"Bruce! Toto je pohotovosť! Uštipnutie od Death Stalkera, už sa prejavujú dýchacie problémy. Prosím, že máš protilátku!" vyhŕkla som na Bruca okamžite, ako som sa objavila v ošetrovni.
"Niečo nájdem," prikývol mi a pohotovo bežal pre nejaké ampulky s protijedom.
Bola som vyčerpaná, ale nie dostatočne na to, aby som nevládala nervózne pochodovať po miestnosti sem a tam a čakať na akékoľvek známky zlepšenia.
"Dawn, upokoj sa prosím," prehovoril na mňa Bruce, ktorého som nevedomky znervózňovala pri aplikovaní vakcíny proti zrážanlivosti krvi, ktorú spôsoboval ten odporný jed.
"Keby to bolo také ľahké," moje nervy boli napnuté ako struny na gitare. Nechcela som ho stratiť.
"Steve bude v poriadku a vďaka séru supervojaka to bude omnoho rýchlejšie ako by si si myslela," pokúšal sa ma upokojiť, no mne pohľad na jeho bezvedomie nepomáhal.
"Skoro som tam o neho prišla. Môžem byť tak neschopná?" opísala by som to ako čisté zlyhanie.
"Musíš si uvedomiť, že všetkému nezabrániš," oboznámil ma so zaujímavou štatistikou.
"Ale privádza ma to do šialenstva."
"Bohužiaľ, je to úplne normálne," uvedomila som si, že je v tomto tvrdohlavý, tak som odišla si sadnúť na chvíľu do čakárne. Potrebovala som sa upokojiť a vstrebať poslednú hodinu. Udialo sa toho veľa a strašne rýchlo na to, aby som bola v pohode.
Z nervózneho sedenia na stoličke ma však vytrhli zvuky násilného vniknutia do miestnosti a hlas samotného ministra vnútra: "V mene zákona ste zatknutá!" všimla som si, že mal za sebou slušnú armádu agentov CIA. Došlo mi, že mojich päť minút pokoja mi muselo stačiť.
"Všetko to viem vysvetliť," pohotovo som zodvihla ruky nad hlavu, aby vedeli, že sa nechystám proti nim bojovať. Iba by to celú situáciu zhoršilo.
"Na to ešte príde čas," odbil ma, keď mi obe ruky násilne tlačili za chrbát, aby ma mohli zatknúť.
"Žiaden čas už nie je. Velocity si tu privedie svoju nacistickú armádu a je koniec!" začala som bezmyšlienkovite dvíhať hlas. Klamala by som kebyže tvrdím, že som pokojná.
"Sme pripravení na hrozbu," bol zaslepený presvedčením o svojej neohrozenosti.
"To teda nie sme ani jeden. Nikto poriadne nevie, čoho je schopná," mala som pocit, že ma absolútne nikto z nich nepočúva. Každý vedel, že by chcel mať minister Avengers pod kontrolou alebo prinajlepšom za mrežami, takže mu moje zatknutie prišlo maximálne vhod a nič iné ako svoj triumf nevnímal.
"Pôjdete na vypočúvanie a tam odpoviete na všetky naše otázky," moje slová boli pre neho vzduch. A vôbec, kde mám právo na advokáta? Na toho sa akosi zabudlo.
"Nechajte ma ju najprv zastaviť. Potom sa bez protestu nechám zatknúť. V hre je celé ľudstvo," pokúšala som sa dôjsť ku kompromisu medzi obomi stranami.
"Na to ste mali myslieť pred tým, ako ste sa rozhodli nás zradiť," konečne mi aspoň odpovedal...aj keď nie tak ako som chcela.
"Ešte raz opakujem, že som to nebola ja!" myslela som, že mu čoskoro jednu poriadnu vrazím. A nezastavili by ma ani putá s regulátormi schopností.
Čo ma však stoplo bola ich snaha o môj presun. Vláčili ma Towerom až sme sa blížili ku vypočúvacej miestnosti. Očakávala som, že ma odvedú do ich zariadenia, takže som ostala prekvapená. No aspoň som nebola ďaleko od tímu, teda nie že by to bola pre mňa naozaj užitočná výhra.
"Čo to robíte? Na to nemáte právo!" do cesty sa nám postavil Tony, ktorý sa pridal protestovať.
"Pokiaľ ste si nevšimli, tak na vašu dcéru je už dlhšie vyhlásený zatykač," s pokoje provokačným hlasom mu oponoval minister. Bolo na ňom vidno, že si našu bezmocnosť vychutnával.
YOU ARE READING
3. Runaway
Fanfiction"Prosím ťa, čo by sa mi mohlo stať na svadbe?" Pochybovačne som sa pozrela na Steva. No to som vtedy ešte nevedela, že sa tam objaví pár nepozvaných hostí s trochou nepriateľských zámerov. ...Musela som to dosť zakriknúť. Neviem, v každom prípade to...
