Odmietaný jeleň

Filozofovanie a večera.

James:

Cez okná knižnice som jasne videl, ako slnko zachádza za obzor a obloha mení farbu. Mohli ste počuť len škriabanie pera o pergamen alebo kroky. Toto mŕtvolné ticho ma na knižnici štvalo asi najviac. Vaše najtajnejšie myšlienky si nájdu priechod von a aj keby ste sa neviem ako snažili, nešlo nemyslieť na každú hlúposť, čo vám napadla.

Odkedy som bol na obede ubehli dve hodiny. Eseje som mal dávno spravené. Sedel som nad knižkou o metlách, len aby som nemusel byť na izbe sám, no text v knihe som vôbec nevnímal a len civel na obrázky. Evansová bola určite s kamarátkami v chrabromilskej spoločenke.

Postavil som sa, vrátil knihu na svoje miesto, zobral moje veci a vybral sa smerom von z tohto obrovského komplexu kníh. Kývol som madam Pinceovej a vykročil do chodieb rokfortského hradu.

Povedal som obrazu heslo a predral sa dierou, ktorá viedla do našej skromnej spoločenky. Doteraz mi nedošlo, prečo nemáme izby rozdelené. Nedáva to zmysel. Ale to väčšina vecí, čo Dumbledore robí.

Vybehol som schody a hodil sa na posteľ. Hodiny ukazovali šesť, takže sa ešte nemusím ponáhľať. Dlho som nebol poriadne s chalanmi. Chýbajú mi. Remus je neustále pochovaný pod knihami, Sirius naháňa všetko, čo má sukňu a Petra som nevidel už asi tri dni. Kedy sme sa takto odcudzili ?

Do izby vbehla vysmiata Evansová, ktorá si pridŕžala chrbát ruky na ústach, aby trochu utíšila smiech. Sledoval som ju asi 10 sekúnd, kým ma zbadala. Smiech ju okamžite prešiel. V rukách zvierala uterák a plavky. Očividne s babami boli vyskúšať prefektskú kúpeľňu.

Kývol som jej a zase sa vytratil z izby. Viem, že ma nemá rada. Už mi to došlo. Mojím cieľom tento rok bolo aspoň sa s ňou skamarátiť, keď už sa mám zmieriť s faktom, že ma nikdy milovať nebude. Nie tak, ako ja ju. Bolelo ma to, a ako. Ale nemôžem ju nútiť k citom, ktoré sú jej cudzie. Preto sa teraz viac menej vyhýbam jej spoločnosti, nemusím sa pozerať na vlastné zlyhanie.

Páni, zniem ako dospelý človek. Sám seba občas prekvapujem. Ľahol som si na menší gauč u nás v spoločenke a mávnutím prútika zapálil oheň v krbe. Cez sklíčka  som pozoroval tancujúce plamienky.

Táto samota mi vôbec neprospieva, nielenže tu filozofujem ale uzatváram sa do seba. No čo, tak ma nemiluje niekto, koho milujem od mojich 11. Tak moji priatelia majú svoje vlastné životy. Nemôžem sa nikomu vnucovať.

„Si v poriadku ?" pozrela na mňa podozrivo. Ani neviem, ako sa tu zjavila. To dievča je duch !

„Nemal by som byť ?"

„Správaš sa čudne. Dnes si bol v knižnici, čo je na tvoje pomery veľmi čudné. Je to kvôli zajtrajšiemu zápasu ?" spýtavo na mňa pozrela tými jej nádhernými očami a ja som jej mal chuť všetko vykecať. Všetko, čo ma trápi. Nepotrebujem ani veritaserum.

„Som v poriadku." odpovedal som a zase sa zahľadel do ohňa. Oheň vo mne vyvolával príjemný pocit. Pocit tepla a domova.

„Vidím, že nie si. Keby si bol, už na mňa kričíš cez celú chodbu, či s tebou pôjdem niekam alebo sa predvádzaš so zlatou strelou."zasmiala sa. Nechcel som sa na ňu pozerať. Ničili ma jej slová. Naozaj si myslí, že toto som ja ? Že som len chalan, čo má ego vyššie ako Big Ben a nič iné ho nezaujíma ?

„Načo by som na teba kričal keď viem, že ma aj tak odmietneš. Takto ti robím láskavosť. Konečne si sa zbavila toho idiota, čo ti ničil život. Gratulujem." hneď ako som toto dopovedal, vybehol som dierou v stene na chodbu ani neviem kam.

