Don't take it personal [Hrvy+Brook]

27

Prišla mi taká hromada správ a hovorov od neho. Mohol som si ho proste zablokovať, no nedokázal som tom. Prečo by aj? Veď mal pravdu. Nechodili sme spolu. Nemal som na čo žiarliť. Možno sme sa pobozkali, no nikdy to asi nebolo viac ako jednostranná láska. Čo som mohol čakať? Že mi sem vletí a vyzná c-

Z premýšľania ma vyrušil zvonček. Počkať. Žeby to bol on? Žeby mi to sem prišiel všetko vysvetliť a povedať mi, že ku mne niečo cíti?

Ihneď som vyletel z postele a bežal som ku dverám. Mal dom na sebe iba čierne tepláky a okolo ramien deku, ktorá sa mi počas behu trošku zošmykla.

Otvoril som dvere s nádejou, že je to on. Problém bol ale, že...

,,Pizza." Povedal brunet za dverami a usmeje sa na mňa. Zase som podľahol nádeji. ,,Haló?"

,,Oh. Ehm. Jasné. Koľko platím." Poviem smutne a zájdem si po peňaženku. Podám mu bankovku s vyššou sumou. ,,Ostatné si nechaj."

,,Ďakujem. Pardon, že sa pýtam, ale stalo sa niečo?"

,,Komplikovaná platonická láska."

,,Oh. To je mi ľúto." Povie súcitne. ,,Oh a ináč... som Jack."

,,Brooklyn." Bol milý usmievavý a asi jediný, kto mi dnes na tvári vytvoril aspoň menší náznak úsmevu.

,,Môžem pero?"

,,Ehm. Jasné." Poviem a zo svojej izbu mu prinesie prvé pero, ktoré chytím do ruky. Dúfam, že aj píše.

Hneď na to začne brunet niečo písať na krabicu od pizze a podá mi ju aj s perom.

,,Moje číslo. Ak by si chcel niekedy pokecať alebo niekam zájsť."

-#R