Sny, duchovia minulosti
Uvoľnil sa, objal ju. Cítil ako stuhla, pretože to nečakala ale okamžite mu objatie opätovala.
Usmiala sa naňho, keď sa od neho odtiahla. Jej úsmev pramenil z toho, že je v poriadku a aj preto, lebo konečne mohla zavolať technikovi, že majú problém s výťahom. Toto ešte nikdy neurobila ale vážne už nechcela trčať v kovovej bedni o veľkosti tri krát tri metra. Už sa tu naozaj cítila zle.
Postavila sa na nohy a prezrela si tabuľu s číslom na technika. Číslo si nahodila do mobilu a už mu chcela aj zavolať, keď za sebou pocítila čiúsi prítomnosť. Cítila čísi dych na svojom krku. Na sucho preĺtla. Vedela, že tu bola uväznená akurát s Castielom. Takže jedine on mohol stáť za ňou.
Prosím, hlavne sa na mňa tak nepozeraj, prosíkala si v mysli.
Ani sa neotáčaj. Nech ťa to ani nenapadne, zakazovala jej Astaroth.
No Sofia ju odignorovala. Pomaly a so srdcom bijúcim rýchlejšie ako vyletenie rakety do vesmíru, sa otočila na Castiela. Castiel sa na ňu pozeral tými svojími očami. Zrkadlilo sa mu v nich nepochopenie. Sofia prehĺtla. To ticho, ktoré medzi nimi panovalo, bolo horšie ako čokoľvek iné.
Spýtaj sa, prečo so to urobila. Spýtaj sa to. Hlavne nebuď ticho, hovorila si v mysli a dúfala, že sa jej to naozaj opýta. Ale on stále mlčal. Pohol sa k nej. Sofia cúvla. V očiach sa jej odrážal strach. Nebála sa však Castiela. Ale začínala sa báť vo výťahu. V tej bedni už nikdy nepôjde. Bude sa jej už raz a na vždy vyhýbať.
Urobila ešte asi dva kroky vzad, keď pocítila, stenu. Už nemala kam cúvnuť. Castiel sa zastavil tesne pri nej. Tvárou od tej jej nebol ani na desať centimetrov. Takmer sa nosmi dotýkali. Cítila jeho zrýchlený dych na svojej tvári. On musel tiež.
Ruku s telefónom si držala na hrudi, druhú držala spustenú vedľa tela ale zaťatú v päsť. Srdce jej bilo ako keby jazdilo formulu F1 a ruky sa jej potili. Kolená sa jej triasli. Čo by mala čakať?
No čo asi, ozvala sa sarkasticky Astaroth.
Pobozká ťa, zasmiala sa Nuriel.
Sofia prehĺtla. Tie dve by mala niekedy so svojej hlavy vyhodiť. Nech jej nehovoria, čo sa stane ak sa to stane.
,,Cas, mali by sme sa odtiaľto dostať," zašepkala Sofia.
Myslela si, že Castiel bude mať aspoň nejakú reakciu. Ale on nič. Len ju pozoroval modrými očami. Sofia chcela odvrátiť zrak ale nedokázala to. Topila sa v tej modrej záplave.
,,Cas-"
Castiel sa k nej nahol viac a v jednom okamihu spojil ich pery v jedny. Sofia, i keď sa najskôr od neho chcela odtiahnuť, mu začala bozky oplácať. Zatvorila oči, spustenú ruku mu omotala okolo krku.
Castiel jej rukami siahol na chrbát a pritiskol si ju k sebe ako by sa bál, že by mu mohla niekam zmiznúť.
Ich bozky boli čoraz vášnivejšie, keď sa výťah pohol a s pípnutím im pripomenul, že pristál na prízemí.
Sofia a Castiel sa od seba odtrhli až vtedy, keď sa dvere otvorili a začuli zmučený hlas ako hovoril:
,,Ja som to zmeškal!"...
Prebrala sa z ďalšieho sna. Tentoraz však nemala strach alebo sa netriasla od zimy ako po iné sny. Nie. Teraz by však prisahala, že to čo sa jej snívalo, sa pred malou chvíľou naozaj stalo. Odprisahala by, že ten bozk prežila znova. Tú neistotu, ktorú zprvu cítila, to ako rozpaky zmizli vo vetre a aj to, že vtedy si uvedomila, že ho skutočne miluje. Nebolo to len nejaké pobláznenie. Nebola to nijaká pomsta voči Samovi. Bola to čistá láska, ktorá vyplávala na povrch.
Sadla si na posteľ a prehrabla si vlasy. Prečo mi toto robíš, pomyslela si a svoje oči uprela do stropu k nebu. Nevykrieknutá otázka čakala na jednoduchú odpoveď. Tu si však vedela dať aj sama. Castiela milovala. A znamenalo to aj to, že ak ho skutočne miluje, musí ho nechať ísť. Castiel si zaslúži niekoho iného. Lepšieho ako je ona. Nechce mu už viac stáť v ceste.
,,Dúfam, že mi to jedného dňa odpustíš," povedala si potichu a rozhodla sa.
