lvii.

1.1K 167 38
                                    

P Ä Ť D E S I A T A
S I E D M A
K A P I T O L A
Večer nových zistení alebo River Edmonds je späť

ARICIA

„River?" vyjachtala som zo seba s prekvapením vo výraze a ústa mi klesli až k podlahe. Behala som po tvári plnej pieh a neverila som vlastným očiam. River je späť! „Panebože!" zapišťala som a bola by som ho objala, nebyť mojej nedôstojnej róby. Tristanovu košeľu som sa snažila stiahnuť si až ku koncu stehien; práve ona bola jediným kúskom oblečenia na mojom tele.

Neočakávala som nočnú spoločnosť.

Neočakávala som stretnutie s Riverom.

„Čo tu robíš?" opýtala som sa ho prekvapenie - prekvapenie to bolo pozitívneho charakteru. River si ma premeral, od Tristanových papúč až po moju tvár, potom sa uškrnul; jeho oči sa smiali s perami.

„Prišiel som pogratulovať novej kráľovnej." Zamrzla som pri jeho slovách, no ruky sa mi stále snažili dopomôcť v sťahovaní Tristanovej košele. So zamračením som prvýkrát otvorene spracovala, že som teraz kráľovnou.

Och, zlatý Zeus!

„Neviem či si to zaslúžim..."

„Moju gratuláciu či byť kráľovnou?"

„Byť kráľovnou... myslím."

A možno ani jeho gratuláciu.

Riverove filozofické otázky zo mňa zakaždým robili idiota. Nikdy som nedokázala odpovedať v dostatočnej rýchlosti. Presne pre moju neschopnosť som zmenila tému. „Josselyn bude nadšená, keď ťa uvidí!"

Obišla som ho a zamierila do svojej novej komnaty. River ma nasledoval.

„Josselyn?" hovoril zamračene pri spomienke na sestru. „Ty a Josselyn ste priateľky?"

Prikývla som so spokojným úškľabkom. Vyvolávala som chaos v Riverovej mysli a vcelku sa mi to pozdávalo.

„Si si istá, že hovoríme o tej istej osobe?" pýtal sa ešte a ja som sa väčšmi rozosmiala.

„Je to na neuverenie, no som si istá."

Viac River nepovedal. Jeho mlčanlivosť som pripísala šokovaniu z nových zistení - napríklad o rýchlej zmene môjho kráľovského šatníka. Aj kvôli môjmu odevu som Rivera čo najrýchlejšie zahnala do komnaty. Posledné, čo som potrebovala bolo, aby ma takto neodetú uvidel ešte ktosi iný.

Zatvorila som za nami dvere, čo mi trvalo hodnú chvíľu, keďže sú nadpozemsky ťažké. Ich buchot sa ozýval celou chodbou, klamala by som, ak by som tvrdila, že som sa škrípajúcej ozveny nenaľakala. Porozhliadla som sa po svojej izbe a v priebehu sekundy som si uvedomila, že sviečky nie sú uhasené. V tej istej chvíli sa z kúpeľne vynorila Josselyn s rukami prekríženými na hrudi.

„No konečne!" skríkla vyčítavým tónom a zahľadela sa mi do očí - hľadela mi až do duše a všetko vyčítala pri jedinom pohľade. Sklopila som zrak a moje líca nadobudli horúci charakter. „Kde si..." odmlčala sa a pozrela sa na osobu stojacu vedľa mňa. Dvakrát zaklipkala očami, akoby zbadala ducha, potom zapišťala: „River?"

„Ahoj, sestrička," pozdravil sa jej River s úškrnom a štyrmi dlhými krokmi k nej podišiel. Josselyn - ktorá poväčšine času neprejavovala iný pocit ako unudenie - ostala celkom vykoľajená. „Nie si rada, že ma vidíš?"

Josselyn stále len zmätene žmurkala. Nakoniec si nahlas povzdychla a náhlila sa brata objať, neprestávala ale s prezeraním si môjho nočného úboru. Preglgla som, stále červená v tvári. Keď si River okolo Josselyn obtočil ruky, zhíkla som novým zistením. Nových zistení bolo toho večera primnoho.

KRV A MLIEKOWhere stories live. Discover now