Don't take it personal [Hrvy+Brook]

43

Po pizze sme sa boli prejsť po meste. Boli sme spolu celý deň a ja som sa s Mikeym dosť skamarátil. Teraz je asi deväť hodín večer a vonku je už tma.

Harvey pomaly kráča za nami, kým my s Mikeym robíme blbosti. Zrazu čierno vlasec vytiahne mobil a zapne si fotoaparát. Čo znamená iba jedno. Selfie!

,,Nechce sa vám už ísť domov?" Ozve sa za nami blondiak.

,,Si unavený?"

,,Trochu." Na tvári mal smutný výraz. Toto nebola únava.

,,Čo sa stalo, Harv."

,,Proste chcem ísť domov. Tak ideme alebo nie?"

,,Okej. Tak ideme."

,,Ja bývam neďaleko takže vás asi opustím tu."

,,V pohode. Maj sa Mikey." Odzdravíme sa a ja ostanem sám s blondiakom. ,,Už mi povieš, čo sa deje? Toto únava určite nie je, Harv."

,,Iba mi nebolo príjemné byť piate kolesom u vozu."

,,Čože?"

,,Nevšímali ste si ma."

,,Aww, Harv. No tak. Nechceli sme aby si sa tak cítil."

,,Pôjdeme?"

,,Tak poď."

Po ceste bolo ticho, ktoré niekedy prerušilo okolo idúce auto. Cesta nám trvala tak pól hodinku.

,,Harv?" Ozvem sa keď prídeme pred bránu môjho domu.

,,Áno?"

,,Čo keby sme zajtra niekam zašli?"

,,A nebudeš ma ignorovať?"

,,Prestaň. Chcem ti to vynahradiť."

,,Rád pôjdem." Usmeje sa a vtiahne si ma do objatia. ,,Chcel som sa ale spýtať na to ako vyriešiš školu, keď sa sem budeš sťahovať?"

,,Otec mi vybavil štúdium na diaľku. Budem chodiť iba na preskúšanie."

,,Takže lenošíš?"

,,Nie. Učím sa! Nie som ty!"

,,Hej!" Povie a prehrabne mi vlasy.

,,Dobre stačí. Už musím ísť, Harv. Maj sa." Naposledy ho objímem a so spokojným úsmevom vojdem dnu.

-#R