Odmietaný jeleň

Triedenie, večera a priateľstvo.

"Poď Hanna. Nie je to nič strašné." nadhodila som povzbudivý úsmev a snažila sa vyzerať čo najviac prirodzene. Sama moc dobre viem, ako sa cíti. Všetky tie obavy, v ktorej fakulte nakoniec skončí a či bude naozaj spokojná s rozsudkom Múdreho klobúku, sú naozaj zdrvujúce. Ale predsa len, je v tom aj ten adrenalín, čo sa postupne dostáva do celého tela, až konečne naplní aj myseľ a vy znova začnete slobodne uvažovať. 

Na moje preveľké prekvapenie sa jej nikto nesmial, dokonca ani potomkovia pradávnych rodov. Všetci na ňu súcitne hľadeli a očami jej dávali najavo, že v tom nie je sama, a že oni tiež prežívajú stres z toho všetkého. V jeden okamih sa k Hanne dorútilo malé dievčatko s blond vlasmi a objalo ju okolo ramien. 

"Budem s ňou." Venovalo mi úsmev drobné dievčatko s hnedými očami a blond Vlasmi. Len som prikývla a znova sa postavila na rovné nohy. Potter na mňa pozeral, ako keby som spadla z mesiaca. Len som pretočila očami a kývla na všetkých, nech ma nasledujú. 

"Bola si skvelá." pošepkal mi Potter, keď so mnou konečne zladil krok a znova pozeral dopredu, ako keby sa nič nestalo. Neviem prečo, ale donútilo ma to usmiať sa. Asi po prvý krát mi povedal niečo pekné bez drzého tónu alebo drzého úškľabku, ktorý je u neho známa rutina. Bolo to príjemné prekvapenie. Samozrejme si toho všimol a neodpustil si známu vetu, ktorá ma vytáča už niekoľko rokov. 

"Tak kedy máme to rande, Evansová ?" 
"Tak čo trebárs nikdy, Potter ?" 
" Nebuď zase tak zlá. Dávaš odstrašujúci príklad tým deťom." 
"Hovorí ten, čo skoro podpálil učebňu elixírov, niekoľkokrát nechal vznášať sa po škole mačku školníka, je v riaditeľni aspoň raz do týždňa a je jeden zo zakladateľov obávaných a známych záškodníkov ? Ale prosím ťa..." 
"Nehovor, že sa ti to nepáči."
"Nie, to fakt nepáči. Ty namyslený a arogantný idiot." Presne touto vetou skončil náš prvý a dúfam posledný rozhovor.

Najradšej by som ďalej nadávala v duchu na jeho osobu, ale už sme stáli na mieste. Predo mnou stála rázne a prísne profesorka McGonagallová a v rukách pevne držala pergamen s menami prvákov. Len nám kývla a my sme poslušne odišli ku chrabromilskému stolu, kde už na Pottera kývali Remus a Black. Peter nevnímal nič iné okrem jednej peknej baby z Bystrohlavu, ktorá ho minulý rok odmietla a vybrala si Siriusa Blacka. Odvtedy boli tí dvaja dosť na nože a aj Remus s Potterom mali problém ich ukľudniť.

Ja som sa posadila vedľa Elizabeth, ktorá sa na mňa len usmiala a zase natiahla krk k Bifľomorskému stolu.

"Jacob ?" Pozrela som na dievčatá zronene. Len prikývli. Elizabeth s Jacobom chodila, no raz po ceste na večeru ho našla bozkávať sa s jednou slizolinčankou a odvtedy sa trápi. Nikdy nechce priznať, že ju bolí vidieť ich spolu ale každá z nás moc dobre vieme, že aspoň raz za dva týždne sa uteká vyplakať na záchody Umrnčanej Myrtly. Popravde som dúfala, že si na prázdninách niekoho našla ale ako vidím, všetko je po starom.

Zrazu celá sieň utíchla a profesorka začala čítať mená. Moc som nedávala pozor, no jedno meno ma donútilo zdvihnúť pohľad od stola a pozrieť na malú stoličku.

Sedela na nej totiž moja malá kamarátka Hanna. Zachytila môj pohľad a rozpačito zodvihla kútiky úst. Len jej povzbudivo kývla hlavou a usmiala sa.

Klobúk po čase vykríkol jej rozsudok. Na moje potešenie to bol Chrabromil a ona s veselým úsmevom na tvári dobehla za svojou malou kamarátkou a hneď sa objali.

Červenovláska s úsmevom na perách pozorovala dve malé dievčatká, medzi ktorými sa momentálne budovalo určite silné priateľstvo. Jej smaragdové oči síce smerovali na spomínané dievčatá ale vo svojej mysli znova spomínala na to, ako sa ona zoznamovala s dievčatami. Ako sa postupne spoznávala s každou jednou a budovala si k nim určité citové puto. S úsmevom si prehrávala spomienky na to, ako skoro raz nestihli Herbológiu a potom museli upratovať skleník. Alebo ako sa ich kamarátka zranila pri Metlobale v piatom ročníku a ony sa k nej v noci vytratili a spolu sa rozprávali celú noc. Boli to krásne spomienky.

Keby ale však Lily Evansová tušila, že na ňu upierajú pohľad traja chlapci. No však len dvom sa zhodovali úmysly.