Don't take it personal [Hrvy+Brook]

20

,,Harv?" Ozval sa Brooklynov hlas neďaleko mňa a ja som sa otočil jeho smerom. ,,Prečo máš v ruke môj mobil?"

,,J-Ja..." snažil som sa čo najrýchlejšie vymysliť niečo, no nakoniec som sa rozhodol povedať pravdu. ,,Písal ti Ryan a ja som sa neovládol a odpísal mu. Prepáč."

,,Čože? Čo písal?"

,,Chcel vedieť, či si v poriadku. Prosil aby si mu odpísal a vraj ti o Andym chcel povedať, no bol si smutný kvôli nejakému spevákovi."

,,A čo si mu napísal ty?" Začal byť nervózny.

,,Pýtal som sa akého speváka myslel..."

,,Odpovedal ti?"

,,Nie."

,,Dobre."

,,Koho myslel, Brooklyn?"

,,To teraz nie je dôležité."

,,Myslím, že je. Podľa všetkého si kvôli tej osobe smutný." Povedal som a on naďalej smutne pozeral do zeme. ,,Som to ja, Brooklyn?"

Nič nehovoril. Ani sa na mňa nepozrel. Bol zaujatý parketami pod ním.

,,Takže som. Prečo si bol kvôli mne smutný?"

,,Najprv si ma opustil a potom sa mi zdalo, že sa vyhováraš iba aby si si so mnou nemusel písať, Harvey."

,,Čože? Nie! Nikdy som sa nevyhováral."

,,Ibaže to tak vyzeralo."

,,Je mi ľúto ak si si niečo takého myslel a to, že som ťa opustil sme si už vysvetlili, nie?"

,,A-Áno..."

,,Tak prečo si bol smutný?"

,,To bolo iba na začiatku, keď som nevedel prečo si odišel."

,,Takže už je všetko v pohode? Vieš, že sa nevyhováram a som tu."

,,Asi áno." Pousmial sa a objal ma. Zrazu som mal pocit, že je konečne všetko v poriadku.

-#R