Odmietaný jeleň

Naozaj, Potter?

James

Kufor som pevnejšie stisol v rukách a otvoril dvere do mojej starej izby. Na ráme dverí ešte boli odtlačky, ktoré vznikli keď sme v treťom ročníku zabarikádovali s Remusom a Siriusom dvere. Peter zjedol Remusovi jeho zásoby čokolády a Peter kopal do dverí dobré tri hodiny, pretože sme mu predtým potiahli prútik.

Remus, ktorý sedel s prekríženými nohami na posteli a mal na nich položenú knihu, zdvihol hlavu a prekvapene na mňa pozrel. Pohľadom preskakoval medzi mojím výrazom tváre a kufrom, ktorý som položil k mojej starej posteli. Už teraz som ľutoval svoj odchod a chcel sa vrátiť naspäť. „Čo sa stalo?" spýtal sa opatrne no podľa jeho tónu mi bolo jasné, že má približné tušenie. Siriusa ani Petra som nikde nevidel.

Hodil som sa na posteľ, ktorá bola na moje prekvapenie ustlaná a zvalil sa do perín. „Kde je Sirius?" zahováral som zatiaľ čo som civel na strop. „Niekde popiera svoje city k Elizabeth s nejakou Bifľomorčankou," odpovedal a počul som ako odložil knihu na nočný stolík. „Tipujem, že budeš nateraz bývať tu?" nadhodil a ja som len prikývol. „Ak vám tu nebudem prekážať."

„Čo nám tu bude prekážať je tvoje zahováranie, čo sa stalo?" pritlačil na čepeľ noža bez strachu porezať sa. Nasucho som preglgol, „našiel som ju so Srabusom," pretisol som pomedzi stisnuté pery. Spomienka na nich dvoch na gauči mi preblysla hlavou a mnou znechutene striaslo. Čo ma však zabolelo pri srdci viac bol jej pohľad keď som odchádzal, každý jeden jej vzlyk zabáral dýku o centimeter hlbšie do mojej skazenej duše. Ten zvuk snáď nikdy nezabudnem a byť si vedomý toho, že som bol na vine bol posledný kliniec na rakve.

„Našiel ako-...?" spýtal sa a ja som ho uťal vražedným pohľadom. „Len sedeli na gauči, nič viac," vysvetlil som. „A preto si sa spakoval a zdrhol?" zamračil sa, jeho hlas presakujúci sklamaním. Nedokázal som sa mu pozerať do očí, tak som sa radšej vrátil k hypnotizovaní baldachýnu. „Pohádali sme sa a ona mi vrelo pripomenula, že ja tiež nie som úplne nevinný a že sa nemám stavať na zadné pri každej situácii, ktorá sa mi nepáči," dodal som.

„A mala na to úplné právo, správaš sa ako idiot," odfrkol si. „Ja viem!" zdvihol som hlas a zaryl si ruky do vlasov a riadne zaťahal. „Ja viem, Remus," povedal som kľudnejšie. „Neviem, prečo som v poslednom čase tak ľahko vyprovokovaný," vydýchol som a ukryl si tvár do dlaní. „Pretože podvedome stále čakáš, že toto je len ilúzia. Že sa jedného dňa zobudíš a Lily ťa bude zase nenávidieť. Nevedome sám seba sabotuješ, snažíš sa jej ukázať tvoje najlepšie aj najhoršie stránky, aby vedela, kto naozaj si. A hocikto, kto sa ti snaží prasknúť túto tvoju bublinu, v ktorej žiješ posledných pár mesiacov je automaticky tvoj nepriateľ. Preto reaguješ prehnanejšie ako doteraz. Pretože už vieš, aké by to mohlo medzi vami byť a nechceš sa toho vzdať. Lenže takto to ukončíš skôr, ako to mohlo vôbec začať," povedal Remus, ako vždy odhaľujúc myšlienky, o ktorých som nemal ani poňatia.

Remusove slová ma prenasledovali posledné tri dni. Napriek tomu, že to dávalo perfektný zmysel, som nešiel za Lily. Naopak. Vyhýbal som sa jej pri každej príležitosti. Elixíry boli nesmierne ťažké, keďže sme boli spolu v dvojici a nemohol som si sadnúť na druhý koniec triedy ako som to robil na iných predmetoch.

Jej sladkú vôňu som mal v nose celú dvojhodinovku a keď bola náhodou bližšie ako zvyčajne som musel potláčať nutkanie sa k nej priblížiť ešte viac a zaboriť si tvár do jej ohnivých vlasov. Cítil som sa ako prvotriedny idiot. Po hodine som z tej triedy vytrielil ako na metle a skoro si jednu vrazil na záchode.