Svoju minulosť nezahodí. Neurobí chybu, ktorú tak často opakovala. Nie. Rozlúči sa a začne nový život. Novú kapitolu. Možno na nejakom ranči mimo dosah nadprirodzenej sily. Stále môže byť kráľovnou pekla, stále môže chrániť iné bytosti. Ale už nebude taká aktívna ako doteraz. Chcela sa venovať už len svojej dcére. Bola by rada ak by s ňou odišli aj Eles a Pine. Aj to boli jej deti. Posledné z tých, ktoré stvorila.
Potichu zvesila nohy z postele. Prezliekla sa do bežného oblečenia a čo najtichšie vyšla na chodbu. Z pracovne si vzala anjelskú čepeľ, ktorú si schovala do rukáva čierneho kabáta. Pomaly zišla von. Mesiac nesvietil, ledva videla pred seba. Mala však jednu výhodu. Z vrecka na kabáte vytiahla malú čiernu fľaštičku. Otvorila ju a jej obsah vypila. Ihneď na sebe pocítila zmenu. Jej oči zažiarili ako dva majáky. Žlté svetlo bolo znakom len jedného démona. Azazela. To bremeno si ponesie až do konca života.
,,Dúfam, že to výjde," povedala si a rozprestrela krídla.
Musela sa dostať do mesta. Bola si istá, že tam Pine nájde. Bez klubov nevedela vydržať.
Pár krát mávla krídlami kým sa dostala do dostatočnej výšky. Potom sa už len nechala unášať vetrom až pokiaľ nenašla klub, ktorý hľadala. Zniesla sa na zem, kapucňu na kabáte si viac stiahla na oči a kabát si pritlačila viac k telu. Pred klubom sa zhlboka nadýchla a vydýchla. Potom vošla dnu.
Dnu ju ovalil pach potu, alkoholu a hrozné teplo. Bola to riadna facka oproti tomu ako bolo vonku. Zamračené a každú chvíľu čakala búrku.
V klube bola relatívna tma. Svetlo poskytovali reflektory, ktoré ale svietili tak ako keby mali niekomu spôsobiť epilepsiu ako niekoho osvetliť. Tínedžeri tancovali telo na telo, Sofia sa pomedzi nich ledva dostala. A to sa nesnažila upútať zbytočnú pozornosť. Nepotrebovala žiadnu pozornosť. Najmä teraz, keď boli všetky jej zmysly v pozore. Anjel Ishim aj rytierka pekla Abaddon mohli byť kdekoľvek. Sofiu mýlili jej zmysly len z jedného dôvodu. Už ich dlho nepoužila a to sa prejavilo.
Opatrne prechádzala popri tancujúcich a žltými očami hľadala svoju dcéru. Došla k baru kde sa pri nej zastavil hneď mladý barman.
,,Páni. Ja musím byť asi zhulený! Ale tie oči sú cool!" hlesol tínedžer vedľa nej, keď sa jej pozrel do žltých očí.
Doslova videl svoju minulosť prehrávať sa v jej očiach. Čo nebolo možné. Také musel byť zhulený. Ani jeho by to neprekvapilo.
Sofia si bola istá, že je napitý. Ale pomyslela si, že mu nebude kaziť radosť.
,,Tým som si istá. Určite tá blondínka po tebe túži!" odvetila mu a otočila ho smerom k vyzývavo oblečenej blondíne, na ktorej bolo viac plastiky ako prirodzenosti.
Tínedžer sa za ňou hneď vybral a Sofia si vydýchla, že má aspoň na chvíľu od dotieravcov pokoj.
,,Čo to bude?" opýtal sa jej konečne barman v čiernej košeli.
,,Hľadám jedno dievča," povedala mu Sofia a ruku zdvihla do svojej výšky, aby mu naznačila jej výšku, ,,Asi takáto vysoká, šedé oči, hnedé vlasy. Občas dosť vyzývavo oblečená."
Barman sa zasmial. Ona nechápala čo tu bolo smiešne.
,,Som vám k smiechu?" spýtala sa ho s pretekajúcou trpezlivosťou.
,,Nič, madam, slečna. Len, váš opis sedí asi na polovicu báb v tomto klube!" zasmial sa barman.
,,Aha. V tom prípade," Sofia si vytiahla telefón a ukázala Barmovi Pineinu fotku, ,,takto to dievča vyzerá!"
Barman si dievča na fotke vedľa blondíny dobre prezrel. Poznal ju. To mu bolo jasné. Mala také zvláštne meno. Len si nevedel spomenúť aké. Chodila sem každý večer a zabávala sa až do rána. Čudoval sa, že sa nikdy neopila. Musela mať naozaj rýchly metabolizmus.
,,Áno. Chodí sem každý večer. Ste jej matka?" spýtal sa barman.
,,Už to tak bude," odvetila mu Sofia a telefón ukryla do vrecka kabáta.
,,Má problém?"
,,Nie. Len by už mala ísť domov."
,,Aha. Pochybujem, že to urobí."
,,Som jej matka. Mňa poslúchne. Môžete mi povedať, kde sa nachádza?"
,,Samozjreme, len pokoj!" zdvihol ruky na svoju obranu barman.
