Hermiona
Ráno ma zobudili slnečné lúče, ktoré mi svietili do očí. Pozrela sa sa smerom k Dracovi. Spal. Vyzeral tak neskutočne krásne a nevinne. Usmiala som sa a pomaly som sa zdvihla z kresla v ktorom som spala pretože Draco obsadil celú pohovku a ja som ho tu nemohla nechať samotného.
Presunula som sa k neďalekému oknu a sledovala som pozemky školy. Moja myseľ sa vrátila k včerajšku. Prečo sa Draco tak neskutočne opil? Prečo ma od seba odháňal, a prečo chcel len tak sám od seba splniť ten môj trest? Viem, do konca školského roka už len málo, ale ešte máme veľa času. Prečo na mňa tak doliehal? Niečo sa v ňom muselo pokaziť.
Z premýšľania ma dostalo až nejaké nezrozumiteľné mumlanie z pohovky. Povzdychla som si a otočila som sa k nemu. "Bolí ma hlava." Pretočila som oči. "Asi budem zvracať." Prišla som k tej pohovke. Akurát mal zatvorené oči. "Blaise, zavri to okno. Svieti mi do očí." Pousmiala som sa.
"Není som Blaise a okno je zatvorené." Otvoril oči a vystrelil z pohovky rýchlejšie ako raketa. To ale asi robiť nemal pretože skoro neudržal rovnováhu a chytil sa za hlavu.
"Moja hlava." Mumlal zase. Postavila som sa čo najbližšie k nemu.
"Pamätáš si niečo z minulej noci?" Chvíľu sa na mňa pozeral a potom otvoril ústa do korán. Pravdepodobne si spomenul alebo si vymyslel nejakú hovadinu, ktorá sa ani nestala.
"Náhodou si ju pamätám až veľmi živo." Povedal po chvíli a chytil moju tvár do dlaní. Zatvorila som oči ale cítila som že si ma obzerá. "Prepáč mi ten včerajšok, prosím."
Otvorila som oči a pozerala som sa na neho. "To nič. Bol si opitý, Draco." Nedalo mi to a musela som sa opýtať. "Prečo si sa tak opil?"
Pozrel sa inde a oddialil sa odo mňa. Prišiel až k oknu u ktorého som bola predtým. Prišla som k nemu. "Chcel som to mať už za sebou a myslel som si že keď sa predtým opijem, nebudem si nič z toho pamätať, aby som si to vyčítal." Chytila som ho za rameno.
"Ešte máme čas na splnenie toho trestu. Ešte není koniec školského roka." Pozrel sa na mňa zmätený.
"Ale ja som to chcel urobiť pretože viem že ty si si už vybrala." Teraz som sa na neho zmätená pozerala ja. "Vybrala si si toho ryšavého lasičiaka." Povedal a odišiel.
Povzdychla som si. Keby si len vedel, Draco. Pomyslela som si a s úsmevom som odišla tiež.
Draco
Keď som odišiel vybral som sa do sklepenia. Ale nie pretože som chcel ísť do svojej izby, ale aby som si vybavil jednu záležitosť.
Zaklopal som na dvere a potom som bez toho aby som počul ďalej vstúpil. Sedel za stolom a niečo si zapisoval. Potom sa pozrel na mňa. "Ach pán Malfoy, nejaký problém?" Opýtal sa ma pán mastná hlava.
Buchol som päsťou do jeho stola až poskočil. "Zrušíte ten trest!" Zakričal som na neho.
Zamračil sa na mňa a postavil sa. "Prečo by som to robil? Podľa toho čo sa ku mňe dostalo si rozumiete."
Povzdychol som si. "Pretože nastali komplikácie."
Začal sa na mňa uškŕňať. "Aké komplikácie?"
"Začal som k tomu dievčaťu, ktoré má tak neskutočné nutkanie do všetkého strkať nos, cítiť niečo, čo sám neviem popísať." Začal som sa prechádzať po miestnosti, zatiaľ čo on sa na mňa usmial. Áno, Snape sa vie aj usmievať.
"Ona to cíti inak a ja jej to nemôžem urobiť."
"Pán Malfoy, city ktoré cítite k slečne Grangerovej som si na vás všimol už predtým. Len ste o tom sám nevedel." Zmätený som sa na neho pozeral. "Nenávideli ste sa navzájom tak veľmi, že ste sa do seba nevedomky zaľúbili." Usmial som sa sám pre seba, ani sám neviem prečo. "Robili ste si naschvál zle, len aby ste to zakryli a neuvedomovali ste si, čo vlastne sa snažíte zakryť."
To by vysvetľovalo to, ako som sa správal na začiatkoch. Cítil som vôňu zeleného jablka a išiel som sa zblázniť. Nebolo to kôli tomu že by chcel jablko, bolo to kôli tomu že som chcel ju a sám som o tom nevedel. Ale cíti ona ku mňe tú lásku? Je jediný spôsob ako so zistiť. Ale ešte predtým...
"Aj tak by ste to mali zrušiť. Uvedomil som si to. Je to už zbytočné." Cítil som na sebe jeho intenzívny pohľad.
"Otázkou je či si to uvedomila aj..." Nedokončil to pretože som to za neho dokončil ja.
