Pohľad - Brook
Bolo mi naozaj ľúto, že sa iba preklikol. Aj keď som nechcel tak som sa do neho pomaly zamilovával. Začalo mi viac záležať na tom aby si so mnou písal a cítil som sa nedmierne príjemne, no zároveň nervózne v jeho blízkosti.
Vedel som ale, že mi lásku kvôli svojej kariére nikdy neopätuje. Ani som to od neho nežiadal...Me: Máš niekedy v blízkej dobe čas?
Harvey: Nie
Me: Aha. A kedy by si mal čas?
Harvey: To neviem
Zdá sa mi to alebo je nepríjemný? Ešte nedávno mi písal, že si na mňa nájde čas vždy a je mu jedno, čo v tedy má naplánované a teraz mi ani nevie povedať kedy ten čas vôbec bude konečne mať.
Me: Dobre
Harvey: Vlastne sa už nestretneme nikdy
Me: Čože? Prečo?
Harvey: Ani si už nemôžeme písať
Me: Ale prečo?
Harvey: Lebo som sa tak rozhodol. Proste ma už prestaň otravovať!
-#R
![](https://img.wattpad.com/cover/162363233-288-k531765.jpg)
YOU ARE READING
Don't take it personal [Hrvy+Brook]
Fanfiction,,Milujem ťa, no neber si to moc osobne..." ,,Teraz ťa úprimne nechápem Harvey..."