Výnimočný Dar

8. Časť

,,No to ani ja." odpovedala som a obaja sme sa na seba začali usmievať.

*****

Stáli sme tak blízko seba. Jace sa pomaly nakláňal. Na tvári som už cítila jeho teplý dych. Priložil jeho pery na moje. Bozk som mu opätovala a on ma pritlačil k stene, chytil za pas a začal ma vášnivo bozkávať. Zaboril mi ruky do vlasov a začal mi nimi prechádzať po tele. Ja som mu jednu ruku tiež vsunula do vlasov a druhou som ho za krk pritiahla bližšie k sebe. Všetko, úplne všetko som mu opätovala.

Niekto zaklopal na dvere kúpeľne. Rýchlo som sa od Jacea odiahla. Pozrela som naňho, usmieval sa, doslova prekypoval šťastím ako aj ja keď som sa naňho pozrela. Kútiky úst sa mi zdvihli až nebezpečne rýchlo. Tento úsmev som musela rýchlo zhodiť aby to chlapci nezistili. Áno, na sto percent oni klopali na tie dvere.

Otvorila som dvere do korán a zrazu na mňa pozeralo päť párov očí.

,,Čo vám trvalo tak dlho?"opýtal sa Connor a z očí mu šľahali blesky.

,,No, vieš nie je veľmi ľahké sa obliecť ak ledva stojíš. A tiež by ste mohli trochu vydržať."povedala som s pohodou v hlase.

,,No dobre, ale už som poriadne hladný tak by sme mohli ísť." povedal Daniel s úsmevom a pozrel sa na mňa. Žeby niečo tušil? Ihneď som sa chytila za vlasy. No jasné, boli poriadne strapaté a bradu som mala doškriabanú od Jaceovho strniska. Hneď som sa na na neho pozrela a uhladila si vlasy. Spravil to isté, pretože aj moja ruka zanechala stopu v jeho vlasoch, v tých úžasných blonďavých vlasoch.

S úsmevom, ktorý som opätovala Danielovi som povedala ,,Dobre, ideme na obed lebo ja už umieram hladom. " Chlapci sa začali smiať a ja s nimi. Po vlne smiechu sme sa vybrali do jedálne. Keď som o barách vykročila vpred nohou mi prebehla poriadna bolesť. Spadla som a rozvalila som sa na zemi. Všetci chlapci sa na mňa pozreli a chceli mi pomôcť vstať, no ja som zavrtela hlavou. Nechcela som aby mi pomáhali. Chcela som to zvládnuť sama. Pomaly som sa postavila vzala barle, ktoré mi podával Tayler. Poriadne som si ich uchopila, no skôr ako som spravila krok ma niečia ruka zastavila. Okamžite som sa otočila a pozrela na chlapca, ktorý mi prekazil plány. Daniel.

,,Daniel, zvládnem to."hovorila som a prehadzovala sa mu v náručí.

,,Už som mal tú možnosť vidieť ako to zvládneš." povedal s úškrnom a ja som naďalej protestovala.

,,Ale to sa stalo úplne náhodou."protestovala som ďalej ,,Keby si ma nechal ukázala by som ti že to zvládnem."

,,To radšej ani nekúšajme. Chcem sa už vyspať Clary a nie stráviť celú noc na ošetrovni." povedal Taylor s úškrnom a všetci mu pritakali.

*****

Snáď sa vám páči že sme sem zamiešali aj trocha romantiky.

Budeme vďačné za každý votes a komentárik.

-N-
@simi_gucci