𝓦𝓸𝓵𝓯 𝓶𝓪𝓽𝓮 ✨pozastavené✨

🌒10🌒

Prechádzala som si prstami po znamienku. Vraví sa, že novú silu môže vyvolať problém v citoch. Môj problém v citoch je Alfa.

Po chvíľke rozmýšľania som zaspala. Zobudila som sa na pocit chladu. Voda už bola studená.

Vyliezla som z vane a zabalila sa do huňatého bieleho uteráka. Zabudla som zobrať oblečenie. Vyšla som v uteráku do izby, prešla ku skrini a dala si dole uterák. Obliekla som si pyžamo. Teda, no, nie tak úplne pyžamo. Bratovo tričko a spodné prádlo. Uterák som zavesila do kúpeľne a zamierila do obývačky.

V kuchyni som si spravila popcorn a do pohára naliala kolu.

V obývačke som sa zbalila do teplej huňatej deky a pustila Harryho Pottera 4. Keď prišla scéna ako Dumbledore prečítal Harryho meno a začal po ňom kričať či ho tam dal, som sa začala smiať. Pretože „Dumbledore asked calmly"

Po skončení filmu som išla spať. Zajtra je nedeľa, takže sa opäť poriadne vyspím.

Vstala som o 13:56. Skoro dve hodiny. Aspoň som sa poriadne vyspala, keď to nebude produktívny deň.

Zobrala som si čisté spodné prádlo, čierne rifle, tričko, mikinu a aj ponožky a išla do kúpeľne. Rýchlo som sa osprchovala a spravila všetky potrebné veci v kúpeľni. Oblečená som zišla do kuchyne a uvarila si krupičnú kašu. Na vrch som si nasypala granko so škoricou.

Keď som sa najedla vyšla som z domu a nasadla do auta.

Už sa asi hodinu bezcieľne vozím po okolných mestečkách. Odmalička som sa rada vozila v autách. Teraz to je relax. Vypadnutie od myšlienok.

Celý čas vediem nezmyselné konverzácie s Am. Akoby vedela, že nechcem myslieť na Alfu a tak mi ho nepripomínala. Zastavila som sa v nejakej reštaurácii. Jej názov bol The Wolf Moon. Ani toto ma nevyviedlo z rovnováhy.

Keď som vyšla z auta a zacítila veľmi veľa vlkolakov. Čím bližšie som bola pri reštaurácii, tým silnejší pach to bol. Už som počula o vlkolačích miestach. Poväčšine to bývajú bary a reštaurácie, ale častokrát aj firmy.

Vošla som a sadla si do rohového boxu. Po chvíľke došiel čašník (vlkolak) a podal mi jedálny lístok. Vybrala som si kurací cheeseburger bez kečupu, keďže ho nemám rada.

Alfa. Som taká zmätená. Každých pár minút mi kradne myšlienky. Doteraz sa mi darilo nemyslieť na neho, ale keď tu sedím a nič nerobím tak sa mi to prestalo dariť.

V jednej chvíli, keď som ako vlk je milý. V druhej chvíli, keď sa spoznáme je tiež milý. A v ďalšej chvíli? Vyskočí po mne a začne na mňa vrieskať nech sa priznám mojim klamstvám. V ďalšej chvíli utečie. Potom ma dá hľadať. Nájde ma a ovplyvňovaním ma chce dostať. Našťastie Luna zakročila. Do smrti jej budem zviazaná.

Započujem zvonček na dverách a mňa ovanie veľmi známa vôňa nových kníh, mentolu a jeho parfému. Alfa. Nechápem ako ma našiel.

Môj pohľad stále spočíva v mojom lone, kde mám položené ruky. V priestore okolo mňa uvidím pohyb. Alfa si sadne oproti mne a mňa ovanie jeho vôňa ešte väčšmi.

„Ahoj." pozdraví. Nezdvihnem pohľad. Neodpovedám. „Máš tu volné?" pokračuje. Opäť sa mu nedostane reakcie. „Čo som spravil, že ma ignoruješ a takto trestáš?" zúfalo sa spýta.

Až teraz zdvihnem pohľad. Pod jeho očami sa nachádzajú veľké tmavé kruhy. Vlasy má viac rozcuchané než zvyčajne. Vyzerá zničene. Akoby ani nespal.

„Vy sa ma vôbec pýtate čo ste spravili?" povedala som pološeptom. Moje oči sa vpíjali do tých jeho. Mali sme súťaž kto uhne pohľadom prvý. Ja to ale nebudem.

