máš?" povedala a prišla bližšie ku mne. Rozhodla som sa, že jej to nebudem zatajovať. Najradšej by som bola rada, kebyže vie úplne všetko. Celú pravdu.
"Babi ja.." zasekla som sa
"Toto mi spravil otec. Bije ma, nedovolí mi jesť , až pokiaľ nespravím to čo mám. Ako takú odmenu.." povedala som a ona ostala na mňa prekvapene zazerať. Bola som šťastná, že o tom ona vie.
"Lea myslíš to vážne" povedala a stále na mňa pozerala.
"V tomto by som neklamala" povedala som a sledovala jej reakciu
"Čo som to vychovala za monštrum, čo týra vlastné dieťa?" povedala zúfalo
"To nie je tvoja chyba" povedala som a išla ju objať.
"A koho potom? Vychovávala som ho sama" povedala smutne a chcelo sa jej plakať.
"On je už taký" povedala som a obliekla som si tričko.
***
"Vieš, Junmyeon o sa o mňa stará. Ako keby bol môj brat. Vie o mojich problémoch. Verím mu ..." povedala som sediac s babkou na mojej posteli.
"Niekedy by som ho chcela spoznať " usmiala sa
"Spoznáš . Predsa potrebujem zoznámiť dve moje najdôležitejšie osoby " povedala som a objala ju
"Nedokážem ani opísať ten pocit odporu , ktorý sa mi tvorí voči tvojmu otcovi" zamračila sa
"Ten pocit veľmi dobre poznám " povzdychla som si a ona tiež.
"Fajn , bež už spať" povedala a postavila sa z postele.
"Dobrú noc" pozdravila som ju
"Dobrú Lea" odzdravila ma , zhasla svetlo , vyšla z izby a zavrela .
Pustila som si na sluchátka hudbu. Zakryla sa paplónom. Bola mi dosť zima. Predsa len vonku nie je leto. Pomaly sa mi začali zatvárať oči, až som nakoniec zaspala.
Dobry deň vám prajem.
Fajn , takže dnes tu mám takú kratšiu a nudnejšiu časť. Ale ja dúfam , že sa vám aj tak bude páčiť. Nezabudnite tu zanechať svoj vote , ktorým ma podporíte alebo aj komentár :3 . Tešte sa na stredu lebo ten diel bude už o niečo lepší. Fajn ja sa idem ešte učiť ,ale vôbec sa mi NECHCE ;--; . Tak teda v stredu...papíík