Part: 12 (Christian)

3.3K 154 0
                                    

„Šéfe pozrite, tam niekto leží." Vyruší ma pri šoférovaní Alex. Pomaly, ako sa blížime k tej osobe spomalím až napokon zastanem a vystúpim z auta.

Ben a Alex urobia to isté. Vystúpia hneď za mnou a svoje zbrane vytiahnu z puzdier. Ako kráčam k tej osobe všímam si, že je to žena. Ale až keď prídem k nej moje srdce sa zastaví. Myslím si, že keby ma Ben nezachytil spadnem na zem.

„Pane Bože." Zašepkám a zohnem sa pre ňu.

Bella na mňa uprie svoj umučený pohľad, ale následne sa usmeje. Zachovám si kamennú tvár a zoberiem ju na ruky.

„Zavolaj Ericovi nech okamžite príde k nám do sídla." Poprosím Bena.

Po Alexovi hodím kľúče od auta. Nezvládol by som šoférovať s vedomím, že vzadu leží moja žena a nevyzerá najlepšie.

„Chris." Zašepká a následne sa rozkašle.

„Pššt nerozprávaj." Utíšim ju.

Pohľad na ňu nie je vôbec pekný. Jej biela tvár je pokrytá krvou. Rozťaté obočie, opuchnuté pery sú len malý odvar toho, ako vyzerá jej pravé oko. Poriadne ho nemôže ani otvoriť.

„Prečo ju tu vyhodil? Veď ju mohol zabiť." Otázkou, ktorú vysloví Alex zasiahne aj mňa. Má pravdu. Royer mal skvelú príležitosť ju zabiť, ale prečo to neurobil?

„Neviem. Nechápem tomu ani ja. Možno, že Bell bude niečo vedieť. Ale teraz ju tým stresovať nejdem." Vydýchnem a svoj pohľad presuniem na ňu.

Oči, ktoré má zatvorené a pravidelný dych mi prezrádzajú, že spí. Určite musí byť aj hladná a smädná.

„Sme tu." Pozrie na mňa cez zrkadlo Ben a ja opatrne jej hlavu z mojich nôh presuniem na sedadlo.

Vystúpim z auta, obídem ho a otvorím dvere na jej strane. Opatrne ju vezmem na ruky a dvere za mnou zavrie Ben.

„Alex prosím ťa otvor mi vchodové dvere." Poprosím ho.

Ochotne ma predbehne a vchodové dvere otvorí. Automaticky sa k ním nahrnie Tom s otcom, ktorí zvedavo sledujú čo sa deje.

„Ako je na tom?" Tomova otázka ma privíta v realite.

„Nie najlepšie. Ale dúfam, že bude v poriadku. Je tu už Eric?" pousmejem sa. Nechcem im ukázať, ako veľmi sa o ňu bojím. Sú síce moja rodina, ale teraz vážne nie.

„Čaká u teba v izbe. Nevedel som, či ho mám poslať do jej izby alebo ju budeš chcieť mať pod kontrolou." Vysvetľuje mi otec, na ktorom je vidieť, že sa bojí mojej reakcie.

V mojej posteli nikdy nenechám spávať ženy. Nikdy. Ani keď ide o člena rodiny. Avšak teraz je to o inom. Ide o moju manželku, ktorá je vážne zranená.

„Je to v pohode. Bella bude u mňa." Usmejem sa a opatrne s ňou na rukách vyjdem schody.

Dvere na mojej izbe sú otvorené a tak ľahko vojdem dnu. Položím ju na posteľ a k nej sa hneď nahrnie Eric, ktorý si ju začne obzerať.

„Čo sa jej stalo?" opýta sa ma zatiaľ čo si z kufríka vyberá potrebné nástroje.

„Uniesli ju. Viac neviem a my sme ju dnes našli. Zaspala hneď, ako som ju položil do auta." Priznám.

Sadnem si k nej na posteľ a opatrne ju chytím za ruku. Sledujem Erica a jeho prácu a zvedavo sa ho vypytujem.

„Bude v poriadku?" vyhrknem hneď, ako si on pobalí svoje veci.

„Môžem ťa poprosiť, na chvíľu odíď z izby. Ja za tebou hneď prídem." Namiesto odpovede ma vyženie z izby.

Chcem protestovať, ale keď vidím jeho naliehavý pohľad neodvážim sa. Možno som mafián, ale keď po mne zazerá lekár, ktorý má na starosti Bell, nedovolím si protestovať. Namiesto toho sa postavím a opustím moju izbu bez toho aby som vedel čo sa tam bude diať.

„Tak čo? Čo s ňou je?" pýta s môj otec len čo dopadnem vedľa nich na sedačku, v obývačke.

„Neviem, Eric ma vyhodil z izby." Priznám.

Otec prejde k baru, kde mi naleje dvojitú whisky, ktorú mi podá. Obsah pohára hneď vylejem do seba a sám si nalejem ďalší. Nezvládam to.

„Nemal by si toľko piť. Bella ťa bude potrebovať triezveho." Doľahne ku mne Ericov hlas. Pohár položím na poličku a hneď sa otočím k nemu. „Bella ťa bude teraz veľmi potrebovať." Smutne sa na mňa usmeje. „Pretože ju znásilnili."

„Prosím?" šokovane si sadnem do kresla. Prosím nech je toto len zlý sen a ja sa o chvíľu preberiem.

„Je mi to ľúto. No je tu ešte jeden problém. Priznala, že antikoncepciu neberie a ja jej v tomto stave nemôžem dať ani tabletku, ktorá by zabránila otehotneniu. Má v sebe veľa liekov, ktoré bude brať dlhší čas a práve táto tabletka by mohla v kombinácii s inými urobiť veľa problémov. Je mi to ľúto, no musíš sa pripraviť aj na to, že je tu šanca, že otehotnie. Teraz spí a mala by spať ešte aspoň nejakých osem až dvanásť hodín. Dúfaj ale, že bude spať až do rána." Vysvetľuje mi.

„Vďaka Eric. Čo som dlžný?" ozve sa otec pretože ja som neschopný vysloviť čo i len hlásku. Bojím sa.

„Nič. Rodine pomôžem veľmi rád. Keby sa niečo stalo alebo by sa jej stav zhoršil ihneď mi volajte. Vlastne aj ak sa zlepší alebo keď sa zobudí." Upozornil nás a jednoducho odišiel.

„Zabijem ho. Prisahám, že ho zabijem." Zúrim.

„Upokoj sa. Ty teraz budeš pri Belle, tá ťa potrebuje najviac. Vykašli sa teraz na prácu, to za teba, ako pravá ruka prevezme Tom." Káže otec.

Aj napriek tomu, že Capo som ja, otec je ten, ktorý dáva rozkazy. A som mu za to vďačný pretože ja by som teraz momentálne nedokázal racionálne myslieť.

In his arms //OPRAVA//Where stories live. Discover now