„Nesprával som sa veľmi dobre. Čakal som, že si vlkolak, ale nie moja spriaznená duša. Nemôžeš byť moja spriaznená duša. Každý vloklak má iba jednu. Moja zomrela pred dvomi rokmi v mojom náručí. Možno sa Luna pomýlila a dala ti iné znamienko. Nikdy sa nestalo, že mal vlk dve spriaznené duše." začal hovoriť, keď uhol pohľadom.

Prisiel k nám čašník. Na stôl mi položil burger s Coca Colou. Pozrel na Alfu a vybral si zapisovací lístok s perom. „Máte vybraté pane?" spýtal sa Alfy. Ja som sa zahryzla do môjho jedla. Niečo mi tam nesedí a nechutí.

„Poprosím vás Colu a tie rebierka." objednal si alfa. Opäť som si odkusla. Nesedí mi tam kečup. Cítim ho tam.

„Pre vás ešte niečo slečna?" usmial sa na mňa čašník.

„Prosím, ten burger mal byť bez kečupu." usmiala som sa na neho aj ja.

„Iste. Prepáčte, hneď vám prinesiem druhý." usmial sa a zobral mi tanier. Zamieril do kuchyne.

„Američanka, ktorá nemá rada kečup? To sa často nevidí." pousmial sa Alfa. „Skôr ma zaráža môj vlk. Išiel z kože vyskočiť, keď vás videl usmievať sa na seba. Pri Melisse to nikdy nerobil. Zaujímavé." zamračil sa akoby rozmýšľal.

„Aké mala znamienko?" zamyslela som sa.

„Hviezdy. Naše znamienka sa dopĺňali. Mesiac na oblohe plnej hviezd." usmial sa.

„Tak to Vás oklamala." mykla som plecami a pozrela smerom do kuchyne. Čašník sa ešte nezľutoval a neprišiel ma zbaviť tohto utrpenia. Viem, že to je zlý Alfa, ktorý má chce možno zabiť, ale je treba porozprávať sa s ním. Momentálne mi aj tak nemôže ublížiť. Moja hranica ho drží odo mňa.

„Prečo myslíš?" zdvihol obočie. Pozrel mi opäť do očí..

„Znamienka spriaznených duší sú vždy rovnaké. Nikdy sa nedopĺňajú ani podobne. Vždy sú rovnaké aby sa spoznali a nenastali omyly, že sa nenájdu, lebo nie sú rovnaké." ozrejmila som mu pravdu. Ako vlčica s dcéra Alfy som mala rozdielnu výchovu a čakali sa odo mňa iné veci. Ak by sa náhodou niečo stalo Chrisovi, musela by som so spriaznenou dušou viesť štvorku. Túto oblasť som preberala v 16 rokoch. Dokopy 15 kníh som prečítala iba o spriaznených dušiach. Divím sa, že on to nečítal.

„Tak to som nevedel." povedal prekvapene a pozrel smerom za mňa.

Doniesli nám jedlo. V tichosti sme jedli. Nebolo to nepríjemné ticho. Skôr sme nepotrebovali slová. Prítomnosť jedla nás zamestnala a ani jeden neprerušil toto ticho. Až kým sme nedojedli sme sa na seba nepozreli. Mne to nevadilo. Celý burger som spokojne zjedla.

Sedela som a čakala kým doje. Môj pohľad smeroval do lona, kde som si žmolila mierne spotené ruky.

I keď si to nechcem pripustiť som z neho nervózna. Keď dojedol, oprel sa a začal ma prepaľovať pohľadom. Nemusela som sa na neho pozrieť. Cítila som ten ťaživý pocit. Neznášam, keď ma niekto sleduje. Jeho pohľad bol každou sekundu intenzívnejší. Toto nepríjemné ticho som musela prerušiť.

„Mohli by ste sa prosím prestať na mňa pozerať? Je to veľmi nepríjemné." nevydržala som ten nápor a musela sa spýtať. Stále som však pohľad nezdvihla.

„Nemôžem sa pozerať na niečo čo je moje?" spýtal sa s úškrnom a zasmial sa. Zaskočilo ma to. Nazval ma ničím jeho. Ako vec. Prieči sa mi to, ale zároveň aj páči. Cítila som sa akoby som k nemu patrila. Zahrialo ma to pri srdci. Lenže presne to sa stať nemôže. Nemôžem sa do neho zamilovať. Je to predsa zlý alfa!

„Nie som vec," povedala som mierne naštvaným tónom.

„Nenamietaš, že si moja," uškrnul sa sám pre seba.

Prajem všetko najlepšie k narodeninám lubikala🥳☺️

Nová kapitola vonku 💝

Čo myslíte? Podvolí sa mu Annabeth v ďalšej časti?

~D