Don't take it personal [Hrvy+Brook]

33

Ráno. Nie moc veľa ľudí ho má rado, no je tu. Ja mám ráno rád. Ešte keď nemusím ísť do školy kvôli prázdninám.

Do izby, v ktorej som spal vošiel môj otec, ktorý si pravde podobne myslel, že ešte stále spím. Začal mi do skrine ukladať oblečenie z čistiarne.

,,Dobré ráno." Ozval som sa po chvíli ticha.

,,Bože. Brooklyn, vystrašil si ma." Zasmial sa. ,,Aj tebe dobré ráno. Čože si hore tak skoro?"

,,Netuším. Nešlo mi spať." Poviem a on prikívne a naďalj ukladá moje oblečenie. ,,Kedy pôjdem domov."

,,Chceš ísť domov?"

,,Nie! To nie. Iba som zvedavý."

,,Po prázdninách." Super. Mám ešte nejaký čas pokoja. Pokoja od všetkého.

Zrazu mi ale zapískal mobil ohlasujúc novú správu, ktorú som si hneď otvoril.

Harv❤: Dobré ránko 😇

Me: Aj tebe 😁

Harv❤: Napadlo mi, či by si dnes nemal čas 😆

Me: A vieš, že aj mal 😛

Harv❤: A chcelo by sa ti ísť von? 😃

Me: Rád 😊

Harv❤: Tak za také dve hodinky v parku? 😇

Me: Budem tam 😇

Položil som mobil a donútil som sa zodvihnúť svoje telo z tej teplej mäkkej dokonalej... nie! Brooklyn vstaň.

Postavil som sa a hodil na seba deku. Išiel som rovno do kuchyne aby som si mohol spraviť nejaké raňajky.

,,No konečne. Už som si myslel, že si znovu zaspal." Zasmeje sa otec stojací pri šporáku. ,,Dáš si aj ty?"

Ukáže na miešané vajíčka na panvici a nejakú zeleninu na tanieri.

,,Jasné." Poviem a pomôžem mu dať všetko potrebné na pult.

,,Ideš dneska niekam?"

,,Za dve hodinky idem von s Harvom."

,,Ja idem za hodinku na jednu schôdzku takže ti tu nechám nejaké peniaze."

,,Okej. Schôdzku? A Jackovým otcom?"

,,Áno. Naše firmy spolu začali spolupracovať takže tých schôdzok teraz bude asi viac."

,,Však v pohode. Ale včera to vyzeralo, že ste si bližší. Vieš ako to myslím."

,,Máš pravdu. Duff nie je iba obchodný partner ale aj blízky priateľ." Prikývnem a dojem svoju porciu raňajok. Tanier dam do myčky rovnako ako aj príbor a odídem do izby.

Mám ešte dosť času takže si dám asi poriadnu sprchu.

🙊🙊🙊

,,Brooklyn!?" Ozve sa krik z mojej izby.

,,Áno!?" Zakričím zo sprchového kútu.

,,Idem do práce!"

,,Dobre! Ahoj!"

,,Ahoj!" A tým sa naša hlasná konverzácia skončila a dom pohltilo ticho, ktoré vyplňoval iba zvuk tečúcej vody.

Vodu som vypol a obviazal som si vôkol pásu. Prejdem k obrovskému zrkadlu pri umyvadla a nasleduje klasická ranná hygiena a potom smer šatník kde si vyberiem oblečene.

Zeleno čierna mikina, roztrhané džíny a biele tenisky. Dokonalé.

Zobral som si klúče a mobil a vyšiel z domu. Vtedy to ale prišlo. Pohľad na blondiaka mi spôsobil náhlu nevoľnosť a ja som mal pocit ako keby to na mňa všetko doľahla.

,,Brooklyn?" Ozve sa osoba kvôli ktorej som stratil svojho bruneta. Možno je to bláznivé, no k Ryanovy stále cítim niečo silné aj keď viem, že by som nemal.

,,Ahoj, Andy." Ťažko vydýchnem a oprem sa o vonkajšiu stranu našej brány.

,,Si v poriadku?"

,,A-Áno. Všetko v pohode. Čo tu robíš?" Snažil som sa znieť normálne, no nemyslím si, že by to moc fungovalo. Čerstvý vzduch ma ale pomaly upokojoval.

,,Idem za... Ryanom..." bolo mu asi nepríjemné hovoriť to jeho meno predo mnou, no mňa to bolelo viac. ,,Písal som ti. Chcel som sa porozprávať."

,,Mám ťa zablokovaného."

,,Naozaj si v poriadku?"

,,A-Áno... ja..." zrazu mi začal zvoniť mobil vo vačku. Na obrazovke bola osoba, s ktorou som sa pred pár minutami mal stretnúť v parko, no ja meškám. ,,Mal by som ísť."

,,Chcel som sa p-"

,,Maj sa, Andy." Nechcel som sa s ním rozprávať. Necítim som sa v jeho blízkosti moc dobre.

-#R