KRV A MLIEKO

xxv.

D V A D S I A T A
P I A T A
K A P I T O L A
Svadobný deň, svadobná noc

TRISTAN

Zobudil ma mužský hlas. Otvoril som unavené oči, no obraz som vnímal matne. Na malý moment si moje opité ja pomyslelo, že sa mi prihovára samotný Boh, a že za svoje včerajšie hriechy zhnijem v pekle (podľa Ariciinej teórie gréckej mytológie by som mal aspoň spoločnosť Hádesa). No hrubý hlas nebol Boh, ba dokonca ani Hádes či nik s nadpozemskými schopnosťami.

Išlo len o môjho drahého priateľa Samuela, ktorý sa vznášal v rovnakej hladine alkoholu ako ja. Na rozdiel odo mňa, Samuel sa nesnažil vytriezvieť; v ruke chopil rum a spokojne si z neho popíjal.

„Tristan," oslovil ma opäť, a keďže som bol konečne pri vedomí, zodvihol som k nemu hlavu.

Samuel si sadol do kresla, nohy si vyložil na stolík a doprial si poriadneho logu zlatistej tekutiny. Ja som ešte stále ležal s hlavou zvesenou z postele a očami prižmúrenými, dúfajúc, že čas zahojí rany - teda neskutočnú bolesť hlavy.

Samuel pootvoril ústa, potom ich zase zatvoril a opäť otvoril. Chcel niečo povedať, no zároveň nevedel či to má cenu povedať, preto mlčal. Mlčal a otváral ústa ako ryba na súši.

„Čo, Samuel?" opýtal som sa ho nahnevane, rozhadzujúc pritom rukami. „Ak chceš niečo povedať, tak to, prepánajána, povedz!"

Jeden kútik Samových pier sa zodvihol na úroveň špičky jeho nosa. Potom si ešte raz odpil - čo mu dodalo odvahu - a prehovoril: „Ako je možné, že si svadobnú noc strávil v Ariciinej posteli? Podotýkam, sám."

Prehodil som sa na druhý bok, aby som nemusel čeliť Samuelovým očiam.

„Bolí ma hlava," vyjachtal som zo seba bolestivo a studenú ruku si zložil na žeravé čelo.

Sam sa povýšenecky zasmial, potom sa postavil.

„Och, vás bolí hlava, vaše veličenstvo? Možno ste mali menej piť a tráviť viacej času so svojou ženou! Podotýkam, ŽENOU!" vykríkol rozhorčene.

Hlavu som si ukryl pod periny a spod posteľnej bielizne sa ozvalo len: „Kráľovská výsosť."

„Čože?"

„Hovorí sa vaša kráľovská výsosť. Nie vaše veličenstvo," opravil som svojho priateľa/poradcu/momentálneho úhlavného nepriateľa a neprajníka. „Ešte nie som kráľ."

Samuel prekrútil očami, vyjadrujúc svoj nesúhlas.

„Takto ním ani nikdy nebudeš!" rozčuľoval sa. „Ak sa to Megara dozvie..."

„Nedozvie."

„No keď sa to dozvie..."

„Nedozvie," trval som na svojom a konečne som vystrčil hlavu spod periny. Samuel si povzdychol, unavene si pretrel oči a usadil sa na posteli vedľa mňa, až sa celý matrac prehol po náporom jeho tela. Chytil som sa za hlavu; ešte stále ma pálila od nadbytočného úžitku alkoholu, oči som mal ledva otvorené a čochvíľa som mal vyvrátiť obsah žalúdka.

Okašľal si, zahľadel sa na sklenený pohár v jeho rukách, zvažujúc svoj ďalší krok. Nakoniec mi rum súcitne podal so slovami: „Budeš ho potrebovať viac ako ja."

Jeden kútik pier mi vybehol k uchu.

Niečo potrebuje, skrslo mi v hlave, inak by sa jakživ nevzdal svojej porcie alkoholu.