Zatiaľ čo sme sa s Dannym rozprávali, zaparkovalo vonku pred obchodom auto. Rýchlo sme sa skryli za regály. Bolo ťažké nájsť v tom zhone nejaký dobrý úkryt, lebo niektoré regále boli zrútené. Nakoniec sme ho našli všetci a dokonca sme boli blízko seba.
„Viem, že ste tu! Neuniknete mi!“ vykríkol chrapľavý mužský hlas. „To je Marco“ zašepkala mi Lucia. Opatrne som nakukla spoza regálu a uvidela som robustného asi 45-ročného muža s krátkymi hnedými vlasmi a fúzmi. Rukou dal pokyn trom svojim prisluhovačom a tí sa nás bez slova vybrali hľadať. Vtedy som si všimla, že mu chýba ruka a namiesto nej mal na kýpti koženými popruhmi pripevnený dlhý nôž. Rýchlo som sa znovu skryla. Otočila som sa k Dannymu a všimla som si, že v ruke drží zbraň. Ktovie odkiaľ ju má? Pozrela som sa na Luciu a všimla som si, že aj ona už vytiahla nejaké nože- pravdepodobne na vrhanie. No super! A ja som zase neozbrojená. Na druhú stranu ktovie či by som vedela zabiť človeka. Je rozdiel medzi nemrtvym a živým človekom. Zamračila som sa. Na takéto myšlienky teraz nemám čas! Ked bude treba urobím všetko preto, aby sme prežili. Aj keby to znamenalo, že budem musieť niekoho zabiť.
Znova som sa pozrela na Dannyho. Na obvykle pokojnej tvári som uvidela stopy nervozity a možno aj trochu strachu. Kútikom oka som zachutila pohyb a ked som sa lepšie pozrela, uvidela jedného z Marcových prisluhovačov. Stál priamo za ním a mieril naňho. „Pozor!“ vykríkla som, no bolo príliš pozde. Neznámy muž vystrelil. Rýchlo som Dannyho stiahla k sebe aby ho nezasiahla guľka.
„Tu sú!“ vykríkol a rozbehol sa ku nám.
My sme neváhali a rozbehli sme sa preč. Bežali sme uličkami a kľučkovali sme, aby sme neboli ľahké ciele. Občas som počula výstrely, no našťastie nás netrafili. Danny to počul tiež a zrýchlil. Náhle som zacítila bodanie v ramene a podlomili sa mi kolená.
„Danny už nevládzem“ povedala som a zastavila som sa. Danny sa otočil a zhrozil sa.
„Max! Ty krvácaš! Postrelili ťa?“
„To už predtým“ odpovedala som mu.
Začula som výstrel a výkrik. Otočila som sa a uvidela som Luciu. Ležala na zemi s prestrelenou nohou. Chcela som sa za ňou rozbehnúť, no Danny ma chytil. Vymanila som sa z jeho zovretia a rozbehla som sa k nej. Chcela som jej pomôcť vstať, no ona moju pomoc odmietla. „ Nie Max, musíš ma tu nechať, bola by som vám len na príťaž“ povedala mi a podala mi svoje nože.
„Nie ja ťa tu nenechám“ povedala som zo slzami v očiach, no vedela som, že má pravdu. Neuniesli by sme ju. Zobrala som si od nej nože a objala som ju. Z objatia ma však musel vytrhnúť Danny, podoprel ma a spolu sme zamierili smerom k východu.
Prepáčte že je kapitola taká krátka a že to trvalo tak dlho ale mám toho v poslednom čase dosť. Budem sa smažiť pridávať častejšie :D Vote komentár aj objektívna kritika potešia :D
Deena
YOU ARE READING
Apocalyptical story
Science FictionVitajte vo svete, kde je dôležitá len jedna vec a to prežiť. Milióny ľudí sú nakazení vírusom, ktorý z nich robí nemŕtvych túžiacich po čerstvom mäse a milióny už na tento vírus zomreli. Max patrí k ľuďom, ktorí sú odolní voči nakazeniu vzduchom. Po...
