Don't take it personal [Hrvy+Brook]

40

,,Brook?" Ozve sa zrazu Jack keď sa prechádzame parkom a ja jem zmrzlinu, ktorú mi aj cez moje protesty kúpil on. On už svoju zjedol.

,,Áno?" Poviem aby vedel, že ho počúvam, no nevenujem mu ani jeden svoj pohľad.

,,Páči sa ti Harvey?" Spýta sa a mne zabehne zmrzlina.

,,Čože?" Poviem, keď sa konečne upokojím a prestanem kašlať.

,,No... všimol som si, že sa k sebe nejako moc máte a tak ma napadlo či... veď vieš." Bol nervózny bolo to na ňom vidieť, no nemohol sa v tejto chvíli cítiť viac nepríjemne ako ja sám.

,,J-Ja neviem..." poviem potichu s trasúcim sa hlasom.

,,Nechcel som ťa priviesť do rozpakov. Iba ma to naozaj zaujímalo." Povie po chvíli keď si všimne, že mi to nie je zrovna moc príjemné. Chytil ma za ramená a pozrel mi do očí aby ma upokojil. Úprimne, pomáhalo to.

,,Prečo ťa to tak zaujíma?" Myknem ramenami, na ktorých sú položené jeho ruky a skloním pohľad k zemi ignorujús, že sa mi zmrzlina začína roztápať.

,,To je komplikované." Povzdychne si a ja sa slabo a trochu ironicky zasmejem.

,,Ak by si mal pocity zmiešané tak ako ja tak by ti tie tvoje komplikované naozaj neprišli." Poviem s menším úsmevom, no ten mi po chvíli z tváre opadne.

,,Máš zmiešané pocity?" Spýta sa prekvapene. Možno by som mal začať rozmýšľa ešte pred tým ako niečo poviem.

,,Tak trochu." Myknem ramenami a pozriem na neho.

,,A... môžem za to ja?" Spýta sa opatrne s nádejou v hlase, čím mi znova v hlave a v srdci spustí vojnum. Mám mu povedať pravdu?

,,A-Áno. AJ ty." Vydýchnem a znova skloním pohľad. Hneď potom ale na svojej brade ucítim dva prsty, ktoré mi hlavu zodvihnú a donútia ma tak pozrieť sa do očí bruneta predomnou. Ešte nikdy som nemal možnosť ick vidieť z takej blízkosti. Bol to úžasný a dokonalý, no zároveň nepríjemný pocit.

Zrazu sa ale jeho hlava začala približovať k tej mojej a ja som sa aj cez všetky protesty vo svojej hlave neodtiahol aj keď som dobre vedel, že by mi to do budúcnosti mohlo priniesť nejaké problémy, čo sa týka Harveyho a mojich popletených citov.

Skôr som sa k brunetovy ešte viac prisunul a on nakoniec prekonal tú milimetrovú vzdialenosť medzi nami aby naše pery mohol spojiť do kopy. Bol to krátky bozk, no bol plný citov a to na tom bolo krásne.

Ak by som sa ale až tak nesústredil iba na brunetove pery na tých mojich, možno by som si všimol osobu, ktorá nás neúmislne pozorovala...

-#R
Kto to asi bude? 😃❤