Player

Kapitola 6 - Lilly

„Mám to, chcem k sebe Monicu a Marcusa." Hneď v nedeľu ráno som nabehla do kancelárie primára. Dal mi pár hodín na to, aby som si to premyslela, čo pre mňa bolo málo, ale bohužiaľ, viac času sme si dovoliť nemohli...

„Viete o tom, že môže byť s vami len jedna sestra?" pobavene na mňa pozrel.

„Pokojne si hľadajte niekoho iného, kto vám do tohto pôjde." Nechcela som sa s ním hádať, ale stála som si proste za svojím. „Ja chcem ich dvoch, alebo odmietam."

„Dobre teda, pred jeho izbou stojí ochranka, dajte im mená, kto z našich ľudí k nemu bude môcť ísť. No ak s tým budú mať nejaký problém, je to len na vás." Varoval ma. „Oni chceli jednu doktorku a jednu sestru."

Ja som len pretočila očami a odišla som. Na malý zdrap papiera som napísala tri mená a odniesla to tej ochranke.

Bolo šialené aké haló sa robilo okolo toho chalana, ale ja som to neriešila. Mňa sa týkal len po zdravotnej stránke.

„Ahojte." Usmiala som sa na baby, keď som vošla do našej malej útulnej miestnosti.

„No čauko, počula som, že si na VIPke?" pobavene na mňa pozrela Katie. V našej nemocnici sa neutají takmer nič, bohužiaľ...

„Neviete, kde nájdem spis toho pretekára?" chcela som vedieť aspoň jeho meno.

„Camille si ho nechala u seba na stole, tuším k tomu pre teba nechala aj nejaké poznámky či čo." Podala mi Katie kľúčik od jej ambulancie.

Stačil mi úplne len jeho spis, no pre istotu som si vzala aj tie poznámky. Už len nájsť Monicu s Marcusom a môžeme sa pustiť do práce. Dúfala som, že väčšinu za mňa urobia práve oni dvaja a ja budem len na akési konzultácie. Nelákala ma predstava, že by som mala byť odkázaná len na jedného pacienta, no toto bola moja robota. Chcela som pomáhať ľuďom a vedela som do čoho idem.

„Pani doktorka?" zrazu do mňa niekto drgol. Obzrela som sa a všimla si chalana, ktorý stál pri mne a uprene ma sledoval.

„Áno?" bola som tak ponorená do spisu, že som ani len nezaregistrovala, či sa ma už niečo pýtal.

„Poslali ma za vami. Vraj ste ošetrujúca lekárka môjho brata." Usmial sa. „Ako je na tom?"

„Ste brat toho pretekára?" samozrejme, že spis som mala prečítaný, ale meno? Okolo toho som ani len nešla.

„Áno, Mathew Carter." Zasmial sa.

„Akurát idem za ním. Ak chcete poďte so mnou." Mathew na tom nebol až tak zle, že by sme k nemu nemohli nikoho pustiť. A rodina... „Keď ho k nám doviezli vyzeral príšerne. Nemyslím si, že teraz bude vyzerať lepšie, ale čo sa zdravotného stavu týka je to dobre." Vysvetľovala som mu. „Avšak na motorku tak skoro nesadne, ak vôbec..." nerada som dávala falošné nádeje. A všetko sa ukáže časom.

„A je v kóme alebo?"

„Nie, má v sebe len silné lieky proti bolesti, ale mal by byť pri vedomí." Usmiala som sa.

Pri ochranke som sa preukázala mojou kartičkou a oni nás pustili dnu. Zastala som pri posteli pacienta a pozrela sa naňho, bol pri vedomí a pozeral na mňa.

„Som vaša ošetrujúcalekárka, Lilly Davis." Povzdychla som si. Koľkokrát toto ešte zopakujem?