Odmietaný jeleň

Zápas

Zavrčala som a odkopla perinu. Is sa zachechtala a ľahla si vedľa mňa. Prižmúrila som oči a otočila sa na ňu.

„Koľko je vlastne hodín ?"

„Šesť." „Ty si ma zobudila v túto nekresťanskú hodinu ?!" zvreskla som. Zakryla si uši a skrivila tvár.

„Chceš aby som ohluchla ?" ublížene na mňa pozrela. Prekrútila som očami a vytiahla si prikrývku až ku krku.

„Nejdeš spať. Dnes je zápas. A hentie ma vyhnali."

„Zápas je poobede, čiže máme čas a keď chceš, spi ešte. Alebo sa votri do postele Potterovi, mne je jedno. Ja chcem spať." zaprotestovala som a zase zavrela oči. Cítila som, ako sa aj ona prikryla a podľa jej spomaleného dychu myslím, že zaspala. Ešteže sú postele na Rokforte tak obrovské.

„No teda. Môžem si k nim ľahnúť ?" začula som niekoho hovoriť. Black. Rozospato som otvorila oči a skoro ma porazilo. Okolo mojej postele stáli všetci Záškodníci, dokonca aj Peter. Zrazu ma niekto zdvihol na ruky, čo to sakra...?

Otvorila som oči a zistila som, že som v Potterovom náručí. No pekne. Za normálnych okolností by som určite protestovala ale únava bola silnejšia. Položil ma do jeho postele a prikryl.

„Pospi si." zamrmlal, keď ma dával na posteľ. Spokojne som zavrela oči.

„Koľko je hodín ?" spýtala som sa bez toho, aby som otvárala oči. Veď načo.

„Šesť." super, nespala som ani pár minút. No čo, kašlem na to, že je to jeho posteľ. Som unavená.

„Chalani uvidíme sa potom, ja idem do sprchy a tieto dve tu necháme spať." začula som len kroky a neskôr pustenú vodu v sprche. No, dnes už asi nezaspím. Povzdychla som si a otočila sa na bok. Nadýchla som sa tej omamnej vône a usmiala sa sama pre seba. Len tak som si tam ležala a vdychovala tú krásnu vôňu. Fakt som práve uznala, že Potter dobre voní ?

„Baví ťa fetovať môj poštár ?" spýtala sa nemenovaná osoba pobavene. A sakra. Musel ma vidieť ? Okej, budem sa tváriť, že som nič nepočula.

„Nechaj ma spať."

„Ale to je moja posteľ." zaprotestoval.

„Sám si ma sem dal, tak buď ticho."

„A ja mám ísť ako kam ? Keď ste obsadili všetky postele."

„Mne to je jedno." zrazu som cítila, ako sa postel prehla a ako mi niekto dýcha na krk. Otočila som sa a otvorila oči.

„No čo ? Povedala si, že ti to je jedno." unavene som si povzdychla a otočila sa. Snažila som sa zväčšiť medzeru medzi nami, no ovinul mi ruku okolo pása a keďže bol silný až až, nemohla som sa pohnúť.

„Čo si myslíš, že robíš ?" neveriacky som sa opýtala. Akože haló, niečo ako osobný priestor mu nič nehovorí ? Lebo pokiaľ nie, tak ja a môj prútik mu to radi objasníme. Keby však nebol na mojom nočnom stolíku.

„Ležím v mojej posteli s pekným dievčaťom. V podstate si plním sen." páni, ten má svoje dni alebo čo ? Včera bol totálne zdeptaný a dnes vtipkuje. Aspoň dúfam, že vtipkuje. Fakt mu tí chalani chýbali.

„Nemá zmysel protestovať, že ?" spýtala som sa.

„Nie." povzdychla som si a zavrela oči. Automaticky som zaspala.

Zobudila som sa na niečej hrudi. Takto dobre som sa dlho nevyspala. Slastne som privrela oči a vzdychla si. Ruky ma objali silnejšie a mne bolo naozaj dobre.