KRV A MLIEKO

xxiii.

D V A D S I A T A
T R E T I A
K A P I T O L A
Prvý tanec novomanželov a prekrásne nešťastná nevesta

TRISTAN

Hneď po obrade sme sa vrátili do paláca. Po ceste domov zvierala Aricia moju ruku; zvierala ju prisilno - teda tak, akoby vo mne cítila oporu. S novým nádychom som zacítil teplo pri srdci. Cítil som ho až do chvíle, kedy som si uvedomil, že ma Aricia skutočne používa ako oporu, doslova a do písmena.

Spomalila.

Nahlas preglgla a priklonila sa k mojej hlave, teda konkrétne k uchu, a pošepla: „Prichádzajú schody. Prosím, nenechaj ma padnúť."

„Nikdy by som ťa nenechal spadnúť," hlesol som a zahanbene prižmúril oči. Sám sebe som predchádzajúcimi slovami privodil infarkt. Nebudem klamať, moja veta mala vyznieť celkom ináč - v hlavne vždy znie všetko lepšie.

Opäť som si na krk navliekol neviditeľnú slučku, opäť vlastnými činmi.

No Aricia sa - vďakabohu - rozhodla tváriť, akoby moje slová odniesol vietor.

Bol som jej za to vďačný.

Schody sme zdolali hladko. Išli sme krok za krokom. V hlave som si opakoval moje zvyčajné pravá noha, ľavá noha... až som sa ocitol na vrchole.

Sama Aricia sa začudovala, keď sa postavila na pevnú zem bez pádu. Nádej, či skôr akási myšlienka, mi vzplanula v hlave: ak sme zdolali schody bez problémov, možno sme práve tým vkročili do šťastného manželstva...

„Neviem sa dočkať, kedy sa dnešný deň skončí," posťažovala sa Aricia.

... a možno nie.

─── ♔ ♛ ♔ ───

Len som si tak pokojne sedel počas svadobnej hostiny po boku mojej manželky, až ma odrazu zaskočil fakt, že mám manželku.

Ja mám manželku.

Ja, Tristan Francis Blodbury, som ženatý.

Ako šialene to znie?

Ja. Som. Ženatý!

Ja som ženatý.

Och, bože...

„Čas na prípitok."

Ja som ženatý.

„Podáva sa dezert!"

Ja som ženatý.

„Prvý tanec novomanželov."

Ešte stále som ženatý.

A navyše donútený tancovať.

Vstal som, jednu ruku som skrýval za chrbtom a tú druhú vystrel do výšky Ariciinej tváre. Tá traumaticky preglgla. Očami ma priam prosila, aby som ju do tanca nenútil. No sám som nemal na výber - tradície sú tradície.

A tradície sa musia dodržiavať, najmä ak ste kráľom.

Aricia pochopila, že inej cesty niet. Prikývla, vzala ma za ruku a pobrala sa so mnou do stredu sály. Neustále si kontrolovala šaty. Pri každom novom kroku si dávala náramný pozor, aby si nestúpila na vlečku.

„Pripravená?" podpichol som ju a kútiky úst zodvihol k ušiam.

Povzdychla si a vyhlásila: „Si asi desiaty, kto sa ma na to dnes pýta."