Pozrel sa hore na balkón kde sa ľudia zabávali. Tam ju naposledy videl. Ak nezmizla alebo niekam s niekým neodišla, mala by tam stále byť.
,,Mala by byť tam hore!" povedal a ukázal na balkón.
Sofia sa obzrela za seba. V tej tme dobre nevidela. No, cítila prítomnosť svojej dcéry. Niekde v bare bola. Spolu s ďalšími démonmi.
,,Ďakujem!" otočila sa na barmana a vybrala sa na balkón.
Nechcelo sa jej predierať cez dav ľudí. Všetci boli aj tak zdrogovaní alebo opitý, takže si jeden prešľap z odhalenia mohla dovoliť. Rozprestrela krídla, dvakrát nimi mávla a vyšvihla sa na balkón. Tínedžeri si ju ani nevšímali. Za čo bola celkom rada.
Na balkóne bolo ľudí na seba nákladných ako sardinky. Musela sa medzi nimi predierať. Čo sa jej nepáčilo. Ale ak chcela nájsť svoju dcéru, tak nemala na výber. Predierala sa davom, pri tom ju hľadala. Obzerala si každého. Niektoré tínedžerky na ňu zazerali ako keby videli nejaký lacný kúsok oblečenia z výpredaja. Sofia na to nehľadela. Dnešná generácia bola strašne výberová.
O pár minút svoju dcéru konečne našla. Bola zalezená v tmavom kúte spolu s ďalším chalanom, ktorý ju bozkával. Sofia pretočila očami. Vzťahy na jednu noc nemusela. No zdalo sa jej, že jej dcéra si to užíva. Čo neznášala ešte viac. Predstavovala si pre ňu iný život. Nie vzťahy na jednu noc.
Podišla k dvojici a ozvala sa:
,,Neruším?"
Jej hlas znel naštvane a dosť zvučne na to, aby prehlušil hudbu z reproduktorov. Tínedžer jej dcéru prestal ihneď bozkávať a obzrel sa. Sofiiných žltých očí sa zľakol.
,,Ježiš Mária!" zhíkol a o pár krokov ustúpil.
,,Tých uvidíš ak nedáš mojej dcére pokoj! Koľko ženských sŕdc si už zlomil?" odvetila mu Sofia a hlavu naklonila trochu na bok.
,,Mama!" zahriakla ju Proserpine.
,,Mama?" zdvihol obočie tínedžer, ktorý bol celý potetovaný.
Tú ženskú by na matku ani netypoval. Dosť, čo naštvane vyzerala strašidelne.
,,Vypadni!" povedala mu dosť jasne Sofia a on len prikývol.
Vybral sa na odchod bez toho, aby z nich spúšťal zrak. To spôsobovalo to, že sa každú chvíľu potkýnal. Keď im zmizol z očí, Pine sa na svoju matku zamračila. Založila si ruky v bok na úzkych čiernych šatách a oprela sa o stenu.
,,Čo tu robíš? Nemala by si už spať, mama?" spýtala sa jej drzo.
Bola si istá, že ju Samael na ňu upozornil a ona si to teraz prišla osobne vybaviť. Vedela, že porušila rozkaz, ktorý jej mama dala. No nemohla si pomôcť. Bary boli jej život. Musela si ho užiť kým na to bude stará.
,,Nebuď drzá, Pine!" zahriakla ju Sofia.
Naznačila jej aby šla za ňou. Obe vykročili z baru. Pine nemala na výber. Svoju matku musela počúvať. Šla za ňou až pokiaľ nevyšli z baru. Pred klubom sa zastavila a odmietala sa pohnúť bez akéhokoľvek vysvetlenia.
,,Čo sa stalo mama? Poslal ťa Samael?" spýtala sa jej.
,,Samaela mi nespomínaj, Pine!" odvetila jej Sofia a zložila si kapucňu z hlavy.
Vzdychla si. Ten bozk si bude vyčítať do konca života.
,,Tak čo sa deje?" spýtala sa jej Pine, ,,Nemohlo to počkať do rána?"
,,Toto musím urobiť dnes v noci. Kým spia," odvetila jej Sofia.
,,Kto spí? A čo je dôležité?"
Sofia sa na ňu pozrela.
,,Tvoj otec!" povedala jej.
Pine na ňu vyvalila oči. Nerozumela tomu. O otcovi sa nerozprávali vôbec. Vďaka Samaelovi, ktorý sa snažil, aby naňho mama zabudla. Nechápala čo sa teraz stalo.
,,Mama?" zdvihla na ňu obočie.
,,Všetko ti vysvetlím po ceste. Len musíme ísť!" povedala jej Sofia a začala sa náhliť po ceste.
Nebolo bezpečné stáť v noci na ceste pokiaľ boli nadprirodzenými bytosťami. V okolí mohli byť tiež lovci. Nie len démoni a anjeli. A Sofia sa ani z jedným nechcela stretnúť.
A pridávam ďalší kúsok kapitoly 🥳🥳🥳🥳
Dúfam, že sa vám bude páčiť 😘❤️😘
Čo myslíte? Ako to dopadne?
Ďakujem za komentáre a hviezdičky 💖💖💖