In his arms //OPRAVA//

Part: 9 (Christian)

„Do riti, do riti, do riti." Opakoval som dookola. Sám som mal chaos v tom, či som viac nasratý alebo mám o ňu strach. Ako som to mohol dopustiť? Ako sakra?

„Upokoj sa. Týmto nič nevyriešime." Zahriakol ma nervózne otec.

Neochotne som si teda sadol do kresla a napil sa z drahého rumu, ktorý som mal naliatý. Otec urobil to isté, len s tým rozdielom, že on sa pri tom na mňa zahľadel. Jeho pohľad ma doslova skenoval a ja som mal strac z toho, čo príde.

„Vieš synak, už keď som do tohto išiel druhýkrát vedel som, že to nedopadne tak dobre, ako očakávame." Zrazu prehovoril. „Necháp ma zle, ale sám vieš, čo sa stalo minule."

„Mám obavy. Čo ak sa nám ju nepodarí dostať späť? Veď raz ju už dostal. Teraz je to druhýkrát a ja verím, že on si bude už dávať väčší pozor." Priznal som úprimne.

Pravdou bolo, že Bellu som poznal dlhšie, ako si ona sama myslela. Aj ona poznala mňa. Alebo skôr poznala kým si ma pamätala.

„O pár minút tu bude jej otec." Prehovoril som, keď mi zapípal telefón.

Minúty strávene s otcom v jednej miestnosti sa zdali ako hodiny. Spasil nás až Aaron Warrner, keď vošiel do miestnosti. Na prvý pohľad vyzeral pokojne, ako by si len prišiel pokecať s kamarátmi, no všetci prítomní sme vedeli, že tak to nie je. Nebol pokojný ani zďaleka, ale to nikto z nás.

„Zdravím chlapi, čo sa deje?" Aaron nikdy nechodil okolo horúcej kaše.

„S Bellou sme včera boli na jednom večierku a zrazu jej nebolo. Celý čas som ju pozorne strážil. Nechápem, ako sa im to podarilo." Pustil som sa do vysvetľovania.

„Komu a čo?" Opatrne sa ma opýta avšak jeho pohľad prezrádza, že vie o koho a o čo ide. Alebo aspoň tuší.

„Royerovci uniesli na večierku Bellu." Po týchto mojich slovách nastalo v pracovni hrobové ticho, pri ktorom sa každý ponoril do svojich myšlienok.

„Dobre." Prikývol jej otec. „Dostali sme ju z toho raz. Dostaneme aj druhýkrát. Musíme to aspoň skúsiť." Sebavedomo prehovoril, ako keby sme sa bavili o nejakom tovare a nie o živej osobe.

„Vtedy sme prišli o veľa chlapov. Druhýkrát to riskovať odmietam." Zhodnotil môj otec.

„Pôjdu do toho naši chlapi. Je to môj boj." Aaron sa ustarane pozrel najprv na môjho otca a potom na mňa.

„Je to náš boj." Opravil som ho. „Obaja vieme, ako to s Bell je. Nenechám to len tak. Oni za to zaplatia. Bell musí byť v poriadku. Teraz už musí." Prehovoril som.

„Už keď si bol malý chlapec vedel som, že z teba vyrastie perfektný vodca, ktorý to celé raz po mne zdedí a prevezme. Ale čo sa mi nepáči, že do toho ťaháš city. Chris to dievča je silné. Pozri sa, dokázala zabiť chlapa bez toho aby sa z toho zložila. Ona to zvládne. Musíš jej len veriť." Presviedčal ma otec, ako keby Bell poznal lepšie ako ja sám. Ona rozhodne nebola tak silná ako ju môj otec prezentoval.

„Otec, ja som v ten deň išiel s ňou v aute. Ona to nezvládala. Veď sa mi takmer psychicky zrútila." Odhalil som pravdu.

„Christian poslúchni otca." Priplietol sa do toho Aaron. Už som sa musel zamračiť. Nepáčilo sa mi ako ma od toho obaja odhovárali.

„Nechápete to? Sakra je to moja vina. Ja som Bellu nútil ísť na ten večierok." Vykríkol som. Všetko ma to už sralo. Obaja sa správali ako by som bol päť ročný chlapec a chce ísť prvýkrát sám von. Ja som presne vedel čo nás tam čaká. No kvôli nej som bol ochotný obetovať aj život.

„Tým, že sa budeš obviňovať ničomu nepomôžeš." Vyriekol Aaron. Viem, že mal pravdu. Ale rovnako som sa bál aj o Bellu. A môj strach bol rozhodne väčší.

„Tom mi hovoril, ako sa tu Bella správa." Vydýchol otec.

„Nemám jej to za zlé. Nepamätá si ma. Nepamätá si ani nás. Správa sa ku mne, ako k tomu najväčšiemu bastardovi na svete. Ale mne to nevadí. Viem, čím si prešla, aká je, ale viem aj to, že raz si spomenie." Nádej predsa umiera posledná, no nie?

„Vieš, čo povedal vtedy doktor. Je dobré, že si nespomína. Tie spomienky by ju zabili. Aj keď je mi vážne ľúto, že si nepamätá ani teba. To ako sa k nej správate vy síce pekné tiež nie je, ale chápem to. Chcete si držať odstup." Pousmial sa na mňa Aaron.

„Nie je to tak, že by som si chcel držať odstup. Len sa bojím toho, že si ju znova pustím blízko k telu. Nechcem aby má zničila." Vydýchol som bolestivo. „Mňa len mrzí, že ju musím tak hnusne klamať o svadbe."

„A čo by si jej chcel povedať? Že ona vlastne tvoja žena už je, len si to nepamätá?" nervózne sa rozkríkol môj otec. Nikoho táto situácia netešila, všetci sme sa cítili dosť zle kvôli Belle, no krik tomu tiež nepomôže. „Chris urobíme to takto. Ešte dnes ťa vymenujem za nového Capa. Vzdám sa funkcie. Potom to už bude tvoj boj."

„To nemôžeš." Vykríkol som. Podľa mňa si neuvedomoval, čo týmto rozhodnutím môže spôsobiť.

„Môžem a aj to urobím. Bella je dôležitá súčasť tvojho života, a teda ti chcem pomôcť. A keď budeš Capo di Tutti Capi budeš mať väčšiu moc, ako teraz. Vravíš, že to je aj tvoj boj. Choď do toho a vyhraj ho."

Nečakal som, že otec by urobil niečo takéto. Nikdy sa voči nej nesprával práve ukážkovo. No týmto len dokázal to, že aj keď Bells nemusel, chce aby som bol šťastný. A to je pre mňa dôležité. Pretože šťastný budem s ňou.