Dostala som sa na strechu Toweru, ale tam sa mi kvôli silnému vetru dlho ostávať nechcelo. Za chvíľu mi bola zima a nemala som náladu na prechladnutie.
Prešla som teda do spoločenskej miestnosti, kde som si bola istá, že ma tam minimálne jedna osoba bude čakať.
"Už som domaaa!..." vykríkla som očakávajúc nejakú odozvu. Čakalo ma tam však iba nemilé prekvapenie. V celej miestnosti nebolo okrem mňa ďalšej živej duše.
"Jarvis? Kde sú Avengers?" na neprítomnosť tímu som sa okamžite opýtala Jarva. Nechcelo sa mi ich hľadať po celej budove.
"Na misii, slečna."
"Aj doktor Banner?" nesedelo mi, že by práve on išiel na misiu. Všetci sme dobre vedeli, že sa vyhýba konfliktom vo forme boja veľkou okľukou, čo bolo v jeho prípade úplne pochopiteľné. Kto by predsa chcel mať v sebe večne nahnevaného Hulka a riskovať, že Hulkom už ostane...
"Na pár dní odišiel mimo štáty," vysvetlil mi. Bola som si istá, že bol na nejakej vedeckej konferencii, a že ho do toho aj tak dokopal Tony.
"Okej. Kedy približne sa vráti tím?" dúfala som, že čoskoro. Nechcelo sa mi tu na nich čakať osamote.
"Do dvoch hodín," oznámil mi klasicky monotónnym hlasom. Ono to vlastne, keď sa nad tým tak zamyslím u programu ani inak nejde.
"Ďakujem. A nedávaj im vedieť, že som prišla," rozhodla som sa, že ich trochu prekvapím.
"Ako si želáte."
Napadlo mi, že si čas skrátim pri pečení sušienok. Dúfala som, že aj napriek mojim kulinárskym schopnostiam by mali byť aspoň trochu vhodné na konzumáciu. Zmiešať múku, vajcia, mlieko, cukor, maslo, trochu kypriaceho prášku a celé to dochutiť kúskami čokolády by pre mňa až taká výzva nemala byť...Dobre, podarilo sa mi rozliať trochu mlieka na drez, ale to len preto, že ku mne pribehol Spike, čo ma vyviedlo z rovnováhy. Podrástol o dobrý kus, na ruky by som ho už pravdepodobne nezobrala, ale rozkošný bol stále. Neprestal okolo mňa behať, dokým som ho nepoškrabkala za ušami. No o chvíľu bol zase vo svojom živle opäť plný energie a hravosti, tak ako to pri šteňatách býva.
Práve som sa snažila položiť svoje veľdielo v spoločenskej miestnosti na stôl, keď cinkol výťah a z neho vyšiel kompletný tím. Naskytol sa im pohľad na mňa v zašpinenej kuchynskej zástere, ako okolo mňa behal rozjašený hravý pes. Videla som na nich značnú únavu, ale keď si ma všimli, okamžite spozorneli.
"Povedz niečo, čo vieme len my," vyzval ma Tony, bez nejakého konkrétnejšieho vysvetlenia.
"Načo by vám to bolo?" nechápavo som sa na neho pozerala. Na privítanie by mi bohato stačilo aj také obyčajné ahoj a možno nejaký príjemný úsmev. Momentálne som videla iba zmätené tváre najmocnejších hrdinov Zeme.
"Bezpečnostné opatrenie," podozrievavo mi vysvetlil zatiaľ, čo ja som si začínala z ich zmätených pohľadov dávať príklad. Niečo podstatné mi tu unikalo.
"Keď na tom trváte, nejdem protestovať...Ty hrávaš cez Furyho prednášky Flappy Bird a minule si ma po dlhom čase prekonal o šesť bodov. Wanda má odo mňa plyšáka, ktorého volá Jimmy. Raz sme sa so Samom dohodli, že na Halloween bude lietať ako Pterodaktil. Plán sme ešte neuskutočnili, ale kostím už je pripravený. S Nat neznášame citrónovú zmrzlinu, preto sme protestovali keď ju pomenovali po Black Widow. Steve, pamätáš ako som pred jedným z našich prvých náhodných stretnutí na teba omylom vyliala v úplne novej uniforme kávu?... Pred celým Shieldom? Potom som ju ručne oprala bielidlom a musel si dostať novú," vyklopila som na nich, čo mi napadlo. Mimochodom to posledné bolo naozaj omylom, riedidlo malo podobný obal ako práci gél, a ďalej to snáď netreba vysvetľovať...
ČTEŠ
3. Runaway
Fanfikce"Prosím ťa, čo by sa mi mohlo stať na svadbe?" Pochybovačne som sa pozrela na Steva. No to som vtedy ešte nevedela, že sa tam objaví pár nepozvaných hostí s trochou nepriateľských zámerov. ...Musela som to dosť zakriknúť. Neviem, v každom prípade to...
