~~~
Sediac pri malom okrúhlom stolíku, v Ernestovej izbe, sa mi prehrala scéna ako z filmu.
Vodca ma žiadal, aby som mu porodila dieťa. Ja som sa vydala pre pomstu a preto, aby môj brat získal moc nad všetkým a on odo mňa chcel dieťa. Opovážlivosť bez hraníc! Kam som sa to len dostala? Mala som podloženú dlaň pod bradou, keď mi v tom zavolala matka a ja som hneď skočila po telefóne, ktorý ležal o kúsok ďalej, vedľa na skrinke.
Priložila som ho rýchlo k uchu a mala na jazyku prvé slová: ,,Mama, vieš čo sa mi stalo?"
Ani som jej neodzdravila.
,,Nehovor, že si svoje slovo nedodržala a svoje panenstvo si mu dala, lebo sa ti zapáčili jeho jamky v lícach?!"
,,Mama, počúvaj ma trocha."
,,Hviezda, učila som ťa, aby si bola silná a múdra, prezieravá a myslela skôr, než ten druhý. Si moja dcéra?"
,,Prečo mi nedovolíš povedať to, čo sa stalo Tuláčka!" Nervy vo mne kypeli, preto som ju nazvala po jej prezývke.
,,Hviezda...!"
,,Mama, on ma omámil!"
,,To je ale rikono, (pes), jamky v lícach chlapa sú nebezpečné! Nepozeraj sa na nich nikdy viac! Sú v nich skryté..."
,,Mama, ale nie, žiadné jamky v lícach! To ich
vodca si uplatnil prvú noc."
Ozval sa náhly búrlivý smiech. Musela som odtiahnuť ucho. Strašne mi vadil. Neznášala som ho na svojej mame.
,,Miri šukar Hviezda!" (Moja krásna hviezda)
,,Ty sa smeješ? Čo ti je na tom všetkom smiešné???"
Skoro som sa neovládla a hodila telefón do steny.
,,Dlho som ťa učila a stále si nepochopila asi nič. Hlava tvoja! Prístup k múru a udri ňou do steny, aby ti doplo."
,,Tuláčka ťa prezývajú neprávom. Mali by ťa nazvať bláznivá!"
,,Hviezda! Máš šancu pomstu dokonať ešte rafinovanejším spôsobom! Strávil s tebou noc? Strávi s tebou dalšiu a ty budeš mať šancu odstrániť nie brata vodcu, ale jeho samého! Zlákaj ho. Nech zatúži po tebe opäť..."
,,Čo to hovoríš? Mám s ním? Ty si nepočula, že ma omámil?"
,,Áno, počula! Na rade si ty? Omám ho svojou krásou a keď si bude myslieť, že ťa bude zase mať, skoncuj s ním!"
Vošla som si prstami do vlasov. A stiahla k hrudi obe nohy, keďže som sedela s nohami dvihnutymi zo zeme.
Nestačila som jej ďalej odpovedať, lebo som začula zvuk krokov. Ozývali sa za dverami.
,,Musím končiť, potom ti zavolám." Zložila som náhle a to som jej ani nestihla porozprávať načo ma chce použiť ich vodca!
Do izby, v ktorej som bola, vošiel Ernesto.
Oblečený do modrej košele s krátkymi rukávmi a do modrých nohavíc.
Nevenoval mi žiadnu pozornosť. Postavila som sa a klesajúc zadkom o parapetnú dosku pri okne, som sa k nemu ozvala: ,,Ja za to nemôžem! Tvoj brat..."
Bral si oblečenie zo skrine. Chrbtom otočený ku mne ukazoval rázny odstup.
Zaklipkala som pár raz mihalnicami a prikročila k nemu. Mňa predsa nebudeš ignorovať!
Dlhá pestrofarebná sukňa, ktorú som dostala od mladého dievčaťa, toho istého, čo mi dalo napiť sa tej otrávenej vody, zaštrngala korálkami jednu o druhú. Upozornili na môj pohyb.
Pootočil hlavu a na chvíľku mi venoval letmý pohľad.
,,Už som povedal, nechcem ženu, ktorú mal môj brat."
Neviem prečo, ale neprezradila som mu to, čo mi vravel Leon. Že sa ma pravdepodobne nedotkol. Nevedela som to naisto. Možno sa len zahrával, alebo sa ma v dnešné ráno chcel zbaviť.
,,Dobre teda, nechceš ženu, ktorú...Ale ja za to nemôžem! Prečo by ma môj rod mal odsudzovať a dokonca, prečo by mi mal ublížiť, keď to nie je moja vina, ale vina teba!"
Otočil sa s nadvihnutým obočím a prekvapene vypustil: ,,Moja vina?"
,,Áno, tvoja!"
,,Som zvedavý, prečo si myslíš, že je to moja vina?!"
,,So svojím bratom si sa mal dohodnúť! To ty za to môžeš, že si ťa tvoj brat neváži natoľko, aby ťa rešpektoval."
Však, ak sa mi nepodarí zabiť Leona sama, aspoň medzi vami vytvorím nepriateľstvo a raz pre svoju potupu urobíš to, čo ja nie. Zabiješ ho sám. Úsmev sa mi vkrádal do pier.
Sledovala som pritom jeho pohľad, čierne oči mal. Doslova ani zreničky mu nebolo bádať, tak čierne boli. Tmavá pokožka na jeho čele sa mu zmrštila a vytvorila malú harmoniku, keď ma ten chlap, ktorý si ma vzal za ženu, pochopil.
