In his arms //OPRAVA//

Part: 17 (Christian)

„Si si istý, že je to správne? Vieš čo robíš a hlavne do čoho ju púšťaš? Navyše Chris ty si Capo. Ona ti nemôže takto rozkazovať. Nemôže sa k tebe takto správať." Nathan s obavami pozrel mojim smerom.

„Obávam sa, že nie je. Ale chce to urobiť, tak to prenechám na ňu. Má na to právo po tom všetkom, čo jej urobil. Viem, že nemôže. Ale teraz je to iné. Teraz je len zlomená, nahnevaná. Všetko sa to v nej miesi." S rešpektom voči mojim chlapom som vyšiel z pivnice s myšlienkou nájsť Bellu.

Našiel som ju v kuchyni sedieť pri stole a piť jahodový džús. Vyzerala tak nevinne, ale to čo sa chystala urobiť z nej robilo rovnako skazenú osobu ako som ja. A mne sa to nejakým spôsobom páčilo.

„Ak si pripravená môžeš ísť dole. Všetci ťa tam už čakajú a všetko je pripravené." Usmial so sa na ňu.

Priznávam, že mám menšie obavy z toho ako to zvládne. Ale verím jej. Je silné dievča, ktoré mi každým dňom dokazuje, že ona sa vo svete nestratí.

„Poďme na to." Svižne vstala a po mojom boku docupkala až dole, do pivnice.

Moji chlapi sa postavili okolo nej a s rešpektom ju pozdravili. S úsmevom na perách ich odzdravila, čo ich značne prekvapilo. Nečudo. Nie sú zvyknutí na prijemný prístup z jej strany. Alan jej podal zbraň, ktorú si chvíľu obzerala a potom ju nabila.

Akože nech mi nikto nehovorí, že toto dievča nikdy nestrieľalo. Nabiť zbraň na prvý šup bez toho aby jej to niekto ukázal? Nemožné.

Sledoval som ju pozorne. Bol som pripravený zakročiť keby sa čokoľvek stalo. Kryl som jej chrbát rovnako ako aj ostatní chlapi tu v miestnosti. Presne o tomto náš svet je. Moji chlapi stoja vždy za mnou. A teraz už aj za Bell.

*Bang* a Bella zložila zbraň k telu. Myslel som si, že Carter je už mŕtvy, ale keď som si všimol, že guľka zasiahla len jeho brucho nechápal som.

„Bell ak ho chceš zabiť musíš-" nenechala ma dohovoriť.

„Viem ako ho zabijem Chris. Ale ja ešte nechcem." Na mňa sa usmiala no chvíľu na to mal Carter ďalšiu ranu v bruchu.

Už sa ani nebránil. Popravde myslím si, že už odpadol. A to isté si pravdepodobne uvedomila aj Bella pretože posledný výstrel zo zbrane bol venovaný jeho hlave.

„Tak a to by sme mali." Zasmiala sa, zbraň podala naspäť Alanovi a odišla.

„A to bolo čo?" nechápavo sa ozval Tom.

„Neviem, ale dúfam, že nič zlé."

Vyšiel som za ňou do obývačky. Bella sedela na gauči a sledovala telku.

„Si v pohode?" obával som sa.

„Ale iste. Nemala by som byť?" postavila sa a prešla ku mne.

Svoje ruky obmotala okolo môjho krku a prisala sa mi na pery. Čo sa to tu deje?

„Bella čo to robíš?" opatrne ju od seba odtiahnem a skúmavo sa na ňu zahľadím.

„Ja neviem. Neviem čo to do mňa vošlo. Prepáč." Ospravedlnenie z jej strany ma síce mierne prekvapí, ale nedám to na sebe poznať.

„Je to v pohode. Len som to nečakal." Zachraňujem situáciu. „Nemali by sme spolu spať pokiaľ sa na to nebudeš naozaj cítiť. Takto to je len zo stresu a nervov."

„Ja viem. Máš pravdu." Pousmeje sa. „Mohli by sme sa porozprávať?"

„Iste, o čo ide?"

„Keď ma Carter držal u seba bol to horor. Určite vieš, že ma znásilnil. A teda je možné, že som tehotná. Čo bude v prípade, že budem?" obavy boli na správnom mieste a ja sa jej vôbec nečudujem.

„Myslím, že to by sme mali riešiť potom, keď sa to náhodou stane. No v tom prípade bude rozhodnutie len na tebe. Nebudem na teba tlačiť ani ja a ani naše rodiny. Ak si dieťa budeš chcieť nechať ja to budem akceptovať a pomôžem ti. No ak budeš chcieť ísť na potrať aj toto rozhodnutie budem akceptovať." S úsmevom ju vtiahnem do objatia.

Asi si to nikto neuvedomuje pretože som Capo a očakáva sa odo mňa niečo, ale mať dieťa je niečo o čom snívam už dlho. Aj ja chcem aby tu po mne niečo ostalo. A Bella je jediná osoba, ktorá sa mi dostala pod kožu tak veľmi, že som ochotný pre ňu urobiť čokoľvek.

„Povedz mi niečo o nás. Ako sme sa spoznali? Ako sme sa dali dokopy? Ako došlo k svadbe?" vyzvala ma.

„Spoznali sme sa na vianočnom večierku u vás, keď si mala 15. Bola si na svoj vek veľmi vyspelá a mňa to zaujalo. Iné dievčatá v tvojom veku sa mi hádzali k nohám len preto, aby som sa s nimi vyspal. Ale u teba to bolo iné. To ja som doliezal za tebou len aby si si ma všimla." Nad spomienkami sa zasmejem. „21 ročný chlap chodil za dieťaťom. Vaši z toho nemali radosť, ale mne to bolo jedno. Vedeli z akej rodiny som a preto neprotestovali. Jeden večer, pár dni pred tvojimi 16 narodeninami, si ma zavolala von. Prechádzali sme sa po meste veľmi dlho a keď som ťa išiel odprevadiť jednoducho si mi vyznala lásku." Pousmejem sa.

Sú to prijemné spomienky, na ktoré rád spomínam. Avšak to, čo sa udialo za posledné roky už tak prijemné nie je.