Lily:

Ranila som ho. Ranila som ho, aj keď som nechcela. Nikdy mi nedošlo, že to tak berie. Myslela som, že je to pre neho len hra. Zábavka aby zahnal nudu.

Prečo mi na ňom vlastne záleží ? Veď nie sme priatelia ani nič podobné. Nemusím sa zaujímať o to, čo mu je. Možno je len vystresovaný zo zajtrajšieho zápasu.

Štvrť na sedem, uf mala by som ísť na večeru. Môj docela veľký hlad len súhlasil.

Beth prišla s nápadom, že zoberieme plavky a pôjdeme otestovať tú nádhernú kúpeľňu. Keďže tam bola vaňa veľká asi ako bazén na olympiáde, krásne sme si zaplávali.

V hlave som si opakovala všetky vtipné a zábavné momenty z dnešného dňa, keď mi došlo, že už stojím pred dverami do Veľkej siene. Keď som vošla, zazrela som večeru v plnom prúde. Pri mojom stole boli väčšinou len mladšie ročníky. Zo siedmeho tu sedelo len pár ľudí, no moje kamarátky nie.

Stavím sa, že boli tak unavené, že keď prišli na izbu, tak v momente zaspali a budú spať až do rána. Pousmiala som sa a sadla si vedľa Pottera. Remusa som od obeda nevidela a Blacka od raňajok. A priznávam, v tomto stave by rozhodne nemal byť sám.

Prekvapene na mňa pozrel a ja som sa len zaškerila. Pousmial sa a ďalej jedol.
„Už mi povieš, čo ti je ?" prehovorila som.

„Nič mi nie je."

„Vieš komu hovor. Dúfam, že nemáš stres zo zápasu. Veď si úžasný stíhač, už dávno máte vyhraté."

„Tak úžasný hej ?" uškrnul sa. Sakra, to som teraz nahrala jeho egu.

„To si dobre vedel už predtým, tak sa tu teraz netvár." odsekla som mu a ďalej jedla.

„Nemám stres zo zápasu. Trochu hej ale žijem. Nemám dobrú náladu preto, že som dlho nebol s chalanmi a chýbajú mi." prekvapene som na neho pozrela. Tak takúto úprimnú odpoveď som nečakala. Chcela som mu na to niečo odpovedať, no prirútila sa Lucy a nahnevane si sadla naproti mne.

„A tebe sa čo stalo ?" spýtavo som na ňu pozrela. Nahnevane si odfrkla.

„Stretla som toho idiota. Mala som chuť mu odtrhnúť hlavu a telo zakopať v Zakázanom lese." smutne som na na ňu usmiala.

„Tak s tým ti vážne nepomôžem. Hovoril ti niečo ?"

„Pokúsil sa o to." uškrnula sa. Hneď som vedela, čo sa stalo. Jednoducho mu utiekla. Pobavene som zakrútila hlavou a pohľad zapichla do taniera.

„Ako to, že ste sa vy dvaja ešte nezabili ? James, pokiaľ si jej dal elixír lásky, tak v tom lese skončíš tiež." prižmúrila oči na chalana po mojej pravici.

„Nedal som jej elixír lásky. Neboj sa." zaškeril sa. Toto je prvýkrát, čo ho vidím sa reálne usmiať odkedy mal ráno záchvat smiechu.

„No len aby." podozrievavo si ho premerala a zase presunula pohľad na mňa.
„Cítiš sa dobre ?" zasmiala som sa.

„Merlin, vyzerám ako keby som od neho nemohla odlepiť ruky alebo tu na neho zbožne pozerala ?"

„Máš šťastie." zamračila sa znova na neho a začala konečne jesť.

„Kde sú tie potvory ?" spýtala som sa.

„Spia. Boli unavené z toho plávania. Musíme si to zopakovať." žmurkla na mňa. Súhlasne som prikývla a konečne dojedla moju porciu.

Toto bol zaujímavý deň. Konečne som ležala v posteli a zaspávala. Po malej chvíli sa mi zavreli oči a ja som sa vybrala do krajinky snov. 

„Evansová vstávaj !" zakričala mi pri uchu Isa. Zamrnčala som. Merlin veď je nedeľa, to ma nemôže nechať spať ?

Otočila som sa na bok a chcela znova zaspať ale nedovolila mi to. Hodila po mne vankúš.

„Isabella čo máš za problém ? A čo ty robíš ? Kto ťa pustil."

„James." odpovedala krátko. No to som si mohla myslieť. Ten idiot sem pustil časovanú bombu. To mu ešte spočítam.