In his arms //OPRAVA//

Part: 8 (Bella)

„Máš pocit, že si v pozícií, kedy si môžeš určovať pravidlá? Keď poviem, že o siedmej budeš pripravená, tak kurva budeš. Zo mňa ty debila robiť nebudeš." Rozkríkol sa, len čo sa za ním zatvorili vchodové dvere.

„Prosím?" zachrípela som ešte stále rozospatá. Nebolo to dlho pred tým, čo som sa prebudila.

„Keď poviem, že budeš pripravená na siedmu, tak kurva budeš. Teraz sa padaj prezliecť a neželaj si ma ak ti to bude trvať dlhšie ako dvadsať minút." Hučal ako zmyslov zbavený. Radšej som sa postavila a išla urobiť to, čo sa odo mňa vyžadovalo. Pred ním som tak statočná už nebola.

V izbe som otvorila šatník a musím uznať, pár luxusných kúskov ma skutočne prekvapilo. Byť v inej situácií, asi by sa mi aj páčili. Teraz to však bolo iné. Vytiahla som obyčajné šaty zlatej farby dĺžkou zhruba nad kolená, k tomu čierne lodičky, čierne doplnky, tmavý make-up, kabelka a mohla som ísť.

A síce mi to trvalo dlhšie ako dvadsať minút, s výsledkom som ja osobne bola skutočne spokojná. A Christian tiež, čo som usúdila z pohľadu, ktorý mi venoval, keď som zišla dole. V tichosti sme vyšli von a prešli k pristavenému auto, do ktorého sme nasadli. Samozrejme nadradenosť nenechala na seba dlho čakať a Christian zaujal svoj klasický arogantný pohľad typu „ja som niečo a vy nuly".

„Trvalo ti to podstatne dlhšie." Zazrel po mne, keď sme zastavili na semafore.

„Kam to vlastne ideme?" tvárila som sa, že jeho poznámku som prepočula. Nemala som mu na to čo povedať.

„Môj kamarát organizuje charitatívny večierok kam som pozvaný, ako hlavný sponzor. A ty ako moja manželka musíš ísť so mnou."

„Lenže ja tvoja manželka ešte našťastie nie som." Zasyčala som. Protivilo sa mi oslovenie manželka.

„Kruhy, v ktorých sa pohybujem pozostávajú hlavne z mafiánov, takže si budeš musieť zvyknúť, srdiečko. Inak ťa oslovovať odmietam." Ja som si už zvykla, že na moje pocity sa ohľad neberie. „Vraj bol u nás dnes Tom." Nadhodil akoby sa teraz snažil o konverzáciu.

„Bol." Sucho som poznamenala.

„Mala by si sa začať správať inak. Tom mi hovoril, ako si sa k nemu správala. Srdiečko takýmto spôsobom môžeš dopadnúť veľmi zle, uvedomuješ si to?."

„Uvedomuješ si ty, že ma u teba doma držíš, ako v klietke? Nemôžem ísť nikam." Vykríkla som v návale emócií.

„Môžeš chodiť na záhradu napríklad." Smial sa. Samozrejme, že ho to bavilo. Ja sama som mu bola na smiech.

Zrazu sme zastavili a Chris vypol motor. Vystúpil a prešiel na moju stranu, aby mi mohol otvoriť dvere. Och, teraz sa hrá na gentlemana, aké rozkošné. Keď som vystúpila, kľúče od auta hodil po nejakom chalanovi a my sme sa pobrali červeným kobercom dnu do budovy.

„Hlavne sa správaj slušne a nepokúšaj sa zdrhnúť. Mohlo by ťa to potom bolieť." Sykol po mne, na čo mi následne venoval bozk na líce.

„Slečna Warrner, dnes vyzeráte skutočne očarujúco." Zastavila nás jedna novinárka.

„Ďakujem krásne, Abby." Usmiala som sa. Jej úsmev však klesol v momente ako si všimla môj doprovod.

„Takže to je naozaj pravda a bude svadba?" zvedavo sa usmiala.

„Áno, už o týždeň bude táto kráska mojou manželkou." Christian si ma k sebe pritiahol a nahodil ten najkrajší úsmev aký dokázal. Pretvarka. No jeho slová ma zarazili. O týždeň? Musím niečo vymyslieť, ja si ho vziať nemôžem.