Čiernobiely mág

Čertovské nešťastie 1 - Derbio

Krupobitie rozbahnilo cestu, v zablatených čižmách sa Derbiovi šmýkalo. Pri skackavej chôdzi sa zhrbene kymácal upierajúc zrak do zeme, aby mu krúpy neštípali tvár. Skrytý pod vlneným plášťom, ktorý sa lepil na rovnako premočený odev, kráčal mlčky. Každú chvíľu sa obzeral v nádeji, že narazil na opustenú chatrč, cechovný útulok či zájazdný hostinec.

Blesk preťal oblohu, silný hrmot akoby otriasol okolím. Fujavica prehýnala celé stromy, metali okolo seba vetvami zo strany na stranu jak bičmi. Šum lístia a vŕzganie konárisk prehlušovala búrka - alebo ako ju nazval Derbio, čertovské nešťastie, pretože ho zastihla na polceste do mesta Matislad. Ostávala mu ešte tretina dňa cesty krokom, a to za priaznivých podmienok.

Široko ďaleko, ako si Derbio zúfal, nebolo nič. Žiadna krčma, dedina, či pocestný obchodnícky tábor.

No aj keby, väčšina ľudí neznáša mágov od vtedy, čo istá travička, ktorá zrejme ani nebola čarodejkou, otrávila niekde na východe celú ves behom starostovej svadby. Dokonca i kňaza. Ta správa obletela svet od východu na západ, z cisárskeho juhu na nehostinný sever. Písali si o tom králi a prostý ľud si to v rozhovoroch často pripomínal. Od tej udalosti na mnohých miestach započal hon na čarodejnice, čarodejov len pomenej.

'Nuž,' pomyslel si 'ešte by ma obvinili, že sa tu táto pekelná blýskavica preháňa kvôli mne.'

Vzdychol, utiahol si od vody ťažký plášť tesnejšie na roztrasené telo.

Bolo šero, schyľovalo sa k večeru. Vedel, že takto nemôže ísť celú noc. Mrzol, necítil si prsty ani pery, zuby mu drkotali. Čižmy sa do cesty zabárali čoraz hlbšie, každý krok čľapkal.

Blesk, hrom, čľap. Desiatky ľahkých bodnutí do chrbtice, na ceste prevalený strom, dlhý krok, čľap. Obišiel rozťahanú mláku s kopou žiab. Okolo kaluže sa cesta tak rozbahnila, že v nej na chvíľu uviazol. Zahromžil, prebrodil sa blatom a porozhliadol sa.

Zo stromov okolitého lesa stekali dažďové vodopády, po okraji cesty sa ísť nedalo.

'To by som sa mohol rovno postaviť pod odkvap.'

„Čoho je veľa, toho je príliš," zvolal, pustil plášť, ktorý víchrica hneď nadvihla a začal ho silno ťahať dozadu.

Vystrel ruky, otvoril dlane, tvár dvihol k oblohe. Chvíľu sa premáhal. Voda prenikla cez golier pod odev. Úporný, ostrý mráz ním zatriasol, nasledovala vlna zimomriavok.

'Som mokrý od hlavy k päte a premrznutý až do morku kostí. Pokiaľ po tomto nebudem mať zápal hrdla alebo aspoň nádchu, tak sa môžem rovno prestať báť aj morových nákaz.'

Zatvoril oči, zaťal zuby.

„Aqua... defensa," šepol. Trvalo to len chvíľu, snažil sa stáť nehybne. Na dlaniach mu niekoľko krát preblesli biele svetielka podobné iskrám. Po pár momentoch už svietili trvalo, aj keď slabo. Nečakal, tleskol nabitými dlaňami. Zjavil sa okolo neho zábor podobný bubline, plášť sa mu hneď spustil ku kotníkom. Krúpy sa od nej odrážali a odletovali, vetrisko ju ofukoval.

Spustil napäté ramená, pohodil rukami, pretrel si oči a potiahol zahlieneným nosom, ktorý zrejme značil prechladenie. Vyzul sa, odľahčil čižmy od vody jednu po druhej. Ešte sa nestihol naspäť obuť, keď sa zábor nečakane prerušil. Pár krát zablikotal, akoby skratoval, potom úplne zmizol.

Skákal na jednej nohe snažiac sa obuť vo víchrici. Podarilo sa, v čižme však ostalo ešte viac vody, než predtým.

O nespoľahlivosť protiživelnej mágie dobre vedel, ale nepredpokladal, že sa bariéra pomerne ostrieľaného čarodeja rozpadne behom chvíľky.

Hold, akt proti prírode, akým je protiživelná mágia, sa nevypláca. Naviac ju Derbio používal nerád, pretože ho dokázal rýchlo vyčerpať.

„Anciáša, rohatý nech vezme všetky kúzla i búrky," namrzene zamrmlal či zakričal, v tom vetre to bolo jedno.

Kráčal ďalej. Onedlho mupremokla i druhá čižma.

Príbeh ešte stále nie je dokončený, ale rozhodol som sa vám v tejto úvodnej kapitolke aspoň predstaviť Derbia - hlavného hrdinu.