Výnimočný Dar

Prológ

Bola jar. Vyšla som von, poobzerala okolo seba a vykročila som v pred. Šla som do lesíka, blízko pri dedine, v ktorej som bývala. Mala som to vo zvyku. Vždy keď som prišla zo školy som sa šla prejsť. Les sa mi páčil, bolo tam ticho, pokoj, krásne. Bolo to jediné miesto kde som sa vedela odreagovať, predstavovala som si že život ktorý žijem je len rozprávka. Cítila som sa uvoľnene. Pozorovala som vtáky ako prelietali pomedzi konáre stromov. Všimla som si ako mravce jeden za druhým pochodujú a nesú nejaké drobné vecičky. V lese som zvykla byť aj hodinu niekedy aj dve. Podľa toho ako som sa cítila. Keď som zrazu v diaľke začula krik. Ihneď som sa rozbehla tým smerom a hľadala danú osobu. No niekto ma už predbehol. Pri už asi mrtvej osobe stál nejaký chlap. Podišla som bližšie aby som naňho lepšie videla. Mal krátke hnedé vlasy prehodené na ľavú stranu, čierne nohavice, šedé tričko a károvanú košeľu ako mikinu. V tom sa otočil. Nevyzeral na viac ako dvadsať rokov a jeho oči boli rovnakej farby ako moje, zeleno-sivé. Uprela som pohľad na už asi mŕtvu osobu. Bola to nejaká mladá žena a mala blond vlasy.

,,Je mŕtva?"