"Hermiona." Pozrel sa na mňa stále s úsmevom na tvári. "Je mi jedno či aj ona. Ja som si to uvedomil a nemôžem jej niečo také spraviť."
Sadol si naspäť na stoličku. "Ako chcete ja to teda zruším." Usmial s sa na neho.
"Ďakujem." Odišiel som odtiaľ rovno za Hermionou. Bol víkend takže bude buď v knižnici alebo v spoločenskej miestnosti.
Po ceste ma ale zastavila Pasny, Blaise aj Theo. "Ahoj, Draco. Dnes vyzeráš oveľa lepšie ako včera." Začal Blaise.
"Rád by som sa s tebou porozprával, ale mám trošku naponáhlo." Snažil som sa ho obísť a keď sa mi to podarilo počul som ako na mňa ešte zakričala Pansy.
"A kam akože ideš?"
Otočil som sa na ňu. "Musím jej to už povedať." Usmiala sa na mňa.
"Veľa šťastia." Zakričal ešte Theo a ja už som pokračoval v ceste.
Prvé som išiel do knižnice ale nebola tam. Takže som išiel k obrazu tučnej pani, teda myslím že jej tak hovoria.
Mal som šťastie. Práve vchádzala Weasleyová ale Hermiona s ňou nebola. "Weasleyová!" Zakričal som za ňou ale asi ma nepočula. "Ginny!" Skúsil som to znovu. Otočila sa a keď ma videla hneď sa usmiala.
"Čo potrebuješ, Draco? Si celý zadýchaný." Opýtala sa keď som bol už pri nej.
"No potrebujem nutne hovoriť s Hermionou." Vydýchol som a ona sa na mňa chvíľu pozerala.
"Stalo sa niečo?"
"Nie, len jej musím niečo súrne povedať." Usmiala sa na mňa pravdepodobne jej to došlo. "Je tu?"
"Áno, počkaj chvíľu. Zavolám ti ju." Postavil som sa pri zábradlie a čakal som tam. Prechádzalo okolo veľa chrablomiľských a všetci sa na mňa divne pozerali.
Potom išli aj Weasley a Potter, pravdepodobne z raňajok. Weasley hneď zbledol. "Čo som zase urobil?" Opýtal sa a ja som sa zasmial.
"Nič. Prišiel som za Hermionou." Vtom sa obraz otvoril a ona sa mi vrhla okolo krku. Objal s ju naspäť.
Potom sa odtiahla. "Stalo sa niečo?" Opýtala sa a ja som sa na ňu usmial.
"Musím ti niečo povedať." Oznámil som jej.
"Tak hovor. Počúvam." Podstrčila ma.
"Snape to zrušil! Bol som za ním a zrušil to celé. Plus mi povedal zaujímavú informáciu." Oznámil som jej a chvíľu vyzerala že je šťastná ale potom zase nie. Povedal som niečo zle?
"A akú informáciu?" Opýtala sa smutne.
"To ti zatiaľ nebudem hovoriť." Pozrela sa do zeme a mňe to vtedy došlo. Čakal že jej poviem niečo iné. Usmial som sa. Chcel som jej povedať aj niečo iné.
Zdvihol som jej bradu, aby sa mi pozerala do očí. "A chcel som ti povedať ešte niečo." Všetci na nás pozerali ale bolo mi to jedno. Keď sa aj strápnim, bude mi to jedno. Všetci boli nedočkaví a musím priznať že som to naschvál tak naťahoval.
"Milujem ťa Hermiona Grangerová."
Chvíľu na mňa pozerala a všetci ostatný začala tlieskať. Dokonca aj Weasley a Potter. Najviac však Weasleyová, ktorá videla že nemá ďaleko od toho aby sa rozplakala.
Potom ma Hermiona pobozkala. Bol to krátky ale skládky bozk.
"Tiež ťa milujem Draco Malfoy." Vydýchla a mňe od radosti srdce poskočilo. Teraz som ten najšťastnejší chlap na svete. "To teba som si vybrala." Zobral som jej tvár do dlaní a pobozkal som ju teraz ja. Dokonca som bozk prehĺbil a dal som do toho všetky city, ktoré som k nej uchovával.
Flash back
Hermiona
Keď som sa s Dracom, po tom ako sme došli od riaditeľa rozlúčila, prišla som za Ronom. "Je to on však?" Opýtal sa ma a ja som nevedela ako mu odpovedať. Mal pravdu ale mám mu to povedať?
"Hermiona vidím to na vás oboch. Miluješ ho a on miluje teba. Videl som to aj predtým a preto som o teba bojoval takým spôsobom. Až teraz som si uvedomil že by to bolo zbytočné. Odpustíš mi to?" Otvorila som ústa dokorán.
"Áno, odpúšťam ti Ronald." Vydýchla som a on ma objal. "Máš pravdu milujem ho strašne moc, ale nemyslím si že to cíti rovnako."
Odtiahol sa odo mňa. "Nebuď hlupák Hermiona, nerobil by to čo robí keby ťa nemiloval." Usmiala som sa na neho a bola som rada že to nakoniec takto dopadlo.
A tak som sa zmierila s Ronom a on prijal mňa s Dracom.
End of flash back