Thor sa rozhodol, že sa u nás dlho nezdrží, tak hneď na druhý deň som sa musela zbaliť. Nebrala som si veľa vecí. Poučil ma, že budem musieť nosiť ich oblečenie, ale zopár kusov som si aj tak pre každý prípad zobrala.
Avengers trvali, že ma pôjdu odprevadiť, tak sme sa všetci zhromaždili na streche Avengers Toweru.
"Pošli nám pohľadnicu," požiadal ma Tony, keď som sa s ním rovnako ako so všetkými ostatnými lúčila.
"Keď prídem na to, ako sa dá poslať pohľadnica cez pol vesmíru, tak si na vás spomeniem," uchechtla som sa a nakoniec ho objala.
"Prosím, dávaj tam na seba pozor," požiadal ma Steve. Jeho som si nechala nakoniec.
"Aj vy na seba. Nieže sa vrátim a všade budú lietať atomovky," s vážnym pohľadom som mu pohrozila.
"Vynasnažím sa," sľúbil mi, aj keď sme obaja vedeli, že nie vždy sa to naozaj podarí. Vlastne v poslednej dobe, nám to nevychádzalo vôbec. Nemala som mu na to čo povedať, a keď som si uvedomila, že ho dlhšiu dobu neuvidím, tak som mu venovala jeden posledný bezhlavý bozk pred odchodom. Ten úžasný pocit by som si najradšej zobrala so sebou.
"Nemohla som odolať," pípla som. Obaja sme trochu sčervenali, ale hneď to zahnali smiechom. Pred ostatnými nám to stále prišlo trochu neprirodzené. Do reality nás však vrátil až Tony, ktorý si odkašľal a všetkým bolo ihneď jasné, čo sa snažil naznačiť.
"Nemyslíš, že je najvyšší čas sa cez to preniesť? Musíš uznať, že s kým lepším by mohla byť?" Nat si nenechala ujsť možnosť, si do neho zarýpať.
"Momentálne mi nikto nenapadá, ale zo štatistického hľadiska by sa z tých siedmych miliárd ľudí niekto našiel," poznamenal, stále prepaľujúc mňa so Stevom.
"Mali by sme už ísť," pripomenul sa nám Thor, na čo som mu prikývla. S Tonym by som sa tak skoro nedohádala.
"Takže teraz mám len čakať až nám Heimdall otvorí Bifrost?" ešte raz som si overovala, či som všetko pochopila správne. Cestovala som už všeličím, ale dúhovým mostom ešte nie.
"Presne tak. Nebudeme dlho čakať," upokojoval ma.
"Dobre, takže pripravená?"
"Áno," súhlasne som Odinsonovi prikývla.
"Heimdall, otvor nám Bifrost!" vykríkol smerom na oblohu a ja som sa ešte posledný krát stihla pozrieť na Avengers predtým, ako som opustila pevnú zem strechy Toweru. Obklopila ma oslepujúca žiara a okolo seba som skrz dúhu mohla vidieť mihajúci sa vesmír. Bol to výnimočný zážitok, na ktorý by som si bez problému zvykla.
Cesta trvala maximálne pár sekúnd a objavili sme sa v kupolovitej miestnosti celej ponesenej zlatom. Pred nami stál muž, nečakane tiež celý zlatý a v ruke zvieral mohutný meč. Tak nejak mi došlo, že to musel byť Heimdall.
"Vitaj na Asgarde Midgarďanka. Očakával som ťa už dlho," prihovoril sa mi, a keď si Thor všimol môj prekvapený pohľad, tak sa mi celú situáciu rozhodol vysvetliť.
"Heimdall dokáže vidieť všetky duše vo vesmíre."
"Wow... Je pravda, že Sam Wilson spáva s plyšovým medvedíkom?" užasnuto som vyhŕkla, no naskytla sa mi iba odpoveď vo forme mlčania.
"Budem to brať ako áno," zašomrala som si pre seba.
"Mali by sme sa ísť ohlásiť Odinovi," pripomenul mi Thor.
"Súhlasil vôbec s tým, že ma tu zoberieš?" napadla mi dosť dobrá otázka.
"Ešte o tom nevie a preto musíme za ním zájsť čo najskôr," vysvetlil a mne sa zdalo, že som v jeho hlase cítila nervozitu, ktorá mi na sebavedomí veľmi nepridala.
YOU ARE READING
3. Runaway
Fanfiction"Prosím ťa, čo by sa mi mohlo stať na svadbe?" Pochybovačne som sa pozrela na Steva. No to som vtedy ešte nevedela, že sa tam objaví pár nepozvaných hostí s trochou nepriateľských zámerov. ...Musela som to dosť zakriknúť. Neviem, v každom prípade to...
