UNSTABLE //h.s. *SEQUEL TO TWISTED*

5. časť

„Nehovor mu o nás nič," zašepkal mi Harry tvrdo, jeho ruka pevne zvierala môj lakeť. Prinútil ma pozrieť sa na neho a jeho tvár bola smrteľne vážna. „Ak niečo povieš..." Otočil sa k Louisovi, ktorý nenápadne zdvihol striebornú pištoľ a krútil ju medzi prstami. Louis sa na mňa pozeral s úplne vážnou tvárou; toto nebol vtip. „Táto zbraň má tlmič. Ak ho odstrelíme, nikto to nebude počuť. Rozumieš?"

"Čo sa mi snažíš povedať?" Spýtala som sa potichu.

„Zastrelíme toho muža," povedal Harry. "Bude mŕtvy, ak otvoríš svoje zasrané ústa a povieš niečo hlúpe."

Moja tvár zbledla z myšlienky, že Harry zabije niekoho nevinného. Zhrozene som sa na neho pozrela a premýšľala, či by to naozaj urobil. Ale urobil, videla som to v jeho očiach.

„Fajn," zamumlala som, vytrhla sa z jeho zovretia a vydala sa ku dverám. Počula som, ako sa každý zamieňa, mení pozíciu. Pomaly som otvorila dvere a videla som, ako tam stojí náš prenajímateľ. Zatlačil si okuliare aby mu nepadali z nosa a pozrel sa na mňa.

„Je všetko v poriadku?" Opýtal sa. Vždy mal veľmi zvedavú osobnosť a vždy sa mi zdalo, že mal o Perrie veľký záujem. Bol to muž stredného veku, slobodný človek s dvoma mačkami. Ale okrem toho, že bol osamelý muž, bol tiež veľmi, veľmi lakomý s peniazmi.

"Všetko je v poriadku." Povedala som mu. Môj hlas klamal a skrýval moje zjavné obavy. "Máme tu len pár ľudí."

"Ľudí?" Trochu sa pozrel cez moje rameno, ale ja som mu zablokovala pohľad.

„Áno, je nám to ľúto, ak sme moc rušili."

„Dostal som niekoľko sťažností od ľudí." Povedal mi a zdvihol obočie. „Môžem sa s tvojimi hosťami porozprávať?"

Nie sú to moji hostia...

"Všetko je v poriadku," trvala som na tom, "sú len trochu..."

Zdvihol ruku a povedal: „Toto miesto vlastním, Claire. Myslím si, že by bolo v tvojom najlepšom záujme, keby si ma nechala prevziať kontrolu nad ľuďmi v mojich bytoch."  Jeho oči hľadeli do mojich a ja som si povzdychla predtým, než som uhla nabok.

"Dobre." Otvorila som mu dvere širšie a on prešiel okolo mňa. Cítila som jeho ťažký mužský šampón ako on prešiel okolo mňa do bytu. Keď som išla za ním, nechala som za sebou otvorené dvere.  Niall a Zayn sedeli pokojne na gauči; Harry mal diaľkový ovládač od televízora a sedel v kresle a Louis, Eleanor, Perrie, Fran a Liam sedeli pri kuchynskom stole.

„Ja som Walter," povedal im môj prenajímateľ, „vlastním tieto byty. Sťažovali sa mi ľudia na hluk, a skutočne by som si vážil, keby ste sa trochu stíšili."

„Ospravedlňujeme sa," prehovoril Liam a skutočne znechutene. "Už sa to nestane znova."

"Bude najlepšie ak sa to už nebude opakovať." Walter mu povedal. „Ak sa tak stane, všetci budete musieť odísť."

„Už sme vám povedali, že sa to už nebude opakovať." Harry ho ostro prerušil, jeho zelené oči sa zúžili a žiarili na Waltera. Vedela som, že sa Harrymu nepáčia ľudia, ktorí mu hovoria, čo má robiť.

Zdá sa, že Waltera trochu zaskočil tón Harryho hlasu,  zložil si okuliare a jeho oči na Harryho hľadeli, akoby sa snažili zistiť, o čo ide. "Pardón?"

"Nemusíte to opakovať."

Rozhodla som sa do toho rýchlo vstúpiť, „Uh, Harryho dnes bolia... zuby. Takže je trochu nevrlý." Cítila som, ako sa na mňa Harryho pozerá, ale chytila som Waltera za rameno a začala som ho viesť k dverám. „Naozaj nás mrzí znepokojenie ľudí. Už sa to nestane znova."