3. Runaway

19. Dvaja na úteku

Ubehli niečo cez dva týždne od Stevovej nečakanej návštevy v kaviarni. Odvtedy som s Avengers v kontakte nebola. Aby toho nebolo málo, tak sa predvčerom ukázal jeden vylepšený pri Towery a ďalší dvaja pri kanadskom meste Montreal. Pri Towery pološkorpión, ktorý sa držal prezývky Death Stalker. V Montreali boli medzitým pologepardica známa ako Nyx s Varanom. Jediné šťastie, že sa Avengers vtedy v rámci taktiky rozdelili. Bola to však len otázka času až sa ukážu ďalší. Thompson tvrdil, že je ich minimálne sedem, takže sme mohli čakať, čo si kríženie zvieracej ríše na nás pripravilo.
Ja som začínala mať oprávnené podozrenie, že Velocity hľadá môj extrapolátor. Alebo dúfa, že ho mám. Moja teória bola, že nečakala uviaznutie a potrebovala sa vrátiť do svojej reality. Bola som jediné východisko, ktorého sa nemienila vzdať.

* * *

Stmievalo sa čoraz skoršie, ako to už s príchodom jesene býva, takže som domov inak, ako po tme ani nechodila. Dnešok patril k veternejším dňom, takže som sa von bez hrubého kabátu a čiapky nepohla.
Prišla na mňa únava, no našťastie bola kaviareň blízko stanice metra, takže som nemusela prechádzať až taký kus cesty pešo. Ľudia sa práve vracali z práce, takže bol zázrak si nájsť voľné miesto na sedenie. Nakoniec som aj tak pred poslednými štyrmi zastávkami pustila sadnúť si staršiu paniu a zase sa pokúšala nájsť rovnováhu v kolísajúcom sa dopravnom prostriedku.

Po vystúpení ma čakal ešte necelý kilometer pešo cez uličky. Takto po tme som musela byť niekoľko násobne ostražitejšia, pretože bola omnoho väčšia pravdepodobnosť stretnutia nejakého narkomana, alkoholika alebo zlodeja, po čom som rozhodne netúžila. Všeobecne sa mi priečil akýkoľvek kontakt s problémami.
Ticho a s miernou paranoiou som sa blížila k bytu, keď mi v najbližšej uličke neunikli podozrivé hlasy: "Navaľ kabelku a nič sa ti nestane!"

"Je to všetko čo mám," ozval sa druhý ženský a vystrašený hlas. Okamžite som spozornela a potichu zaliezla za najbližší kontajner, aby som si mohla premyslieť, čo urobím.

"To ma nezaujíma," odbil ju neznámy a vrámci zastrašenia na ňu útočník vytiahol zbraň. Vedela som, že riskujem svoje odhalenie, ale taktiež som ju tam nemohla nechať proti ozbrojenému. Nemala som čas na váhanie, tak som vyliezla z dočasného úkrytu a strhla pozornosť na seba.

"Pustite ju! Okamžite," rozkázala som mu bez najmenšieho náznaku zaváhania. Do tváre mu kvôli lyžiarskej maske vidieť nebolo, takže som nemohla vidieť ako sa tvári, ale bola som si istá, že sa mi ho podarilo prekvapiť.

"Lebo čo? Zavoláš políciu? Skôr ako by si to stihla, tak už by si dávno mala guľku v hlave," myslel si že ma vysmeje, no mal tú smolu, že mal čo do činenia s rýchlikom a tí, pokiaľ im fungujú schopnosti, tak sa vedia letiacemu náboju vyhnúť bez väčšej námahy.

"Nemám problém ťa vyviesť z omylu," provokačne som sa usmiala a čakala až stlačí spúšť. On to pochopil správne- ako výzvu a vystrelil smerom na mňa. Strela bola podľa mňa nepresná, že by som sa jej dokázala vyhnúť aj poslepiačky, ale aspoň mi ostal čas na to, aby som ho dobre miereným úderom knokoutovala.

"Ste v poriadku?" otočila som sa na vydesenú ženu a podala jej kabelku s jej vecami. Chcela som si byť istá, že nie je zranená.

"Už áno. Veľmi vám ďakujem," pokúsila sa na mňa vďačne usmiať, no šok z jej tváre ešte nezmizol.

"Nič to nebolo. Skontrolujte si, či máte všetko."

"Nezobral mi nič," odpovedala mi okamžite, ako si prehľadala všetky dôležité veci.

"Asi by sme mali zavolať políciu," navrhla, keď brala do ruky mobil. Nastalo presne to, čoho som sa bála- že môžem prísť do kontaktu s políciou. Nieže by ma museli za každú cenu odhaliť, ale prirovnala by som to balancovaniu bez istenia na lane nad priepasťou. Nedá sa očakávať kedy zafúka vietor, ale keď zafúka, tak človek stratí kontrolu nad všetkým a spadne. Jednoducho som nemala náladu nič riskovať.