Don't take it personal [Hrvy+Brook]

36

Nakoniec som s Harveym strávil celý deň a spal u nich. Ráno som sa ale zobudil na nepríjemný pocit, ktorý vysielal môj šiesty zmysel.

Otvoril som oči, no nevydal ani hlásku. Nejako podvedome som tušil, čo ma zobudilo. To aj preto som sa otočil smerom na stranu, kde ležal blondiak a pozrel do páru zelených očí, ktoré ma pozorovali.

,,Dobré ráno." Usmejem sa a on mi úsmev opätuje.

,,Aj tebe."

,,Ako dlho ma pozoruješ?"

,,Netuším, no nie dlho."

,,Čo je na mne také zaujímavé?"

,,Všetko..."

,,Konkretizuj."

,,Toľko vecí by som ti nestihol vymenovať." Tá chvíľka bola tak prehnane romantická.

Ležím oproti sebe na posteli a hľadíme si do očí. Izbu ožaruje silné ranné svetlo, ktoré sem žaluzie prepustilo a naše hlasy počas debaty sú tiché.

Aj cez všetkú tú prehnanú romantiku to ale bolo naozaj krásne ráno.

,,Si hladný?"

,,Ja vždy."

,,Vajíčka, slanina a čaj?"

,,Vajíčka slanina a čaj." Prikívnem a on sa zasmeje. Vstane z postele a s úsmevom opustí izbu aby mohol spraviť raňajky. Ja sa ešte hodnú chvíľku prevalujem v obrovskej pohodlnej posteli než sa rozhodnem ísť za ním do kuchyne.

V kuchyni ma ale nečaká iba Harvey ale aj včerajší narodeninový darček.

,,Biscuit." Klaknem si aby som ho mohol pohľadkať, no padnem vďaka nemu na zem. Po chvíli mazlenia prejdem k Harveymu.

,,Harv?" Ozvem sa potichu.

,,Áno?"

,,Napadlo mi..." začnem a Harvey nadvihne obočie aby ma uistil, že počúva. ,,...že by som si kúpil byt a presťahoval sa."

,,Byt? A čo škola?" Zastavý krájanie zeleniny a pozrie na mňa.

,,Mohol by som študovať na diaľku."

,,A si si istý, že je to dobrý nápad? Mohol by si sa presťahovať ku mne. Aspoň by si nebol sám."

,,Biscuit je dobrá spoločnosť. Tiež si ale chcem nájsť spolubývajúceho."

,,Tak to poviem ešte raz. Mohol by si sa presťahovať ku mne."

,,To je niečo iné Harv."

,,V čom!?" Zvýši hlas.

,,Chcem spoznať nových ľudí!" Môj tón hlasu tiež neostal pokojný.

,,A byt je tvoj spôsob zoznamovania sa?"

,,Prečo to proste nemôžeš pochopiť!?"

,,Pretože to nemá logiku! Mohol by si ísť ku mne, mal by si spolubývajúceho a bolo by to vyriešené!" Buchol rukou po pulte.

,,A kde je to spoznávanie ľudí!?"

,,Zoznámim ťa s niekym."

,,Bože, Harv..." Povzdychnem si a rukou si prehrabnem vlasy.

,,Nie som jediný, ktorý by mal niečo pochopiť, Brook. Proste mi povedz v čom je ten problém." Trochu smutne mi pozrie do očí a ja si povzdychnem.

,,Možno proste iba nie som pripravený bývať s tebou."

,,To je ten problém?" Pozrie na mňa a ja sklopým pohľad...

-#R