Don't take it personal [Hrvy+Brook]

19

Sedeli sme na gauči a mali pustený film, ktorý som ale ja nevnímal. Vnímal som iba to klbko v mojej náruči. Mal napuchnuté oči od plaču a vyzeral vyčerpane. Potreboval odpočinok.

,,Kde je tvoj otec?"

,,Pracuje. Až do neskorého večera a skoro ráno chodí do práce." Smutne si povzdychol a ja som si dal v duchu facku. Chcel som naviazať konverzáciu a nie ho ešte zosmutniť.

,,Nespravím niečo na jedenie?"

,,Ak si hladný pokojne sa najedz. Ja ale nemám na nič chuť."

,,Ani na palacinky s čokoládou?"

,,Hm... možno."

,,Tak poď. Musíš sa najesť a potom dopozeráme ten film."

----------

,,Niee!" Zapišťal Brooklyn, keď som mu do vlasov natrel čokoládu. Vlasy v tejto chvíli ale neboli jediné, ktoré by si zaslúžili kúpel. Celé naše telá by za to boli radi a kuchyňa by tiež neprotestovala.

Možno sme boli špinavý, no smiali sme sa ako keby to bolo naposledy.

,,Počkaj, Harv. Mali by sme to tu upratať a naozaj sa najesť." Povie nakoniec Brook, keď zistí, že mne sa neubráni.

,,Asi máš pravdu." Poviem a začneme nejakým spôsobom upratovať. Trvalo nám to asi hodinku. Najedli sme sa a Brooklyn išiel do sprchy ako prvý.

Sedel som v obývačke a pozeral telku, keď som zrazu započul zapískanie. Brooklynov mobil vedla mňa sa rozsvietil a ja som si všimol správi od Ryana.

Hneď prvý deň som si na odomikanie jeho mobilu aj ja pridal prst. Takže som ho odomkol a správu si pozrel.

RyRy: Brooklyn, prosím zodvihni to. Chcem vedieť, že si v poriadku

RyRy: Je mi to ľúto. Chcel som ti o Andym povedať, no ty si bol tak smutný kvôli tomu spevákovi

RyRy: Prosím

Neovládol som sa a napísal mu.

Me: Akému spevákovi?

RyRy: Brooklyn!

Me: Nie som Brooklyn

RyRy: Tak kto si?

Me: Harvey. Jeho kamarát

RyRy: Oh

Me: Akému spevákovi?

RyRy: To by si mal vedieť

Me: Ale neviem to tak mi to povedz

Na to už neodpísal. Tak strašne som chcel vedieť kvôli komu. Mal som tušenie, že som to ja, no chcel som mať istotu a nerobiť si falošné nádeje...

-#R