Keď sme sa dostali do nášho bytu, už bolo dávno po polnoci, no vôbec to nevyzeralo, že by sme sa chystali spať. Pokojnú ulicu rušil maximálne ozývajúci sa ruch z hlučnejších častí mesta. Vonku sme sa však dlho nezdržali, museli sme sa ešte dostať do bytu.
Krátko po tom, ako sa nám podarilo Buckyho dotrepať do obývačky, sa začal pomaly preberať. Nespúšťali sme z neho pohľady ani na sekundu, ešte stále mohol byť Winter soldierom...aj keď po takom údere, to bolo málo pravdepodobné. Jednoducho sme nechceli nič zbytočne riskovať.
"Čo sa stalo?" keď si uvedomil, že nie je na mieste, kde bol naposledy, tak ho prudko strhlo do sedu.
"Len pokoj, spoznávaš nás?" oslovil ho opatrne Steve, keď pohľadom zastavil práve pri nás dvoch.
"Steve? Ty..." Steva spoznal rýchlo, no keď si všimol mňa, tak sa v jeho očiach objavila okamžitá nenávisť. Mala som čo robiť, aby som sa vyhla jeho pästi, ktorá nakoniec skončila na stene vedľa mojej hlavy. V tej chvíli mi nebolo všetko jedno.
"Nie som tá osoba, za ktorú ma máš," pokojne a s pevným pohľadom som sa mu pokúšala vysvetliť, že nie som proti nemu.
"Tá osoba, s ktorou si sa pravdepodobne stretol je len zlá dvojníčka. Dawn by ti nikdy dobrovoľne neublížila," keď si Steve všimol, že sa Bucky rozhoduje, či mi môže veriť, tak sa pridal do rozhovoru aj on. Bol zmätený, takže som mu to nemala až tak za zlé.
"Pokiaľ by si nešiel so mnou hrať Monopoly. Vtedy to je na vlastné riziko," cítila som, že sa začínal upokojovať, tak som stihla ešte Steva poopraviť. Nerada by som Buckyho nechala v nevedomosti.
"Na to by som zabudol," spomenul si na to, ako to dopadlo naposledy, keď som sa začala hádať o Broadway...hru sme predčasne museli ukončiť.
"Kde to vlastne som?"
"Našli sme ťa, ako si sa schovával a rozhodli sa ťa zo spárov Hydry oslobodiť raz a navždy. Momentálne si v našom byte," odpovedala som mu, akoby to bolo úplne bežné.
"Vo vašom?" ak nebol zmätený doteraz, tak teraz už určite áno. Striedal pohľady na mňa a raz na Steva, akoby sa snažil vyhodnotiť situáciu.
"To je dlhý príbeh na inokedy. Pamätáš si na niečo?" ticho už začínalo byť trápne, tak som sa ho rozhodla prerušiť a rovno aj zmeniť tému.
"Potrebujete niečo konkrétne?"
"Čo od teba chceli," pokračoval rozhodne Steve. Primárny bol dôvod jeho útokov, ostatné sa už ako tak dalo.
"Nedali mi konkrétny cieľ. Mal som robiť škodu dokým by ste sa neukázali. Následne som vás mal priniesť na dohodnuté miesto alebo zabezpečiť, aby ste sa stretli s Velocity," z tohoto faktu neznel ani trochu nadšene. Spomenula som si na Stevové slová, ktoré tvrdili niečo podobné...chceli nás vylákať, lebo vedeli, že Buckyho im nenecháme.
"Bol si na ich základni? Vieš kde sa nachádzajú?" pochybovala som, že by na to vedel odpoveď, ale za pokus sme nič nedali.
"Našli ma, keď som sa schovával. Stačilo pár slov z toho zápisníka a už som nevedel o sebe. Ďalej mi už len vydávali rozkazy, z vopred dohodnutých miest," bola to očakávaná odpoveď, ale nemôžem povedať, že som nebola sklamaná.
"Vieš niečo o ďalšom mieste stretnutia?" Steve sa len tak nevzdával.
"Od Pittsburgu so mnou prerušili spojenie."
"Škoda. Dalo by sa to využiť," sklamane som si povzdychla. Tak rýchlo, ako nádej vzplanula aj vyhasla. Tá slepota bola ubíjajúca. Dôkazy pribúdali, ale iba k tomu, čo sme už dávno vedeli.
BINABASA MO ANG
3. Runaway
Fanfiction"Prosím ťa, čo by sa mi mohlo stať na svadbe?" Pochybovačne som sa pozrela na Steva. No to som vtedy ešte nevedela, že sa tam objaví pár nepozvaných hostí s trochou nepriateľských zámerov. ...Musela som to dosť zakriknúť. Neviem, v každom prípade to...
