Dr. Styles✔️

Časť 24

,,Liana dnes sa v práci zdržíme trocha dlhšie, prepáč s tej večere dnes nič nebude." Ja som sa na Harryho usmiala a povedala som mu ,,To nič láska. Bude zajtra." On sa tiež usmial ,,Dobre zlatko." Upratovala som poličku s injekciami,  keď som sa Harryho spýtala na to,  prečo sa vôbec zdržíme v práci?  ,,Vieš čo sme mali ráno toho chlapaca s vnútorným krvácanim po tej nehode?" Prikývla som  ,,Tak u neho nastali komplikácie písal mi primár. Budem ho musieť zase operovať." Prikývla som ,,A kedy?" Obdržala som od neho rýchlu pusu,  že som mu ju ani nestihla  oplatiť ,,Hneď teraz. Maj sa, budem sa snažiť prísť čo najskôr a možno tú večeru dnes ešte stihneme. Sú len dve hodiny do šiestej zostávajú ešte  štyri hodiny." Prikývla som a Harry odišiel zo svojej ordinácie na operačný sál.

Harry
,,Strácame ho dajte mu ešte jedno vrecka krvi. Nesmie zomrieť." Sestrička mi na to odpovedala ,,Pán doktore nemáme už jeho krvnú skupinu. Jeho krv je vzácna a musí dostať len svoju a tá nám práve došla. Toto bolo posledné vrecúško." Vyletel som po nej ,,To si robíte srandu on tu umiera a vy mi poviete,  že pre neho nie je krv? Viete čo choďte niekam. Nie choďte mi zavolať, mi zavolať primára." Sestrička ma hneď počúvla a išla za ním a ja som sa chlapcovi snažil zastaviť krvácanie,  ktoré neprestávalo, ale naopak zhoršovalo sa. Nechápal som to,  kde sa berie toľko krvi, ale mal som odhodlanie zachrániť mu život za každú cenu. Aj keď som veľmi chcel svoju krv mu nemôžem dať. Vtedy mi v hlave svitlo,  kto má takú istú krv ako on.  ,,Liana!" Primár práve vtedy vošiel do miestnosti a povedal ,,Harry bohužiaľ nie som Liana." Pokrútil som hlavou ,,Nie to som zkrýkol len tak, lebo mi niečo došlo." Pozrel sa na mňa a povedal  ,,A čo ti došlo Harry?" Pozrel som sa na sekundu na neho a potom späť na otvorenú krvácajúcu ranu chlapca.  ,,Jeho krvná skupina. Má takú istú ako tento chlapec a tak veľmi ju teraz potrebuje. Preto som vás aj dal zavolať, lebo vraj je toto vrecúško čo mu práve kvapka posledné." On len prikývol a ja som povedal ,,Prosím pomôžete mu spolu so mnou."
,,Harry tomu chlapcovi nie je už pomoci,  veď pozri stále viac a viac krváca." Stále som sa snažil  ,,Nie ešte nie je neskoro.  Ešte sa mu dá pomôcť. Prosím vás pán primár."
,,Harry je mi to ľúto ten chlapec má svoje dni zrátané." Začal som ho oživovať.  ,,Nie ešte nemôže byť koniec." Stále som sa snažil a primár mi položil na rameno jeho ruku  ,,Harry vzdaj to.  Je koniec." Kvapala mi do chlapcovej otvorenej rany slza a primár sa na všetko pozeral s klopenou tvárou. ,, Vy to s ním chcete vzdať. Sme doktori máme ľuďom pomáhať a nie ich nechať zomrieť." On mi na to odpovedal ,,Ja viem, ale ako doktori zažívame aj straty na životoch, nie vždy sa tomu človeku dá pomôcť  a ty to dobre vieš." Mal pravdu, ale za tie roky mi pod rukami ešte nikto nezomrel, ale nemu asi áno, keď mi o tom hovorí a je to strašný pocit, ako keby vo mne spolu s tým chlapcom odišiel kus mňa. ,,Je to divný pocit pri srdci." Primár prikývol ,,Asi sa ho tak rýchlo nezbavím." Znovu prikývol a povedal ,,Chápem ťa Harry, mne sa to stalo za tú dobu,  čo pracujem v zdravotníctve dva krát." Prikývol som ,,Ako ste sa s tým vyrovnal?"
,,Tak doktor sa s tým musí vyrovnať, občas sa to stane Harry a s tým už nič neurobíš,  len sa cez to musíš dokázať preniesť a nerobiť s toho takú tragédiu,  že kvôli tomu podľahneš depke. Prvá strata boli,  ale je to život a neho to už neboli Harry."
,,Máte pravdu,  ale čo jeho rodina?" Zamyslel sa ,,Zaši ho a ja im to idem oznámiť jeho rodine." Prikývol som a urobil som čo mi prikázal primár, ale keď som mu robil druhý steh,  tak sa zrazu ozvalo...

Pokračovanie na budúce