Asi som mu vyrazila dych, či odohnala všetky slova z úst, alebo čo. Nečakala som takúto reakciu.
Mierne sklonil hlavu a pozeral do zeme. Až mi ho prišlo ľúto. Nebola som príliš hnusná?
Sledovala som ho ustavične, mysliac na moju odvážnu poznámku.
,,Môj brat je vodca, ak to urobil, mal na to dôvod..."
Čo?
,,Bojíš sa o svoju povesť a život po tom čo sa rozvedieme? Chápem. Ibaže nemusíš. Nedovolím nikomu, aby si trpela za to, za čo nemôžeš!"
Asi zle počujem.
Kým vyšiel ešte doložil: ,,Môžeš spať v tejto izbe. Ja budem o poschodie nižšie."
Teraz sa to stalo mne. Stratila som reč!
Dívala som sa ešte na to prázdne miesto po ňom, keď sa dvere opäť pootvorili. Hlava mladého dievčata nakukla pomedzi štrbinku.
,,Môžem?"
Zaostrila som pohľadom. Išla som ju prebodnúť, akoby moje oči mali dáku čepeľ.
,,Včera si sa nepýtala, či mi môžeš dať napiť tú jedovatú vodu!"
Zasmiala sa.
,,Ešte sa drzo smeješ!" Hodiac svoje vlasy na jednu stranu, som tak vypustila.
,,Hviezda, ak budeš potrebovať niečo, som tu pre teba!"
Rozosmiala ma.
,,Ako môžeš byť taká bezohľadná a bezočiva!"
,,Počula som, že si sa Drakovi nepriznala s tým, čo si sa dozvedela od Leona."
,,Ty si načúvala za dverami?"
Rozhadzovala som rukami.
,,Nepovieš nič na to, čo ti priamo potvrdzujem?"
Musela som zastaviť svoje kroky k nej.
Pohľadom som blúdila po izbe.
Uprela som ho k malej nástenke nad hojdajúcom kresielkom, na ktorom boli vyšité akési jelene so srnkami. V sýto bordovej farbe so zlatými vyšívkami tých zvierat: ,,To ti mám veriť?"
,,Poď, sadni si ku mne." Sadla si na posteľ a poukázala na miesto vedľa seba. Potom vybrala čokoládovú tyčinku. Rozbalila ju a odhryzla z nej.
,,Chceš?" Vybrala ešte jednu. Vystrela ruku ku mne, tak môj zrak neveriacky spadol k tej čokoláde.
Nadýchla som sa zhlboka.
,,Tvoj vodca ťa vycvičil ako dáku opicu!"
Zasmiala sa z chuti a ešte raz odhryzla z čokolády.
,,Je výborná. Naozaj nechceš, budeš ľutovať."
,,Čo tu robíš? Lebo ti nikdy neuverím, že si mi prišla pomôcť."
,,Never, ale prišla."
Prezerala som si to prezieravé dievča. Hnedé dlhé vlasy sa jej tiahli až po zadok. Zlaté spony po stranách hlavy, ladili k veľkým okrúhlym náušniciam. Šibalský pohľad v jej na čierno orámovaných orieškových očiach vravel za všetko. Neprišla len tak nadarmo. Mala nejaký dôvod a ten hneď aj ukázala. Vlastne vypustila.
,,Leon chce syna. Dáš mu ho?"
Rozosmiala som sa. Aj z hnevu aj z pocitu, ktorý do mňa vošiel. Už som ho videla ležať vedľa mňa mŕtveho.
,,No vidíš, že si rozumieme. Páči sa ti jeho návrh, však?" Žmurkla na mňa okom, s perami až pri ušiach.
,,Čo za to?" Chcela som vyzerať, že nemám bočné plány a špekulujem o výhodnosti akejsi nepísanej dohody.
,,Tvoju povesť."
,,Jeho brat sa so mnou chce rozviesť!"
,,Nerozvedie," zasmiala sa kladúc do úst posledné sústo.
Utrela si ústa do spodku svojej dlhej jagavo žltej sukne. Vstala z postele na obe nohy a potom pretrela dlane, jednu o druhú.
,,Chceš, či nie?"
Uprene mi poslala skúmavý pohľad, čakajúc na moju odpoveď, zas potiahla pery do úsmevu.
,,Chcem, povedz mu nech príde ku mne dnes v noci."
,,Múdro! Každá ciganka si radšej zachráni povesť, ako svoju osobnú hrdosť, ktorú nikto žiaľ nebude brať do úvahy. Slova lietajú sem a tam. Stačí byť poddajným a môžeš mať všetko."
,,To ti natlačil do hlavy tvoj vodca?"
,,Hej, on." Žmurkla na mňa zas.
Keď vyšla, hodila som do dverí záhlavok.
,,Ten rikono (pes) si to v noci vypije! Už sa neviem dočkať, kedy..."
Nožničkami mu tiež dokážem ublížiť. Vzala som ich zo skrinky, schovala pod perinu a už len čakala, kedy vodca príde...
~~~
Ahojte
Tak kto? Vodca Leon, alebo jeho brat Ernesto?
😂😁
Čo hovoríte zatiaľ na postavy? Napr. na Annu? Nezdá sa vam, ze je dosť bezočiva? 🤓
A ďakujem sa hlasy a komentáre :)